Mining a počítače za najlepšie ceny v Európe
Adresa: Opletalova 20, Praha 1
Telefón: + 420 792 480 835

Obchodné podmienky

Obchodné spoločnosti Kentino sro (PC PRAHA)

so sídlom: Čestmírova 25. 14 000 Praha 4. Identifikačné číslo: 05066743 zapísané v obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe, oddiel C, vložka 311185

na predaj tovaru prostredníctvom on-line obchodu umiestneného na internetovej adrese www.pcpraha.sk

      1. ÚVODNÉ USTANOVENIA

    1.1. Tieto obchodné podmienky (ďalej len „obchodné podmienky“) obchodnej spoločnosti Kentino sro, so sídlom Čestmirova 25, 140 00 Praha, identifikačné číslo: 05066743, zapísané v obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe, oddiel C, vložka 311185 (ďalej len „predávajúci “) upravujú v súlade s ustanovením § 1751 ods. 1 zákona č. 89/2012 Zb., Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „občiansky zákonník“) vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán vzniknuté v súvislosti alebo na základe kúpnej zmluvy (ďalej len „kupná zmluva“) uzatvárané medzi predávajúcim a inou fyzickou či právnickou osobou (ďalej len „kupujúci“) prostredníctvom internetového obchodu predávajúceho. Internetový obchod je predávajúcim prevádzkovaný na webovej stránke umiestnenej na internetovej adrese www.pcpraha.sk (ďalej len „webová stránka“), a to prostredníctvom rozhrania webovej stránky (ďalej len „webové rozhranie obchodu“).

    1.2. Obchodné podmienky sa nevzťahujú na prípady, keď osoba, ktorá má v úmysle nakúpiť tovar od predávajúceho, je právnickou osobou alebo osobou, ktorá koná pri objednávaní tovaru v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo v rámci svojho samostatného výkonu povolania.

    1.3. Ustanovenia odchylné od obchodných podmienok je možné dojednať v kúpnej zmluve. Odchylné dojednania v kúpnej zmluve majú prednosť pred ustanoveniami obchodných podmienok.

    1.4. Ustanovenia obchodných podmienok sú neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva a obchodné podmienky sú vyhotovené v slovenskom jazyku. Kúpnu zmluvu je možné uzavrieť v slovenskom jazyku.

    1.5. Znenie obchodných podmienok môže predávajúci meniť či doplňovať. Týmto ustanovením nie sú dotknuté práva a povinnosti vznikajúce po dobu účinnosti predchádzajúceho znenia obchodných podmienok.

        1. UŽÍVATEĽSKÝ ÚČET

      2.1. Na základe registrácie kupujúceho vykonanej na webovej stránke môže kupujúci pristupovať do svojho používateľského rozhrania. Zo svojho užívateľského rozhrania môže kupujúci vykonávať objednávanie tovaru (ďalej len „užívateľský účet“). V prípade, že to webové rozhranie obchodu umožňuje, môže kupujúci vykonávať objednávanie tovaru aj bez registrácie priamo z webového rozhrania obchodu.

      2.2. Pri registrácii na webovej stránke a pri objednávaní tovaru je kupujúci povinný uvádzať správne a pravdivo všetky údaje. Údaje uvedené v užívateľskom účte je kupujúci pri akejkoľvek ich zmene povinný aktualizovať. Údaje uvedené kupujúcim v užívateľskom účte a pri objednávaní tovaru sú predávajúcim považované za správne.

      2.3. Prístup k užívateľskému účtu je zabezpečený užívateľským menom a heslom. Kupujúci je povinný zachovávať mlčanlivosť ohľadom informácií potrebných na prístup do jeho užívateľského účtu.

      2.4. Kupujúci nie je oprávnený umožniť využívanie používateľského účtu tretím osobám.

      2.5. Predávajúci môže zrušiť užívateľský účet, a to najmä v prípade, keď kupujúci svoj užívateľský účet dlhšie ako 12 mesiacov nevyužíva, alebo v prípade, keď kupujúci poruší svoje povinnosti z kúpnej zmluvy (vrátane obchodných podmienok).

      2.6. Kupujúci berie na vedomie, že užívateľský účet nemusí byť dostupný nepretržite, a to najmä s ohľadom na nutnú údržbu hardvérového a softvérového vybavenia predávajúceho, popr. nutnú údržbu hardvérového a softvérového vybavenia tretích osôb.

          1. UZATVORENIE KÚPNEJ ZMLUVY

        3.1. Všetka prezentácia tovaru umiestnená vo webovom rozhraní obchodu je informatívneho charakteru a predávajúci nie je povinný uzatvoriť kúpnu zmluvu ohľadom tohto tovaru. Ustanovenie § 1732 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nepoužije.

        3.2. Webové rozhranie obchodu obsahuje informácie o tovare, a to vrátane uvedenia cien jednotlivého tovaru a nákladov za vrátenie tovaru, ak tento tovar zo svojej podstaty nemôže byť vrátený obvyklou poštovou cestou. Ceny tovaru sú uvedené vrátane dane z pridanej hodnoty a všetkých súvisiacich poplatkov. Ceny tovaru zostávajú v platnosti po dobu, kedy sú zobrazované vo webovom rozhraní obchodu. Týmto ustanovením nie je obmedzená možnosť predávajúceho uzavrieť kúpnu zmluvu za individuálne dohodnutých podmienok.

        3.3. Webové rozhranie obchodu obsahuje aj informácie o nákladoch spojených s balením a dodaním tovaru. Informácie o nákladoch spojených s balením a dodaním tovaru uvedené vo webovom rozhraní obchodu platia iba v prípadoch, keď je tovar doručovaný v rámci územia Slovenskej republiky.

        3.4. Na objednanie tovaru vyplní kupujúci objednávkový formulár vo webovom rozhraní obchodu. Objednávkový formulár obsahuje najmä informácie o:

        3.4.1. objednávanom tovare (objednávaný tovar „vloží“ kupujúci do elektronického nákupného košíka webového rozhrania obchodu),

        3.4.2. spôsobu úhrady kúpnej ceny tovaru, údaje o požadovanom spôsobe doručenia objednávaného tovaru a

        3.4.3. informácie o nákladoch spojených s dodaním tovaru (ďalej spoločne len ako „objednávka“).

        3.5. Pred zaslaním objednávky predávajúcemu je kupujúcemu umožnené skontrolovať a meniť údaje, ktoré do objednávky kupujúci vložil, a to aj s ohľadom na možnosť kupujúceho zisťovať a opravovať chyby vzniknuté pri zadávaní dát do objednávky. Objednávku odošle kupujúci predávajúcemu kliknutím na tlačidlo „Dokončiť objednávku“. Údaje uvedené v objednávke sú predávajúcim považované za správne. Predávajúci bezodkladne po obdržaní objednávky toto obdržanie kupujúcemu potvrdí elektronickou poštou, a to na adresu elektronickej pošty kupujúceho uvedenú v užívateľskom účte či v objednávke (ďalej len „elektronická adresa kupujúceho“).

        3.6. Predávajúci je vždy oprávnený v závislosti od charakteru objednávky (množstvo tovaru, výška kúpnej ceny, predpokladané náklady na dopravu) požiadať kupujúceho o dodatočné potvrdenie objednávky (napríklad písomne ​​či telefonicky).

        3.7. Zmluvný vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim vzniká doručením prijatia objednávky (akceptáciou), ktoré je predávajúcim zaslané kupujúcemu elektronickou poštou, a to na adresu elektronickej pošty kupujúceho.

        3.8. Kupujúci súhlasí s použitím komunikačných prostriedkov na diaľku pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Náklady vzniknuté kupujúcemu pri použití komunikačných prostriedkov na diaľku v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy (náklady na internetové pripojenie, náklady na telefónne hovory) si hradí kupujúci sám, pričom tieto náklady sa nelíšia od základnej sadzby.

            1. CENA TOVARU A PLATOBNÉ PODMIENKY

          4.1. Cenu tovaru a prípadné náklady spojené s dodaním tovaru podľa kúpnej zmluvy môže kupujúci uhradiť predávajúcemu nasledujúcimi spôsobmi:

          v hotovosti v provozovně prodávajícího na adrese Opletalova, č.p. 20, PSČ 11000, Město Praha;
          
          v hotovosti na dobírku v místě určeném kupujícím v objednávce;
          
          bezhotovostně převodem na účet prodávajícího č. 2300998633/2010
          , vedený u společnosti Fio banka (dále jen „účet prodávajícího“);
          
          bezhotovostně platební kartou online prostřednictvím platební brány;
          
          prostřednictvím úvěru poskytnutého třetí osobou - po dohodě.

          4.2. Spoločne s kúpnou cenou je kupujúci povinný zaplatiť predávajúcemu aj náklady spojené s balením a dodaním tovaru v dohodnutej výške. Ak nie je uvedené výslovne inak, rozumejú sa ďalej kúpnou cenou aj náklady spojené s dodaním tovaru.

          4.3. Predávajúci nepožaduje od kupujúceho zálohu či inú obdobnú platbu. Týmto nie je dotknuté ustanovenie čl. 4.6 obchodných podmienok ohľadom povinnosti uhradiť kúpnu cenu tovaru vopred.

          4.4. V prípade platby v hotovosti alebo v prípade platby na dobierku je kúpna cena splatná pri prevzatí tovaru. V prípade bezhotovostnej platby je kúpna cena splatná do 14 dní od uzavretia kúpnej zmluvy.

          4.5. V prípade bezhotovostnej platby je kupujúci povinný uhradzovať kúpnu cenu tovaru spoločne s uvedením variabilného symbolu platby. V prípade bezhotovostnej platby je záväzok kupujúceho uhradiť kúpnu cenu splnený okamihom pripísania príslušnej čiastky na účet predávajúceho.

          4.6. Predávajúci je oprávnený, najmä v prípade, že zo strany kupujúceho nedôjde k dodatočnému potvrdeniu objednávky (čl. 3.6), požadovať uhradenie celej kúpnej ceny ešte pred odoslaním tovaru kupujúcemu. Ustanovenie § 2119 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nepoužije.

          4.7. Prípadné zľavy z ceny tovaru poskytnuté predávajúcim kupujúcemu nie je možné vzájomne kombinovať.

          4.8. Ak je to v obchodnom styku obvyklé alebo ak je tak stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi, vystaví predávajúci ohľadom platieb vykonávaných na základe kúpnej zmluvy kupujúcemu daňový doklad – faktúru. Predávajúci je/nie je platcom dane z pridanej hodnoty. Daňový doklad - faktúru vystaví predávajúci kupujúcemu po uhradení ceny tovaru a zašle ho v elektronickej podobe na elektronickú adresu kupujúceho.

          4.9. Podľa zákona o evidencii tržieb je predávajúci povinný vystaviť kupujúcemu účtenku. Zároveň je povinný zaevidovať prijatú tržbu u správcu dane online; v prípade technického výpadku potom najneskôr do 48 hodín.

              1. ODSTÚPENIE OD KÚPNEJ ZMLUVY

            5.1. Kupujúci berie na vedomie, že podľa ustanovenia § 1837 Občianskeho zákonníka nemožno okrem iného odstúpiť od kúpnej zmluvy o dodávke tovaru, ktoré bolo upravené podľa priania kupujúceho alebo pre jeho osobu, od kúpnej zmluvy o dodávke tovaru, ktorý podlieha rýchlej skaze, ako aj tovaru, ktoré bolo po dodaní nenávratne zmiešané s iným tovarom, od kúpnej zmluvy o dodávke tovaru v uzavretom obale, ktorý spotrebiteľ z obalu vyňal az hygienických dôvodov ho nie je možné vrátiť a od kúpnej zmluvy o dodávke zvukovej alebo obrazovej nahrávky alebo počítačového programu, ak porušil ich pôvodný obal.

            5.2. Ak nejde o prípad uvedený v čl. 5.1 obchodných podmienok alebo o iný prípad, kedy nemožno od kúpnej zmluvy odstúpiť, má kupujúci v súlade s ustanovením § 1829 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo od kúpnej zmluvy odstúpiť, a to do štrnástich (14 ) dní od prevzatia tovaru, pričom v prípade, že predmetom kúpnej zmluvy je niekoľko druhov tovaru alebo dodanie niekoľkých častí, plynie táto lehota odo dňa prevzatia poslednej dodávky tovaru. Odstúpenie od kúpnej zmluvy musí byť predávajúcemu odoslané v lehote uvedenej v predchádzajúcej vete. Na odstúpenie od kúpnej zmluvy môže kupujúci využiť vzorový formulár poskytovaný predávajúcim, ktorý tvorí prílohu obchodných podmienok. Odstúpenie od kúpnej zmluvy môže kupujúci zasielať okrem iného na adresu prevádzky predávajúceho alebo na adresu elektronickej pošty predávajúceho [chránené e-mailom].

            5.3. V prípade odstúpenia od kúpnej zmluvy podľa čl. 5.2 obchodných podmienok sa kúpna zmluva od začiatku ruší. Tovar musí byť kupujúcim predávajúcemu vrátený do štrnástich (14) dní od doručenia odstúpenia od kúpnej zmluvy predávajúcemu. Ak odstúpi kupujúci od kúpnej zmluvy, znáša kupujúci náklady spojené s vrátením tovaru predávajúcemu, a to aj v tom prípade, keď tovar nemôže byť vrátený pre svoju povahu obvyklou poštovou cestou.

            5.4. V prípade odstúpenia od kúpnej zmluvy podľa čl. 5.2 obchodných podmienok vráti predávajúci peňažné prostriedky prijaté od kupujúceho do štrnástich (14) dní od odstúpenia od kúpnej zmluvy kupujúcim, a to rovnakým spôsobom, akým ich predávajúci od kupujúceho prijal. Predávajúci je taktiež oprávnený vrátiť plnenie poskytnuté kupujúcim už pri vrátení tovaru kupujúcim či iným spôsobom, pokiaľ s tým kupujúci bude súhlasiť a nevzniknú tým kupujúcemu ďalšie náklady. Ak odstúpi kupujúci od kúpnej zmluvy, predávajúci nie je povinný vrátiť prijaté peňažné prostriedky kupujúcemu skôr, ako mu kupujúci tovar vráti alebo preukáže, že tovar predávajúcemu odoslal.

            5.5. Nárok na úhradu škody vzniknutej na tovare je predávajúci oprávnený jednostranne započítať proti nároku kupujúceho na vrátenie kúpnej ceny.

            5.6. V prípadoch, keď má kupujúci v súlade s ustanovením § 1829 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo od kúpnej zmluvy odstúpiť, je predávajúci tiež oprávnený kedykoľvek od kúpnej zmluvy odstúpiť, a to až do doby prevzatia tovaru kupujúcim. V takom prípade vráti predávajúci kupujúcemu kúpnu cenu bez zbytočného odkladu, a to bezhotovostne na účet určený kupujúcim.

            5.7. Občiansky zákon v par 1837 udáva, že Spotrebiteľ nemôže odstúpiť od zmluvy za b) o dodávke tovaru alebo služby, ktorých cena závisí od výchyliek finančného trhu nezávisle na vôli podnikateľa ak ktorému môže dôjsť počas lehoty na odstúpenie od zmluvy. Toto sa vzťahuje najmä na ASIC minery, nakoľko ich cena je vyslovene závislá od ceny danej kryptomeny, ktorú ťaží/generuje na burze v danom momente a na finančných trhoch. Pre príklad uvádzame, že s19 90TH asic miner stál okolo 240 000 Kč, keď bol bitcoin nad 1 milión korún. Keď je bitcoin pod 500 000 Sk tak stojí 50 000 Sk. Ide o rovnaký stroj, ktorý nebol v danom časovom horizonte nahradený generačne násobne pokročilejším strojom.

            5.8. Ak je spoločne s tovarom poskytnutý kupujúcemu darček, je darovacia zmluva medzi predávajúcim a kupujúcim uzavretá s rozväzovacou podmienkou, že ak dôjde k odstúpeniu od kúpnej zmluvy kupujúcim, stráca darovacia zmluva ohľadom takého darčeka účinnosť a kupujúci je povinný spolu s tovarom predávajúcemu vrátiť aj poskytnutý darček.

            5.9. ASIC minery a ťažčiace zariadenia dodávame v režime zmluvy o dielo. Kedy ich objednávame u výrobcu ako na mieru robené zákazníkom spolu s odtestovaním, nastavením.

                1. PREPRAVA A DODANIE TOVARU

              6.1. V prípade, že je spôsob dopravy dohodnutý na základe osobitnej požiadavky kupujúceho, znáša kupujúci riziko a prípadné dodatočné náklady spojené s týmto spôsobom dopravy.

              6.2. Ak je predávajúci podľa kúpnej zmluvy povinný dodať tovar na miesto určené kupujúcim v objednávke, je kupujúci povinný prevziať tovar pri dodaní.

              6.3. V prípade, že je z dôvodov na strane kupujúceho nutné tovar doručovať opakovane alebo iným spôsobom, než bolo uvedené v objednávke, je kupujúci povinný uhradiť náklady spojené s opakovaným doručovaním tovaru, resp. náklady spojené s iným spôsobom doručenia.

              6.4. Pri prevzatí tovaru od prepravcu je kupujúci povinný skontrolovať neporušenosť obalov tovaru av prípade akýchkoľvek závad toto bezodkladne oznámiť prepravcovi. V prípade stretnutia porušenia obalu svedčiaceho o neoprávnenom vniknutí do zásielky nemusí kupujúci zásielku od prepravcu prevziať. Týmto nie sú dotknuté práva kupujúceho zo zodpovednosti za vady tovaru a ďalšie práva kupujúceho vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

              6.5. Ďalšie práva a povinnosti strán pri preprave tovaru môžu upraviť osobitné dodacie podmienky predávajúceho, ak sú predávajúcim vydané.

                  1. PRÁVA Z CHYBNÉHO PLNENIA

                7.1. Práva a povinnosti zmluvných strán ohľadom práv z chybného plnenia sa riadia príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 1914 až 1925, § 2099 až 2117 a § 2161 až 2174 Občianskeho zákonníka a zákonom č. 634/1992 Zb., o. v znení neskorších predpisov).

                7.2. Predávajúci zodpovedá kupujúcemu, že tovar pri prevzatí nemá vady. Najmä predávajúci zodpovedá kupujúcemu, že v čase, keď kupujúci tovar prevzal:

                7.2.1. má tovar vlastnosti, ktoré si strany dojednali, a ak chýba dojednanie, má také vlastnosti, ktoré predávajúci alebo výrobca popísal alebo ktoré kupujúci očakával s ohľadom na povahu tovaru a na základe reklamy nimi vykonávanej,

                7.2.2. sa tovar hodí na účel, ktorý na jeho použitie predávajúci uvádza alebo na ktorý sa tovar tohto druhu obvykle používa,

                7.2.3. tovar zodpovedá akosťou alebo prevedením dohodnutej vzorke alebo predlohe, ak bola akosť alebo prevedenie určené podľa dohodnutej vzorky alebo predlohy,

                7.2.4. je tovar v zodpovedajúcom množstve, miere alebo hmotnosti a

                7.2.5. tovar vyhovuje požiadavkám právnych predpisov.

                7.3. Ak sa prejaví vada v priebehu šiestich mesiacov od prevzatia, má sa za to, že tovar bol chybný už pri prevzatí.

                7.4. Predávajúci má povinnosti z vadného plnenia najmenej v takom rozsahu, v akom trvajú povinnosti z vadného plnenia výrobcu. Kupujúci je inak oprávnený uplatniť právo z vady, ktorá sa vyskytne pri spotrebnom tovare v dobe dvadsiatich štyroch mesiacov od prevzatia. Ak je na predávanom tovare, na jeho obale, v návode pripojenom k ​​tovaru alebo v reklame v súlade s inými právnymi predpismi uvedená doba, počas ktorej je možné tovar použiť, použijú sa ustanovenia o záruke za akosť. Zárukou za akosť sa predávajúci zaväzuje, že tovar bude po určitú dobu spôsobilý na použitie na obvyklý účel alebo že si zachová obvyklé vlastnosti. Ak vytkol kupujúci predávajúcemu vadu tovaru oprávnene, nebeží lehota na uplatnenie práv z vadného plnenia ani záručná doba po dobu, počas ktorej kupujúci nemôže vadný tovar užívať.

                7.5. Ustanovenia uvedené v čl. 7.2 obchodných podmienok sa nepoužijú pri tovare predávanom za nižšiu cenu na vadu, pre ktorú bola nižšia cena dohodnutá, na opotrebenie tovaru spôsobené jeho obvyklým užívaním, pri použitom tovare na vadu zodpovedajúcu miere používania alebo opotrebeniu, ktorú tovar mal pri prevzatí kupujúcim, alebo ak to vyplýva z povahy tovaru. Právo z vadného plnenia kupujúcemu nepatrí, pokiaľ kupujúci pred prevzatím tovaru vedel, že tovar má vadu, alebo pokiaľ kupujúci vadu sám spôsobil.

                7.6. Práva zo zodpovednosti za vady tovaru sa uplatňujú u predávajúceho. Ak je však v potvrdení vydanom predávajúcemu ohľadom rozsahu práv zo zodpovednosti za vady (v zmysle ustanovenia § 2166 Občianskeho zákonníka) uvedená iná osoba určená na opravu, ktorá je v mieste predávajúceho alebo v mieste pre kupujúceho bližším, uplatní kupujúci právo na opravu pri tom , kto je určený na vykonanie opravy. S výnimkou prípadov, keď je na vykonanie opravy určená iná osoba podľa predchádzajúcej vety je predávajúci povinný prijať reklamáciu v ktorejkoľvek prevádzke, v ktorej je prijatie reklamácie možné s ohľadom na sortiment predávaných výrobkov alebo poskytovaných služieb, prípadne aj v sídle alebo mieste podnikania. Predávajúci je povinný kupujúcemu vydať písomné potvrdenie o tom, kedy kupujúci právo uplatnil, čo je obsahom reklamácie a aký spôsob vybavenia reklamácie kupujúci požaduje; a ďalej potvrdenie o dátume a spôsobe vybavenia reklamácie, vrátane potvrdenia o vykonaní opravy a dobe jej trvania, prípadne písomné odôvodnenie zamietnutia reklamácie. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na iné osoby určené predávajúcim na vykonanie opravy.

                7.7. Práva zo zodpovednosti za vady tovaru môže kupujúci konkrétne uplatniť najmä osobne na adrese Opletalova 20, 11000, Praha telefonicky na čísle + +420 602338783 alebo elektronickou poštou na adrese [chránené e-mailom].

                7.8. Kupujúci oznámi predávajúcemu, aké právo si zvolil, pri oznámení vady, alebo bez zbytočného odkladu po oznámení vady. Vykonanú voľbu nemôže kupujúci zmeniť bez súhlasu predávajúceho; to neplatí, ak žiadal kupujúci opravu vady, ktorá sa ukáže ako neopraviteľná.

                7.9. Ak nemá tovar vlastnosti stanovené v čl. 7.2 obchodných podmienok, môže kupujúci požadovať aj dodanie nového tovaru bez vád, pokiaľ to nie je vzhľadom na povahu vady neprimerané, ale pokiaľ sa vada týka iba súčasti tovaru, môže kupujúci požadovať len výmenu súčasti; ak to nie je možné, môže odstúpiť od zmluvy. Ak je to však vzhľadom na povahu vady neúmerné, najmä ak je možné vadu odstrániť bez zbytočného odkladu, má kupujúci právo na bezplatné odstránenie vady. Právo na dodanie nového tovaru, alebo výmenu súčasti má kupujúci aj v prípade odstrániteľnej vady, pokiaľ nemôže tovar riadne užívať pre opakovaný výskyt vady po oprave alebo pre väčší počet vád. V takom prípade má kupujúci aj právo od zmluvy odstúpiť. Ak neodstúpi kupujúci od zmluvy alebo ak neuplatní právo na dodanie nového tovaru bez vád, na výmenu jeho súčasti alebo na opravu tovaru, môže požadovať primeranú zľavu. Kupujúci má právo na primeranú zľavu aj v prípade, že mu predávajúci nemôže dodať nový tovar bez vád, vymeniť jeho súčasť alebo tovar opraviť, ako aj v prípade, že predávajúci nezjedná nápravu v primeranom čase alebo že by zjednanie nápravy kupujúcemu pôsobilo značné ťažkosti.

                7.10. Ďalšie práva a povinnosti strán súvisiace so zodpovednosťou predávajúceho za vady môže upraviť reklamačný poriadok predávajúceho.

                    1. ĎALŠIE PRÁVA A POVINNOSTI ZMLUVNÝCH STRÁN

                  8.1. Kupujúci nadobúda vlastníctvo k tovaru zaplatením celej kúpnej ceny tovaru.

                  8.2. Predávajúci nie je vo vzťahu ku kupujúcemu viazaný žiadnymi kódexmi správania v zmysle ustanovenia § 1826 ods. 1 písm. e) občianskeho zákonníka.

                  8.3. Vybavovanie sťažností spotrebiteľov zaisťuje predávajúci prostredníctvom elektronickej adresy [chránené e-mailom]. Informáciu o vybavení sťažnosti kupujúceho zašle predávajúci na elektronickú adresu kupujúceho.

                  8.4. K mimosúdnemu riešeniu spotrebiteľských sporov z kúpnej zmluvy je príslušná Česká obchodná inšpekcia, so sídlom Štěpánska 567/15, 120 00 Praha 2, IČO: 000 20 869, internetová adresa: https://adr.coi.cz/cs. Platformu pre riešenie sporov on-line nachádzajúcu sa na internetovej adrese http://ec.europa.eu/consumers/odr je možné využiť pri riešení sporov medzi predávajúcim a kupujúcim z kúpnej zmluvy.

                  8.5. Európske spotrebiteľské centrum Česká republika, so sídlom Štěpánska 567/15, 120 00 Praha 2, internetová adresa: http://www.evropskyspotrebitel.cz je kontaktným miestom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21 mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov on-line ao zmene nariadenia (ES) č. 2006/2004 a smernice 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov on-line).

                  8.6. Predávajúci je oprávnený na predaj tovaru na základe živnostenského oprávnenia. Živnostenskú kontrolu vykonáva v rámci svojej pôsobnosti príslušný živnostenský úrad. Dozor nad oblasťou ochrany osobných údajov vykonáva Úrad pre ochranu osobných údajov. Česká obchodná inšpekcia vykonáva vo vymedzenom rozsahu okrem iného dozor nad dodržiavaním zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

                  8.7. Kupujúci týmto preberá na seba nebezpečenstvo zmeny okolností v zmysle § 1765 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

                  8.8. Na predávaný tovar sa štandardne poskytuje záruka podľa Občianskeho zákonníka. To býva obvykle ak nie je stanovené inak 2 roky. K tejto štandardnej zákonnej záruke plynúcej z Občianskeho zákonníka je možné dokúpiť dodatočnú komerčnú záruku, ktorá má širší rozsah a dlhšiu dobu.

                      1. OCHRANA OSOBNÝCH ÚDAJOV

                    9.1. Svoju informačnú povinnosť voči kupujúcemu v zmysle čl. ďalej len „nariadenie GDPR“) súvisiace so spracovaním osobných údajov kupujúceho na účely plnenia kúpnej zmluvy, na účely rokovania o kúpnej zmluve a na účely plnenia verejnoprávnych povinností predávajúceho plní predávajúci prostredníctvom osobitného dokumentu.

                        1. ZASIELANIE OBCHODNÝCH OZNÁMENÍ A UKLADANIE COOKIES

                      10.1. Kupujúci súhlasí v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 480/2004 Zb., o niektorých službách informačnej spoločnosti ao zmene niektorých zákonov (zákon o niektorých službách informačnej spoločnosti), v znení neskorších predpisov, so zasielaním obchodných oznámení predávajúcim na elektronickú adresu či telefónne číslo kupujúceho. Svoju informačnú povinnosť voči kupujúcemu v zmysle čl. 13 nariadenia GDPR súvisiace so spracovaním osobných údajov kupujúceho na účely zasielania obchodných oznámení plní predávajúci prostredníctvom osobitného dokumentu.

                      10.2. Kupujúci súhlasí s ukladaním tzv. cookies na jeho počítač. V prípade, že je nákup na webovej stránke možné vykonať a záväzky predávajúceho z kúpnej zmluvy plniť bez toho, aby dochádzalo k ukladaniu tzv. cookies na počítač kupujúceho, môže kupujúci súhlas podľa predchádzajúcej vety kedykoľvek odvolať.

                          1. DORUČOVANIE

                        11.1. Kupujúcemu môže byť doručované na elektronickú adresu kupujúceho.

                            1. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

                          12.1. Pokiaľ vzťah založený kúpnou zmluvou obsahuje medzinárodný (zahraničný) prvok, potom strany dojednávajú, že vzťah sa riadi českým právom. Voľbou práva podľa predchádzajúcej vety nie je kupujúci, ktorý je spotrebiteľom, zbavený ochrany, ktorú mu poskytujú ustanovenia právneho poriadku, od ktorých sa nemožno zmluvne odchýliť, a ktorá by sa v prípade neexistencie voľby práva inak použila podľa ustanovení článku 6 ods. 1 Nariadenia Európskeho spoločenstva parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I).

                          12.2. Ak je niektoré ustanovenie obchodných podmienok neplatné alebo neúčinné, alebo sa takým stane, namiesto neplatných ustanovení nastúpi ustanovenie, ktorého zmysel sa neplatnému ustanoveniu čo najviac približuje. Neplatnosťou alebo neúčinnosťou jedného ustanovenia nie je dotknutá platnosť ostatných ustanovení.

                          12.3. Kúpna zmluva vrátane obchodných podmienok je archivovaná predávajúcim v elektronickej podobe a nie je prístupná.

                          12.4. Prílohu obchodných podmienok tvorí vzorový formulár na odstúpenie od kúpnej zmluvy.

                          12.5. Kontaktné údaje predávajúceho: adresa pre doručovanie Kentino sro, Čestmírova 25, Praha 4, 140 00 Praha, telefón 602 338 783.

                          Informácie o spracovávaní osobných údajov a GDPR nájdete na adrese: Ochrana osobných údajov dodávateľov.

                          13. Doplnenie odchodných podmienok tak aby vyhovovali požiadavkám ČOI.

                          V obchodných podmienkach plne rešpektujeme meniaci sa Občiansky zákonník ale sme nútení tu opakovane jeho literu prepísať a pridať znenie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č 524/2013 podľa vyjadrenia Slovenskej Obchodnej Inšpekcie. Ďalej sme nútení vás informovať o zmene nariadenia ES č. 2006/2004 a smernice 2009/22/ES. Tak hoci je to informačne vyčerpávajúce, tak v záujme neporušenia ust. pár. 5a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. vás teda informujeme o všetkom, čo po nás ČOI v poslednej kontrole požaduje.

                          VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O ZÁVÄZKOCH

                          Diel 1

                          Vznik záväzkov a ich obsah

                          § 1721

                          Zo záväzku má veriteľ voči dlžníkovi právo na určité plnenie ako na pohľadávku a dlžník má povinnosť toto právo splnením dlhu uspokojiť.

                          § 1722

                          Plnenie, ktoré je predmetom záväzku, musí byť majetkovej povahy a zodpovedať záujmu veriteľa, aj keď tento záujem nie je len majetkový.

                          § 1723

                          (1) Záväzok vzniká zo zmluvy, z protiprávneho činu, alebo z inej právnej skutočnosti, ktorá je na to podľa právneho poriadku spôsobilá.

                          (2) Ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných právnych skutočností.

                          Diel 2

                          Zmluva

                          Oddiel 1

                          Všeobecné ustanovenia

                          § 1724

                          (1) Zmluvou prejavujú strany vôľu zriadiť medzi sebou záväzok a riadiť sa obsahom zmluvy.

                          (2) Ustanovenia o zmluvách sa použijú primerane aj na prejav vôle, ktorým sa jedna osoba obracia na osoby iné, ibaže to vylučuje povaha prejavu vôle alebo zákon.

                          § 1725

                          Zmluva je uzavretá, len čo si strany dohodli jej obsah. V medziach právneho poriadku je stranám ponechané na vôli slobodne si zmluvu dojednať a určiť jej obsah.

                          § 1726

                          Ak považujú strany zmluvu za uzavretú, hoci si v skutočnosti neujednali náležitosť, už mali v zmluve dojednať, hľadia sa na prejav ich vôle ako na uzavretú zmluvu, ak možno, zvlášť s prihliadnutím na ich následné správanie, rozumne predpokladať, že by zmluvu uzavreli aj bez dojednania tejto náležitosti. Ak však niektorá zo strán už pri uzatváraní zmluvy najavo, že dosiahnutie zhody o určitej náležitosti je predpokladom uzavretia zmluvy, má sa za to, že zmluva uzavretá nebola; vtedy dojednanie o ostatných náležitostiach strany nezaväzuje, ani ak bol o nich vyhotovený zápis.

                          § 1727

                          Každá z niekoľkých zmlúv uzavretých pri tom istom rokovaní alebo zahrnutých do tej istej listiny sa posudzuje samostatne. Ak plynie z povahy niekoľkých zmlúv alebo z ich účelu známeho stranám pri uzavretí zmluvy, že sú na sebe závislé, je vznik každej z nich podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik záväzku z niektorej z nich bez uspokojenia veriteľa zrušuje ostatné závislé zmluvy, a to s obdobnými právnymi účinkami.

                          § 1728

                          (1) Každý môže viesť rokovania o zmluve slobodne a nezodpovedá za to, že ju neuzavrie, ibaže rokovanie o zmluve začne alebo v takom konaní pokračuje bez toho, aby má úmysel zmluvu uzavrieť.

                          (2) Pri rokovaní o uzavretí zmluvy si zmluvné strany vzájomne oznámia všetky skutkové a právne okolnosti, o ktorých vie alebo vedieť musí, tak, aby sa každá zo strán mohla presvedčiť o možnosti uzavrieť platnú zmluvu a aby bol každej zo strán zrejmý jej záujem zmluvu uzavrieť.

                          § 1729

                          (1) Ak strany pri rokovaní o zmluve dospejú tak ďaleko, že sa uzavretie zmluvy javí ako vysoko pravdepodobné, koná nečestne tá strana, ktorá napriek dôvodným očakávaniam druhej strany v uzavretí zmluvy rokovania o uzavretí zmluvy ukončí bez toho, aby pre to má spravodlivý dôvod.

                          (2) Strana, ktorá koná nepoctivo, nahradí druhej strane škodu, nanajvýš však v tom rozsahu, ktorý zodpovedá strate z neuzavretej zmluvy v obdobných prípadoch.

                          § 1730

                          (1) Ak si strany pri rokovaní o zmluve poskytnú údaje a oznámenia, má každá zo strán právo viesť o nich záznamy, aj keď zmluva nebude uzavretá.

                          (2) Ak strana získa pri rokovaní o zmluve o druhej strane dôverný údaj alebo oznámenie, dbá, aby neboli zneužité, alebo aby nedošlo k ich prezradeniu bez zákonného dôvodu. Ak poruší túto povinnosť a ak sa obohatí tým, vydá druhej strane to, o čo sa obohatila.

                          Oddiel 2

                          Uzavretie zmluvy

                          Návrh na uzavretie zmluvy

                          § 1731

                          Z návrhu na uzavretie zmluvy (ďalej len „ponuka“) musí byť zrejmé, že ten, kto ho robí, má úmysel uzavrieť určitú zmluvu s osobou, voči ktorej ponuku robí.

                          § 1732

                          (1) Právne konanie smerujúce k uzavretiu zmluvy je ponukou, pokiaľ obsahuje podstatné náležitosti zmluvy tak, aby zmluva mohla byť uzavretá jeho jednoduchým a nepodmieneným prijatím, a pokiaľ z neho vyplýva vôľa navrhovateľa byť zmluvou viazaný, ak bude ponuka prijatá.

                          (2) Má sa za to, že návrh dodať tovar alebo poskytnúť službu za určenú cenu urobený pri podnikateľskej činnosti reklamou, v katalógu alebo vystavením tovaru je ponukou s výhradou vyčerpania zásob alebo straty schopnosti podnikateľa plniť.

                          § 1733

                          Prejav vôle, ktorý nevyhovuje § 1732, nie je ponukou a nemôže byť preto prijatý. Ak obsahuje prejav vôle sľub plnenia za určitý výkon alebo výsledok, jedná sa o verejný prísľub, inak o obyčajnú výzvu na podanie ponuky. To isté platí o prejave, ktorý smeruje voči neurčitému okruhu osôb alebo ktorý má povahu reklamy, pokiaľ z neho jasne neplynie niečo iné.

                          § 1734

                          Ponuka urobená ústne musí byť prijatá bezodkladne, ibaže niečo iné vyplýva z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých sa stala. To platí aj vtedy, ak bola prítomnej osobe predložená ponuka urobená v písomnej forme.

                          § 1735

                          Ponuka urobená v písomnej forme voči neprítomnej osobe musí byť prijatá v lehote uvedenej v ponuke. Ak lehota nie je uvedená, možno ponuku prijať v čase primeranej povahe navrhovanej zmluvy a rýchlosti prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil na zaslanie ponuky.

                          § 1736

                          Ponuka je neodvolateľná, ak je to v nej výslovne vyjadrené, alebo ak sa tak dohodnú strany. Ponuka je tiež neodvolateľná, ak to vyplýva z jednania strán o uzavretí zmluvy, z ich predchádzajúceho obchodného styku, alebo zo zvyklostí.

                          § 1737

                          Zrušenie ponuky

                          Aj keď je ponuka neodvolateľná, je možné ju zrušiť, pokiaľ zrušovací prejav dôjde druhej strane pred doručením ponuky alebo aspoň súčasne s ním.

                          § 1738

                          Odvolanie ponuky

                          (1) Aj keď je ponuka odvolateľná, nemožno ju odvolať v lehote určenej na jej prijatie, ibaže sa to v ponuke vyhradí. Odvolateľnú ponuku možno odvolať, len ak odvolanie dôjde druhej strane skôr, ako tá odoslala prijatie ponuky.

                          (2) Ponuku nemožno odvolať, pokiaľ je v nej vyjadrená neodvolateľnosť.

                          § 1739

                          (1) Ak je ponuka odmietnutá, zaniká účinnosťou odmietnutia.

                          (2) Ak zomrie niektorá zo strán, alebo stratí svojprávnosti uzavrieť zmluvu, ponuka zanikne, pokiaľ je to zrejmé z ponuky samej alebo z povahy a účelu navrhovanej zmluvy.

                          Prijatie ponuky

                          § 1740

                          (1) Osoba, ktorej je ponuka určená, ponuku prijme, ak s ňou prejaví včas voči navrhovateľovi súhlas. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe prijatím nie sú.

                          (2) Prejav vôle, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím ponuky a považuje sa za novú ponuku. Prijatím ponuky je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhnutej zmluvy inými slovami.

                          (3) Odpoveď s dodatkom alebo odchýlkou, ktorá podstatne nemení podmienky ponuky, je prijatím ponuky, pokiaľ navrhovateľ bez zbytočného odkladu takéto prijatie neodmietne. Odvolateľ môže prijatie ponuky s dodatkom alebo odchýlkou ​​vopred vylúčiť už v ponuke alebo iným spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosť.

                          § 1741

                          Pri ponuke určenej viacerým osobám je zmluva uzavretá, ak prijmú ponuku všetky tieto osoby, pokiaľ z jej obsahu vyplýva úmysel navrhovateľa, aby sa stranou zmluvy stali všetky osoby, ktorým je ponuka určená, alebo ak takýto úmysel možno rozumne predpokladať z okolností, za ktorých bola ponuka urobená. To isté obdobne platí, ak je zrejmý úmysel navrhovateľa, aby sa stranou zmluvy stal určitý počet týchto osôb.

                          § 1742

                          Prijatie ponuky možno zrušiť, ak dôjde zrušenie navrhovateľovi najneskôr s prijatím.

                          § 1743

                          (1) Aj neskoré prijatie ponuky má účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ bez zbytočného odkladu aspoň ústne upovedomí osobu, ktorej ponuku urobil, že prijatie považuje za včasné, alebo sa začne správať v zhode s ponukou.

                          (2) Ak plynie z písomnosti, ktorá vyjadruje prijatie ponuky, že bola odoslaná za takých okolností, že by došla navrhovateľovi včas, keby jej preprava prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré prijatie účinky včasného prijatia, ibaže navrhovateľ bez odkladu upovedomí aspoň ústne osobu, ktorej bola ponuka určená, že považuje ponuku za zaniknutú.

                          § 1744

                          S prihliadnutím na obsah ponuky alebo na prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo ak je to obvyklé, môže osoba, ktorej je ponuka určená, ponuku prijať tak, že sa podľa nej zachová, najmä ak poskytne alebo ak prijme plnenie. Prijatie ponuky je účinné v okamihu, keď k pojednávaniu došlo, ak k nemu došlo včas.

                          § 1745

                          Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie ponuky nadobúda účinnosť.

                          Oddiel 3

                          Obsah zmluvy

                          § 1746

                          (1) Zákonné ustanovenia upravujúce jednotlivé typy zmlúv sa použijú na zmluvy, ktorých obsah zahŕňa podstatné náležitosti zmluvy stanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

                          (2) Strany môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne ako typ zmluvy upravená.

                          § 1747

                          Ak je zmluva bezodplatná, predpokladá sa, že dlžník sa chcel zaviazať skôr menej ako viac.

                          § 1748

                          Má sa za to, že dojednanie, že určitá časť obsahu zmluvy bude medzi stranami dojednaná dodatočne, je podmienkou účinnosti uzavretej zmluvy.

                          § 1749

                          (1) Ak strany dojednajú, že určitú náležitosť zmluvy určí tretia osoba alebo súd, je také určenie podmienkou účinnosti zmluvy. Ak tretia osoba neurčí náležitosť zmluvy v primeranej lehote alebo ak ju odmietne určiť, môže ktorákoľvek strana navrhnúť, aby túto náležitosť určil súd.

                          (2) Pri určení náležitosti sa prihliadne na účel, ktorý zmluva zrejme sleduje, na okolnosti, za ktorých sa zmluva uzavrela, ako aj na to, aby boli práva a povinnosti strán poctivo usporiadané.

                          § 1750

                          Ak oprávnená strana nenavrhne doplnenie obsahu zmluvy v dohodnutej lehote, inak do jedného roka od uzavretia zmluvy, má sa za to, že sa zmluva od začiatku ruší.

                          § 1751

                          (1) Časť obsahu zmluvy je možné určiť odkazom na obchodné podmienky, ktoré navrhovateľ pripojí k ponuke alebo ktoré sú stranám známe. Odchylné dojednania v zmluve majú pred znením obchodných podmienok prednosť.

                          (2) Ak strany odkážu v ponuke aj v prijatí ponuky na obchodné podmienky, ktoré si odporujú, je zmluva napriek tomu uzavretá s obsahom určeným v tom rozsahu, v akom obchodné podmienky nie sú v rozpore; to platí aj v prípade, že to obchodné podmienky vylučujú. Ak to vylúči niektorá zo strán najneskôr bez zbytočného odkladu po výmene prejavov vôle, zmluva uzavretá nie je.

                          (3) Pri uzavretí zmluvy medzi podnikateľmi možno časť obsahu zmluvy určiť aj jednoduchým odkazom na obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami.

                          § 1752

                          (1) Ak uzatvára strana v bežnom obchodnom styku s väčším počtom osôb zmluvy zaväzujúca dlhodobo k opätovným plnením rovnakého druhu s odkazom na obchodné podmienky a ak vyplýva z povahy záväzku už pri rokovaní o uzavretí zmluvy rozumná potreba ich neskoršej zmeny, možno si dojednať, že strana môže obchodné podmienky v primeranom rozsahu zmeniť. Dojednanie je platné, pokiaľ bolo vopred aspoň dojednané, ako sa zmena druhej strane oznámi a pokiaľ sa tejto strane založí právo zmeny odmietnuť a záväzok z tohto dôvodu vypovedať vo výpovednej dobe dostatočnej na obstaranie obdobných plnení od iného dodávateľa; neprihliada sa však na dojednanie, ktoré s takou výpoveďou spája osobitnú povinnosť zaťažujúcu vypovedajúcu stranu.

                          (2) Ak nebol dojednaný rozsah zmien obchodných podmienok, neprihliada sa na zmeny vyvolané takou zmenou okolností, ktorú už pri uzavretí zmluvy strana odkazujúca na obchodné podmienky musela predpokladať, ani na zmeny vyvolané zmenou jej osobných alebo majetkových pomerov.

                          § 1753

                          Ustanovenie obchodných podmienok, ktoré druhá strana nemohla rozumne očakávať, je neúčinné, ak ich neprijala táto strana výslovne; na opačnú dohodu sa neprihliada. Či ide o také ustanovenie, sa posúdi nielen vzhľadom na jeho obsah, ale aj na spôsob jeho vyjadrenia.

                          § 1754

                          (1) Ak strany použijú v zmluve doložku upravenú v používaných vykladacích pravidlách, predpokladá sa, že touto doložkou zamýšľali vyvolať právne účinky stanovené vykladacími pravidlami, na ktoré sa v zmluve odvolali, prípadne tými vykladacími pravidlami, ktoré sa s prihliadnutím na povahu zmluvy obvykle používajú .

                          (2) Ak jedna zo strán zmluvy nie je podnikateľom, možno sa voči tejto strane dovolať významu doložky, len ak sa preukáže, že jej význam musel byť tejto strane známy.

                          § 1755

                          Ak sa strana vzdá všeobecne námietok proti platnosti zmluvy, neprihliada sa na to.

                          Oddiel 4

                          Forma zmluvy

                          § 1756

                          Ak zmluva nie je uzavretá slovami, musí byť z okolností zrejmá vôľa strán dojednať jej náležitosti; pritom sa prihliadne nielen na správanie strán, ale aj na vydané cenníky, verejné ponuky a iné doklady.

                          § 1757

                          (1) Po uzavretí zmluvy medzi stranami v inej forme ako písomnej je stranám ponechané na vôli, či si obsah zmluvy v písomnej forme potvrdí.

                          (2) Ak tak urobí pri podnikaní strán jedna z nich voči druhej v presvedčení, že jej potvrdenie zachytáva obsah zmluvy verne, platí zmluva za uzavretú s obsahom uvedeným v potvrdení, aj keď vykazuje odchýlky od skutočne dohodnutého obsahu zmluvy. To platí len v prípade, že odchýlky uvedené v potvrdení menia skutočne dojednaný obsah zmluvy nepodstatným spôsobom a sú takého rázu, že by ich rozumný podnikateľ ešte schválil, a za podmienky, že druhá strana tieto odchýlky neodmietne.

                          (3) Odsek 2 sa uplatňuje aj v prípade, že zmluva bola uzavretá pri podnikaní jednej zo strán a jej obsah potvrdí druhá strana.

                          § 1758

                          Ak sa strany dohodnú, že na uzavretie použijú určitú formu, predpokladá sa, že nechcú byť viazané, ak sa táto forma nedodrží. To platí aj vtedy, ak jedna zo strán prejaví vôľu, aby zmluva bola uzavretá v písomnej forme.

                          Oddiel 5

                          Účinky zmluvy

                          Všeobecné ustanovenia

                          § 1759

                          Zmluva strany zaväzuje. Možno ju zmeniť alebo zrušiť len so súhlasom všetkých strán, alebo z iných zákonných dôvodov. Voči iným osobám zmluva pôsobí len v prípadoch ustanovených v zákone.

                          § 1760

                          Skutočnosť, že strana nebola pri uzatvorení zmluvy oprávnená nakladať s tým, čo sa má podľa zmluvy plniť, sama osebe neplatnosť zmluvy nevyvoláva.

                          § 1761

                          Zákaz zaťaženia alebo scudzenia veci pôsobí len medzi stranami, pokiaľ nebol zriadený ako vecné právo. Taký zákaz je platný, pokiaľ bol zriadený na dobu trvania trustového fondu, trustového nástupníctva, zastúpenia alebo na iný určitý a primeraný čas v takom záujme strany, ktorý je hodný právnej ochrany.

                          § 1762

                          (1) Ak zákon ustanovuje, že na účinnosť zmluvy je potrebné rozhodnutie určitého orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

                          (2) Ak návrh na rozhodnutie nebol podaný do jedného roka od uzavretia zmluvy, predpokladá sa, že sa zmluva od začiatku ruší. To platí aj v prípade, že bol návrh zamietnutý.

                          § 1763

                          Ak strana postupne uzatvorenými zmluvami poskytne rôznym osobám právo užívať alebo požívať tú istú vec v tú istú dobu, nadobúda také právo osoba, ktorej prevodca poskytol vec na užívanie alebo požívanie najskôr. Ak nikto taký nie je, patrí právo osobe, s ktorou bola uzavretá zmluva, ktorá nadobudla účinnosť ako prvá.

                          Zmena okolností

                          § 1764

                          Ak sa zmení po uzavretí zmluvy okolnosti do tej miery, že sa plnenie podľa zmluvy stane pre niektorú zo strán ťažšie, nemení to nič na jej povinnosti splniť dlh. To neplatí v prípadoch ustanovených v § 1765 a 1766.

                          § 1765

                          (1) Ak dôjde k zmene okolností tak podstatné, že zmena založí v právach a povinnostiach strán zvlášť hrubý nepomer znevýhodnením jednej z nich buď neúmerným zvýšením nákladov plnenia, alebo neúmerným znížením hodnoty predmetu plnenia, má dotknutá strana právo domáhať sa voči druhej strane obnovenia rokovaní o zmluve , ak preukáže, že zmenu nemohla rozumne predpokladať ani ovplyvniť a že skutočnosť nastala až po uzavretí zmluvy, alebo sa dotknutej strane stala až po uzavretí zmluvy známou. Uplatnenie tohto práva neoprávňuje dotknutú stranu, aby odložila plnenie.

                          (2) Právo podľa odseku 1 dotknutej strane nevznikne, ak prevzala na seba nebezpečenstvo zmeny okolností.

                          § 1766

                          (1) Ak sa strany nedohodnú v primeranej lehote, môže súd k návrhu ktorejkoľvek z nich rozhodnúť, že záväzok zo zmluvy zmení obnovením rovnováhy práv a povinností strán, alebo že ho zruší ku dňu a za podmienok určených v rozhodnutí. Návrhom strán súd nie je viazaný.

                          (2) Súd zamietne návrh na zmenu záväzku, pokiaľ dotknutá strana neuplatnila právo na obnovenie rokovaní o zmluve v primeranej lehote, čo zmenu okolností musela zistiť; predpokladá sa, že táto lehota je dva mesiace.

                          Zmluva v prospech tretej osoby

                          § 1767

                          (1) Ak má podľa zmluvy dlžník plniť tretej osobe, môže veriteľ požadovať, aby ju dlžník splnil.

                          (2) Podľa obsahu, povahy a účelu zmluvy sa posúdi, či a kedy aj tretia osoba nadobudla priame právo požadovať splnenie. Má sa za to, že tretia osoba také právo nadobudla, ak má byť plnenie hlavne na prospech práve jej.

                          (3) Námietky zo zmluvy má dlžník aj proti tretej osobe.

                          § 1768

                          Ak odmietne tretia osoba právo nadobudnuté zo zmluvy, hľadí sa na ňu, ako by nebola práva na plnenie nadobudla. Ak to neodporuje obsahu a účelu zmluvy, môže veriteľ plnenie žiadať pre seba.

                          § 1769

                          Zmluva o plnení tretej osoby

                          Ak sa niekto zaviaže zabezpečiť pre druhú stranu, aby ju tretia osoba splnila, zaväzuje sa tým, že sa u tretej osoby prihovorí, aby dohodnuté plnenie poskytla. Ak sa však niekto zaviaže k tomu, že tretia osoba splní, čo bolo dojednané, nahradí škodu, ktorú veriteľ utrpí, pokiaľ k splneniu nedôjde.

                          Oddiel 6

                          Zvláštne spôsoby uzatvárania zmluvy

                          § 1770

                          Ustanovenia o ponuke ao prijatí ponuky sa použijú primerane aj na prípady, keď strany dojednajú pre uzavretie zmluvy iný postup.

                          § 1771

                          Dražba

                          (1) Pri dražbe je zmluva uzavretá príklepom.

                          (2) Už urobená ponuka sa zruší, ak je podaná vyššia ponuka, alebo ak sa dražba ukončí inak ako príklepom.

                          Verejná súťaž o najvhodnejšiu ponuku

                          § 1772

                          Kto vyhlási neurčitým osobám súťaž o najvhodnejšiu ponuku, robí tým výzvu na podávanie ponúk.

                          § 1773

                          Vyhlasovateľ súťaže vymedzí v písomnej forme aspoň všeobecným spôsobom predmet plnenia a zásady ostatného obsahu zamýšľanej zmluvy, na ktorom trvá, a určí spôsob podávania ponúk a lehotu, do ktorej možno ponuky podať, ako aj lehotu na oznámenie vybranej ponuky. Obsah podmienok súťaže vhodným spôsobom uverejní.

                          § 1774

                          Vyhlasovateľ nemôže uverejnené podmienky súťaže meniť alebo súťaž zrušiť, ibaže si to bol v podmienkach súťaže vyhradil. Zmenu alebo zrušenie uverejní rovnakým spôsobom, ktorým podmienky súťaže uverejnil.

                          § 1775

                          (1) Vyhlasovateľ zahrnie ponuku do súťaže, ak jej obsah zodpovedá uverejneným podmienkam súťaže. Od nich sa ponuka môže odchýliť len v rozsahu, ktorý podmienky súťaže pripúšťajú.

                          (2) Do súťaže nie je možné zahrnúť ponuku predloženú po lehote stanovenej v podmienkach súťaže.

                          (3) Navrhovateľ má právo na náhradu nákladov spojených s účasťou na súťaži, ak mu to priznávajú podmienky súťaže.

                          § 1776

                          (1) Ak podmienky súťaže neurčia niečo iné, nemožno ponuku odvolať po uplynutí lehoty určenej v podmienkach súťaže na predkladanie ponúk.

                          (2) Podmienky súťaže môžu určiť, že ponuku je možné zmeniť alebo doplniť; na zmenu alebo na doplnenie ponuky vykonaným po uplynutí lehoty určenej v podmienkach súťaže na predkladanie ponúk sa však neprihliada. Opravu chýb vzniknutých pri vyhotovení ponuky je možné vykonať kedykoľvek, pokiaľ to podmienky súťaže nevylučujú.

                          § 1777

                          (1) Vyhlasovateľ vyberie najvhodnejšiu z ponúk a oznámi jej prijatie spôsobom av lehote, ktoré sú určené v podmienkach súťaže.

                          (2) Ak nie je v podmienkach súťaže stanovený spôsob výberu ponuky, je vyhlasovateľ oprávnený vybrať ponuku, ktorá mu najlepšie vyhovuje.

                          § 1778

                          (1) Vyhlasovateľ prijme ponuku vybranú podľa § 1777. Ak oznámi prijatie ponuky navrhujúcej strane po lehote určenej v podmienkach súťaže, zmluva nevznikne, pokiaľ vybraný navrhovateľ bez zbytočného odkladu oznámi vyhlasovateľovi, že prijatie ponuky odmieta ako oneskorené.

                          (2) Vyhlasovateľ môže odmietnuť všetky predložené ponuky, ak si to vyhradil v podmienkach súťaže.

                          § 1779

                          Vyhlasovateľ upovedomí bez zbytočného odkladu po ukončení súťaže navrhovateľa, ktorí v súťaži neuspeli, že ich ponuky odmietol.

                          Verejná ponuka

                          § 1780

                          (1) Verejná ponuka je prejav vôle navrhovateľa, ktorým sa obracia na neurčité osoby s návrhom na uzavretie zmluvy.

                          (2) Podnet na uzavretie zmluvy, z ktorého neplynie úmysel uzavrieť určitú zmluvu alebo ktorý nemá náležitosti podľa § 1732 ods. 1, sa považuje za výzvu na podávanie ponúk.

                          § 1781

                          Verejnú ponuku možno odvolať, ak odvolateľ uverejnil odvolanie pred prijatím verejnej ponuky spôsobom, ktorým bola verejná ponuka uverejnená.

                          § 1782

                          (1) Na základe verejnej ponuky je zmluva uzavretá s tým, kto včas av súlade s ňou navrhovateľovi najskôr oznámi, že verejnú ponuku prijíma. Ak prijme verejnú ponuku súčasne niekoľko osôb, je zmluva uzavretá s tou, ktorú navrhovateľ zvolil.

                          (2) Ak verejná ponuka neurčí lehotu na prijatie, platí za ňu lehota primeraná povahe verejnej ponuky.

                          § 1783

                          (1) Spravodajca oznámi príjemcovi uzatvorenie zmluvy bez zbytočného odkladu po prijatí verejnej ponuky. Ostatným oznámi, že neuspeli.

                          (2) Ak navrhovateľ potvrdí príjemcovi uzavretie zmluvy neskôr, ako ustanovuje odsek 1, zmluva nevznikne, ak príjemca odmietne uzavretie zmluvy bez zbytočného odkladu po tom, keď mu došlo potvrdenie navrhovateľa o uzavretí zmluvy.

                          § 1784

                          (1) Ak to verejná ponuka určí výslovne, je zmluva uzavretá s určitým počtom osôb, prípadne so všetkými, ktorí verejnú ponuku prijali v lehote podľa § 1782.

                          (2) Ak navrhovateľ nesplní oznamovaciu povinnosť, je viazaný všetkými prijatiami verejnej ponuky, ktorých pôvodcom výsledok neoznámil.

                          Oddiel 7

                          Zmluva o budúcej zmluve

                          § 1785

                          Základné ustanovenie

                          Zmluvou o budúcej zmluve sa najmenej jedna strana zaväzuje uzavrieť po vyzvaní v dohodnutej lehote, inak do jedného roka, budúcu zmluvu, ktorej obsah je dojednaný aspoň všeobecným spôsobom.

                          § 1786

                          Zaviazanej strane vzniká povinnosť uzavrieť zmluvu bez zbytočného odkladu po tom, čo ju na to vyzve oprávnená strana v súlade so zmluvou o budúcej zmluve.

                          § 1787

                          (1) Ak nesplní zaviazaná strana povinnosť uzavrieť zmluvu, môže oprávnená strana požadovať, aby obsah budúcej zmluvy určil súd alebo osoba určená v zmluve. Ak táto osoba neurčí obsah budúcej zmluvy v primeranej lehote alebo ak ho odmietne určiť, môže oprávnená strana navrhnúť, aby ho určil súd.

                          (2) Obsah budúcej zmluvy sa určí podľa účelu, ktorý má uzatvorenie budúcej zmluvy zrejme sledovať. Pritom sa vychádza z návrhov strán a prihliadne sa na okolnosti, za ktorých bola zmluva o budúcej zmluve uzavretá, ako aj na to, aby práva a povinnosti strán boli poctivo usporiadané.

                          § 1788

                          (1) Ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu na uzavretie zmluvy včas, povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu zaniká.

                          (2) Ak sa zmenia okolnosti, z ktorých strany pri vzniku záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve zrejme vychádzali, do tej miery, že na zaviazanej strane nemožno rozumne požadovať, aby zmluvu uzavrela, povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu zaniká. Ak zaviazaná strana neoznámi oprávnenej strane zmenu okolností bez zbytočného odkladu, nahradí oprávnenej strane škodu z toho vzniknutú.

                          Diel 3

                          Obsah záväzkov

                          Všeobecné ustanovenia

                          § 1789

                          Zo záväzku je dlžník povinný niečo dať, niečo konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

                          § 1790

                          Záväzok nemožno zmeniť bez dojednania veriteľa a dlžníka, ibaže zákon ustanovuje inak.

                          § 1791

                          (1) Vzniku a trvaniu záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého má dlžník povinnosť plniť; veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku.

                          (2) Ak ide o záväzok z cenného papiera, veriteľ dôvod záväzku nepreukazuje, ibaže to zákon osobitne ustanovuje.

                          § 1792

                          Úplata za plnenie

                          (1) Ak zo zmluvy vyplýva povinnosť strán poskytnúť a prijať plnenie za odplatu bez toho, aby bola dohodnutá jej výška, alebo spôsob, akým bude táto výška určená, platí, že odplata bola dojednaná vo výške obvyklej v čase av mieste uzavretia zmluvy. Ak sa takto nepodarí výšku odplaty určiť, určí ju súd s prihliadnutím na obsah zmluvy, povahu plnenia a zvyklosti.

                          (2) Ak bola odplata dojednaná v rozpore s právnymi predpismi o cenách, platí za dojednanú tá, ktorá je podľa týchto predpisov prípustná.

                          Neúmerné skrátenie

                          § 1793

                          (1) Ak sa strany zaviažu k vzájomnému plneniu a ak je plnenie jednej zo strán v hrubom nepomere k tomu, čo poskytla druhá strana, môže skrátená strana požadovať zrušenie zmluvy a vrátenie všetkého do pôvodného stavu, ibaže ju druhá strana doplní, o čo bola skrátená, so zreteľom na cenu obvyklú v čase a mieste uzavretia zmluvy. To neplatí, ak sa nepomer vzájomných plnení zakladá na skutočnosti, o ktorej druhá strana nevedela ani vedieť nemusela.

                          (2) Odsek 1 sa nepoužije pre prípad nadobudnutia na komoditnej burze, pri obchode s investičným nástrojom podľa iného zákona, v dražbe či spôsobom postaveným verejnej dražbe naroveň, ani pre prípad stávky alebo hry, alebo pri urovnaní alebo novácii, pokiaľ boli poctivo urobené.

                          § 1794

                          (1) Právo podľa § 1793 nevzniká, pokiaľ dôvod nepomeru vzájomných plnení vyplýva z osobitného vzťahu medzi stranami, najmä ak skrátená strana mala úmysel plniť sčasti za odplatu a sčasti bezodplatne, alebo ak už nemožno výšku skrátenia zistiť.

                          A ďalej ….

                          Diel 1Súkromné ​​právo

                          § 1

                          (1) Ustanovenia právneho poriadku upravujúce vzájomné práva a povinnosti osôb vytvárajú vo svojom súhrne súkromné ​​právo. Uplatňovanie súkromného práva je nezávislé od uplatňovania práva verejného.

                          (2) Ak to zákon nezakazuje výslovne, môžu si osoby dojednať práva a povinnosti odchylne od zákona; zakázané sú dojednania porušujúce dobré mravy, verejný poriadok alebo právo týkajúce sa postavenia osôb, vrátane práva na ochranu osobnosti.

                          § 2

                          (1) Každé ustanovenie súkromného práva možno vykladať len v zhode s Chartou základných práv a slobôd a ústavným poriadkom vôbec, so zásadami, na ktorých spočíva tento zákon, ako aj s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sa tým chránia. Ak sa rozíde výklad jednotlivého ustanovenia iba podľa jeho slov s týmto príkazom, musí mu ustúpiť.

                          (2) Zákonnému ustanoveniu nemožno prikladať iný význam, než aký vyplýva z vlastného zmyslu slov v ich vzájomnej súvislosti az jasného úmyslu zákonodarcu; nikto sa však nesmie dovolávať slov právneho predpisu proti jeho zmyslu.

                          (3) Výklad a použitie právneho predpisu nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a nesmie viesť ku krutosti alebo bezohľadnosti urážajúcej obyčajné ľudské cítenie.

                          § 3

                          (1) Súkromné ​​právo chráni dôstojnosť a slobodu človeka i jeho prirodzené právo brať sa o vlastné šťastie a šťastie jeho rodiny alebo ľudí jemu blízkych takým spôsobom, ktorý nepôsobí bezdôvodne ujmu druhým.

                          (2) Súkromné ​​právo spočíva najmä na zásadách, že

                          a) každý má právo na ochranu svojho života a zdravia, ako aj slobody, cti, dôstojnosti a súkromia,

                          b) rodina, rodičovstvo a manželstvo požívajú osobitnú zákonnú ochranu,

                          c) nikto nesmie pre nedostatok veku, rozumu alebo pre závislosť svojho postavenia utrpieť nedôvodnú ujmu; nikto však tiež nesmie bezdôvodne ťažiť z vlastnej neschopnosti k ujme druhých,

                          d) daný sľub zaväzuje a zmluvy majú byť splnené,

                          e) vlastnícke právo je chránené zákonom a len zákon môže stanoviť, ako vlastnícke právo vzniká a zaniká, a

                          f) nikomu nemožno odoprieť, čo mu právom patrí.

                          (3) Súkromné ​​právo vyviera aj z ďalších všeobecne uznávaných zásad spravodlivosti a práva.

                          § 4

                          (1) Má sa za to, že každá svojprávna osoba má rozum priemerného človeka aj schopnosť užívať ho s bežnou starostlivosťou a opatrnosťou a že to každý od nej môže v právnom styku dôvodne očakávať.

                          (2) Ak je právny poriadok určitý následok závislým od niečí vedomosti, má sa na mysli vedomosť, akú si dôvodne osvojí osoba prípadu znalá pri zvážení okolností, ktoré jej museli byť v jej postavení zrejmé. To platí obdobne, pokiaľ právny poriadok spája určitý následok s existenciou pochybnosti.

                          § 5

                          (1) Kto sa verejne alebo v styku s inou osobou prihlási na odborný výkon ako príslušník určitého povolania alebo stavu, dáva tým najavo, že je schopný jednať so znalosťou a starostlivosťou, ktorá je s jeho povolaním alebo stavom spojená. Ak koná bez tejto odbornej starostlivosti, ide to na jeho ťarchu.

                          (2) Proti vôli dotknutej strany nemožno spochybniť povahu alebo platnosť právneho konania len preto, že konal ten, kto nemá na svoju činnosť potrebné oprávnenie, alebo komu je činnosť zakázaná.

                          § 6

                          (1) Každý má povinnosť konať v právnom styku poctivo.

                          (2) Nikto nesmie ťažiť zo svojho nepoctivého alebo protiprávneho činu. Nikto nesmie ťažiť ani z protiprávneho stavu, ktorý vyvolal alebo nad ktorým má kontrolu.

                          § 7

                          Má sa za to, že ten, kto konal určitým spôsobom, konal poctivo av dobrej viere.

                          § 8

                          Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.

                          Diel 2Užitie predpisov občianskeho práva

                          § 9

                          (1) Občiansky zákonník upravuje osobný stav osôb.

                          (2) Súkromné ​​práva a povinnosti osobnej a majetkovej povahy sa spravujú občianskym zákonníkom v tom rozsahu, v akom ich neupravujú iné právne predpisy. K zvyklostiam možno hľadieť vtedy, ak sa ich dovoláva zákon.

                          § 10

                          (1) Ak nemožno právny prípad rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia, posúdi sa podľa ustanovenia, ktoré sa týka právneho prípadu čo do obsahu a účelu posudzovanému právnemu prípadu najbližšieho.

                          (2) Ak nie je také ustanovenie, posúdi sa právny prípad podľa princípov spravodlivosti a zásad, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby sa dospelo so zreteľom k zvyklostiam súkromného života as prihliadnutím na stav právnej náuky i ustálenej rozhodovacej praxi na dobré usporiadanie práv a povinností.

                          § 11

                          Všeobecné ustanovenia o vzniku, zmene a zániku práv a povinností zo záväzkov v časti štvrtej tohto zákona sa použijú primerane aj na vznik, zmenu a zánik iných súkromných práv a povinností.

                          Diel 3Ochrana súkromných práv

                          § 12

                          Každý, kto sa cíti vo svojom práve skrátený, môže sa domáhať ochrany na orgáne vykonávajúcom verejnú moc (ďalej len „orgán verejnej moci“). Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom verejnej moci súd.

                          § 13

                          Každý, kto sa domáha právnej ochrany, môže dôvodne očakávať, že jeho právny prípad bude rozhodnutý obdobne ako iný právny prípad, ktorý už bol rozhodnutý a ktorý sa s jeho právnym prípadom zhoduje v podstatných znakoch; ak bol právny prípad rozhodnutý inak, má každý, kto sa domáha právnej ochrany, právo na presvedčivé vysvetlenie dôvodu tejto odchýlky.

                          § 14Svojpomoc

                          (1) Každý si môže primeraným spôsobom pomôcť k svojmu právu sám, ak je jeho právo ohrozené a ak je zrejmé, že by zásah verejnej moci prišiel neskoro.

                          (2) Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ho každý, kto je takto ohrozený, odvrátiť úsilím a prostriedky, ktoré sa osobe v jeho postavení musí javiť vzhľadom na okolnosti ako primerané. Ak však smeruje svojpomoc len na zabezpečenie práva, ktoré by bolo inak zmarené, musí sa ten, kto k nej prikročil, obrátiť bez zbytočného odkladu na príslušný orgán verejnej moci.

                          HLAVA IIOSOBY

                          Diel 1Všeobecné ustanovenia

                          § 15

                          (1) Právna osobnosť je spôsobilosť mať v medziach právneho poriadku práva a povinnosti.

                          (2) Svojprávnosť je spôsobilosť nadobúdať pre seba vlastným právnym konaním práva a zaväzovať sa k povinnostiam (právne konať).

                          § 16

                          Právnej osobnosti ani svojprávnosti sa nikto nemôže vzdať ani sčasti; ak tak urobí, neprihliada sa na to.

                          § 17

                          (1) Práva môže mať a vykonávať iba osoba. Povinnosť možno uložiť len osobe a len voči nej možno plnenie povinnosti vymáhať.

                          (2) Ak niekto zriadi právo alebo ak uloží povinnosť tomu, čo osobou nie je, pripočíta sa právo alebo povinnosť osobe, ktorej podľa povahy právneho prípadu patrí.

                          § 18

                          Osoba je fyzická, alebo právnická.

                          § 19

                          (1) Každý človek má vrodené, už samotným rozumom a citom poznateľné prirodzené práva, a teda sa považuje za osobu. Zákon stanovuje len medze uplatňovania prirodzených práv človeka a spôsob ich ochrany.

                          (2) Prirodzené práva spojené s osobnosťou človeka nemožno scudziť a nemožno sa ich vzdať; ak sa tak stane, neprihliada sa na to. Neprihliada sa ani na obmedzenie týchto práv v miere odporujúcej zákonu, dobrým mravom alebo verejnému poriadku.

                          § 20

                          (1) Právnická osoba je organizovaný útvar, o ktorom zákon ustanovuje, že má právnu osobnosť, alebo ktorého právnu osobnosť zákon uzná. Právnická osoba môže bez zreteľa na predmet svojej činnosti mať práva a povinnosti, ktoré sa zlučujú s jej právnou povahou.

                          (2) Právnické osoby verejného práva podliehajú zákonom, podľa ktorých boli zriadené; ustanovenia tohto zákona sa použijú len vtedy, ak sa to zlučuje s právnou povahou týchto osôb.

                          § 21

                          Štát sa v oblasti súkromného práva považuje za právnickú osobu. Iný právny predpis stanovuje, ako štát právne koná.

                          § 22

                          (1) Osoba blízka je príbuzný v rade priamej, súrodenec a manžel alebo partner podľa iného zákona upravujúceho registrované partnerstvo (ďalej len „partner“); iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, pokiaľ by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Má sa za to, že osobami blízkymi sú aj osoby zošvagrené alebo osoby, ktoré spolu trvale žijú.

                          (2) Ak zákon ustanovuje na ochranu tretích osôb osobitné podmienky alebo obmedzenia pre prevody majetku, pre jeho zaťaženie alebo prenechanie na použitie inému medzi osobami blízkymi, platia tieto podmienky a obmedzenia aj pre obdobné právne konanie medzi právnickou osobou a členom jej štatutárneho orgánu alebo tým, kto právnickú osobu podstatne ovplyvňuje ako jej člen alebo na základe dohody či inej skutočnosti.

                          Diel 2Fyzické osoby

                          Oddiel 1Všeobecné ustanovenia

                          § 23

                          Človek má právnu osobnosť od narodenia až do smrti.

                          § 24

                          Každý človek zodpovedá za svoje konanie, ak je schopný posúdiť ich a ovládnuť. Kto sa vlastnou vinou privedie do stavu, v ktorom by inak za svoje konanie zodpovedný nebol, zodpovedá za konanie v tomto stave urobené.

                          § 25

                          Na počaté dieťa sa hľadí ako na už narodené, pokiaľ to vyhovuje jeho záujmom. Má sa za to, že sa dieťa narodilo živé. Ak sa však nenarodí živých, hľadí sa na nich, ako by nikdy nebolo.

                          § 26Dôkaz smrti

                          (1) Smrť človeka sa preukazuje verejnou listinou vystavenou po prezretí tela mŕtveho stanoveným spôsobom.

                          (2) Ak nemožno telo mŕtveho prezrieť stanoveným spôsobom, vyhlási človeka za mŕtveho aj bez návrhu súd, pokiaľ bol človek zúčastnený na takej udalosti, že sa jeho smrť vzhľadom na okolnosti javí ako istá. V rozhodnutí určí súd deň, ktorý platí za deň smrti.

                          § 27

                          Ak právny následok závisí od skutočnosti, že určitý človek prežil iného človeka, a ak nie je isté, ktorý z nich zomrel ako prvý, má sa za to, že všetci zomreli súčasne.

                          § 28

                          (1) Ak nie je známe, kde človek zomrel, má sa za to, že sa tak stalo tam, kde bolo nájdené jeho telo.

                          (2) Za miesto, kde zomrel človek vyhlásený za mŕtveho, platí to, kde naposledy pobýval živý.

                          § 29Zmena pohlavia

                          (1) Zmena pohlavia človeka nastáva chirurgickým zákrokom pri súčasnom znemožnení reprodukčnej funkcie a premene pohlavných orgánov. Má sa za to, že dňom zmeny pohlavia je deň uvedený v potvrdení vydanom poskytovateľom zdravotných služieb.

                          (2) Zmena pohlavia nemá vplyv na osobný stav človeka, ani na jeho osobné a majetkové pomery; manželstvo alebo registrované partnerstvo však zaniká. O povinnostiach a právach muža a ženy, ktorých manželstvo zaniklo, k spoločnému dieťaťu ao ich majetkových povinnostiach a právach v čase po zániku manželstva platia obdobne ustanovenia o povinnostiach a právach rozvedených manželov k spoločnému dieťaťu ao ich majetkových povinnostiach a právach v čase po rozvode; súd rozhodne, a to aj bez návrhu, ako sa bude každý z rodičov nabudúce o spoločné dieťa starať.

                          § 30Plnoletosť

                          (1) Plne svojprávnym sa človek stáva plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku veku.

                          (2) Pred nadobudnutím plnoletosti sa plná svojprávnosť nadobúda priznaním svojprávnosti alebo uzavretím manželstva. Svojprávnosť nadobudnutá uzavretím manželstva sa nestráca ani zánikom manželstva, ani vyhlásením manželstva za neplatné.

                          Maloletí

                          § 31

                          Má sa za to, že každý maloletý, ktorý nenadobudol plnú svojprávnosť, je spôsobilý na právne úkony čo do povahy primeranej rozumovej a voľnej vyspelosti maloletých jeho veku.

                          § 32

                          (1) Ak zákonný zástupca udelil maloletému, ktorý nenadobudol plnú svojprávnosť, v zhode so zvyklosťami súkromného života súhlas na určité právne konanie alebo na dosiahnutie určitého účelu, je maloletý schopný v medziach súhlasu sám právne konať, pokiaľ to nie je zákonom osobitne zakázané; súhlas môže byť následne obmedzený aj vzatý späť.

                          (2) Ak je zákonných zástupcov viac, postačí, ak prejaví voči tretej osobe vôľu aspoň jeden z nich. Ak však koná voči ďalšej osobe viac zástupcov spoločne a ak si odporujú, neprihliada sa na prejav žiadneho z nich.

                          § 33

                          (1) Ak zákonný zástupca maloletého, ktorý nenadobudol plnú svojprávnosť, súhlas na samostatné prevádzkovanie obchodného závodu alebo na inú obdobnú zárobkovú činnosť, stáva sa maloletý spôsobilý na konania, ktoré sú s touto činnosťou spojené. Na platnosť súhlasu sa vyžaduje privolenie súdu.

                          (2) Privolenie súdu nahrádza podmienku určitého veku, ak je určená na výkon určitej zárobkovej činnosti iným právnym predpisom.

                          (3) Súhlas môže zákonný zástupca odvolať len s privolením súdu.

                          § 34

                          Závislá práca maloletých mladších ako pätnásť rokov alebo maloletých, ktorí neukončili povinnú školskú dochádzku, je zakázaná. Títo maloletí môžu vykonávať len umeleckú, kultúrnu, reklamnú alebo športovú činnosť za podmienok ustanovených iným právnym predpisom.

                          § 35

                          (1) Maloletý, ktorý dovŕšil pätnásť rokov a ukončil povinnú školskú dochádzku, sa môže zaviazať k výkonu závislej práce podľa iného právneho predpisu.

                          (2) Zákonný zástupca maloletého, ktorý nedosiahol vek šestnásť rokov, môže rozviazať jeho pracovný pomer alebo zmluvu o výkone práce zakladajúci medzi zamestnancom a zamestnávateľom obdobný záväzok, pokiaľ to je potrebné v záujme vzdelávania, vývoja alebo zdravia maloletého, spôsobom ustanoveným iným právnym predpisom.

                          § 36

                          Maloletý, ktorý nenadobudol plnú svojprávnosť, nie je nikdy, bez ohľadu na obsah ostatných ustanovení, spôsobilý konať samostatne v tých záležitostiach, ku ktorým by aj jeho zákonný zástupca potreboval privolenie súdu.

                          § 37Priznanie svojprávnosti

                          (1) Ak maloletý, ktorý nie je plne svojprávny, navrhne, aby mu súd priznal svojprávnosť, súd návrhu vyhovie, pokiaľ maloletý dosiahol vek šestnásť rokov, pokiaľ je osvedčená jeho schopnosť sám sa živiť a obstarať si svoje záležitosti a pokiaľ s návrhom súhlasí zákonný zástupca maloletého. V ostatných prípadoch súd vyhovie návrhu, ak je to z vážnych dôvodov v záujme maloletého.

                          (2) Za podmienok ustanovených v odseku 1 súd prizná maloletému svojprávnosť aj na návrh jeho zákonného zástupcu, pokiaľ maloletý s návrhom súhlasí.

                          Oddiel 2Podporné opatrenia pri narušení schopnosti plnoletého právne konať

                          Predbežné vyhlásenie

                          § 38

                          V očakávaní vlastnej nespôsobilosti právne konať môže človek prejaviť vôľu, aby boli jeho záležitosti spravované určitým spôsobom, alebo aby ich spravovala určitá osoba, alebo aby sa určitá osoba stala jeho opatrovníkom.

                          § 39

                          (1) Ak vyhlásenie nemá formu verejnej listiny, musí sa urobiť súkromnou listinou opatrenou dátumom a potvrdenou dvoma svedkami; svedok o sebe uvedie v potvrdení údaje, podľa ktorých ho možno zistiť.

                          (2) Svedkami môžu byť len osoby, ktoré na vyhlásení a jeho obsahu nemajú záujem a nie sú nevidiacich, nepočujúcich, nemých alebo neznalých jazykov, v ktorých je vyhlásenie urobené. Svedkovia musia vyhlásenie podpísať a byť schopní potvrdiť schopnosť vyhlasujúceho konať a obsah jeho vyhlásení.

                          (3) Ak je obsahom vyhlásenia urobeného verejnou listinou určenie, kto sa má stať opatrovníkom, ten, kto verejnú listinu spísal, zapíše údaje o tom, kto vyhlásenie vyhotovil, kto je povolaný za opatrovníka a kto verejnú listinu spísal, do neverejného zoznamu vedeného podľa iného zákona .

                          § 40

                          (1) Ak vyhlásenie nevidí, alebo osoba, ktorá nevie alebo nemôže čítať alebo písať, musí sa jej vyhlásenie nahlas prečítať svedkom, ktorý vyhlásenie nepísal. Nevidiaci, alebo osoba, ktorá nevie alebo nemôže čítať alebo písať, pred svedkami potvrdí, že listina obsahuje jeho pravú vôľu.

                          (2) Ak vyhlásenie robí osoba so zmyslovým postihnutím, ktorá nemôže čítať alebo písať, musí jej byť obsah listiny tlmočený takým spôsobom dorozumievania, ktorý si zvolila, a to svedkom, ktorý vyhlásenie nepísal; všetci svedkovia musia ovládať spôsob dorozumievania, ktorým je obsah listiny tlmočený. Kto vyhlásenie robí, potvrdí pred svedkami zvoleným spôsobom dorozumievania, že listina obsahuje jeho pravú vôľu.

                          § 41

                          (1) Na výslovné odvolanie vyhlásenia sa vyžaduje prejav vôle urobený vo forme predpísanej v § 39 ods. 1.

                          (2) Ak zničí listinu obsahujúcu vyhlásenie ten, kto ich urobil, má to účinky odvolania.

                          § 42

                          Ak sa vyhlásenie týka inej záležitosti ako povolania opatrovníka a ak je účinnosť vyhlásenia viazaná na podmienku, rozhodne o splnení podmienky súd.

                          § 43

                          Ak sa zmenia okolnosti zjavne tak podstatným spôsobom, že človek, ktorý vyhlásenie urobil, by ich za takých okolností neurobil alebo by ich urobil s iným obsahom, súd vyhlásenie zmení alebo zruší, pokiaľ by inak človeku, ktorý vyhlásenie urobil, hrozila závažná ujma. Pred vydaním rozhodnutia súd vyvinie potrebné úsilie, aby zistil názor človeka, o ktorého vyhlásení rozhoduje, a to aj za použitia takého spôsobu dorozumievania, ktorý si človek zvolí.

                          § 44

                          Ak je vyhlásenie alebo jeho odvolanie neplatné, súd na ne prihliadne, ak nie je príčiny pochybovať o vôli toho, kto ich urobil.

                          Nápomoc pri rozhodovaní

                          § 45

                          Ak potrebuje človek nápomoc pri rozhodovaní, pretože mu v tom duševná porucha spôsobuje ťažkosti, hoci nemusí byť obmedzený vo svojprávnosti, môže si s podporcom dojednať poskytovanie podpory; podporcov môže byť aj viac.

                          § 46

                          (1) Zmluvou o nápomoci sa podporca zaväzuje podporovanému, že bude s jeho súhlasom prítomný pri jeho právnych rokovaniach, že mu zabezpečí potrebné údaje a oznámenia a že mu bude nápomocný radami.

                          (2) Zmluva nadobúda účinnosť dňom, keď ju schváli súd. Ak zmluva nie je uzavretá v písomnej forme, vyžaduje sa, aby strany prejavili vôľu uzavrieť zmluvu pred súdom. Súd zmluvu neschváli, ak odporujú záujmy podporcu záujmom podporovaného.

                          § 47

                          (1) Podporca nesmie ohroziť záujmy podporovaného nevhodným ovplyvňovaním, ani sa na úkor podporovaného bezdôvodne obohatiť.

                          (2) Podporca postupuje pri plnení svojich povinností v súlade s rozhodnutiami podporovaného. Ak podporovaný právne koná v písomnej forme, môže podporca pripojiť svoj podpis s uvedením svojej funkcie, prípadne aj s údajom o podpore, ktorú podporovanému poskytol; podporca má aj právo namietať neplatnosť právneho konania podporovaného.

                          § 48

                          Na návrh podporovaného alebo podporcu súd podporcu odvolá; súd ho odvolá aj v prípade, že podporca závažne poruší svoje povinnosti, a to aj bez návrhu.

                          Zastúpenie členom domácnosti

                          § 49

                          (1) Ak duševná porucha plnoletému, ktorý nemá iného zástupcu, bráni samostatne právne konať, môže ho zastupovať jeho potomok, predok, súrodenec, manžel alebo partner, alebo osoba, ktorá so zastúpeným žila pred vznikom zastúpenia v spoločnej domácnosti aspoň tri roky.

                          (2) Zástupca dá zastúpenému na vedomie, že ho bude zastupovať, a zrozumiteľne mu vysvetlí povahu a následky zastúpenia. Ak to odmietne človek, ktorý má byť zastúpený, zastúpenie nevznikne; na odmietnutie postačí schopnosť prejaviť prianie.

                          § 50

                          Na vznik zastúpenia sa vyžaduje schválenie súdu. Pred vydaním rozhodnutia súd vyvinie potrebné úsilie, aby zistil názor zastúpeného, ​​a to aj za použitia takého spôsobu dorozumievania, ktorý si zastúpený zvolí.

                          § 51

                          Zástupca dbá o ochranu záujmov zastúpeného a napĺňanie jeho práv aj o to, aby spôsob jeho života nebol v rozpore s jeho schopnosťami a aby, ak tomu nemožno rozumne odporovať, zodpovedal aj osobitným predstavám a prianiam zastúpeného.

                          § 52

                          (1) Zastúpenie sa vzťahuje na obvyklé záležitosti, ako to zodpovedá životným pomerom zastúpeného. Zástupca však nie je oprávnený udeliť súhlas na zásah do duševnej alebo telesnej integrity človeka s trvalými následkami.

                          (2) Zástupca môže nakladať s príjmami zastúpeného v rozsahu potrebnom na obstaranie obvyklých záležitostí, ako to zodpovedá životným pomerom zastúpeného; s peňažnými prostriedkami na účte zastúpeného však môže nakladať len v rozsahu nepresahujúcom mesačne výšku životného minima jednotlivca podľa iného právneho predpisu.

                          § 53

                          Ak má zastúpený viac zástupcov, postačí, ak koná jeden z nich. Ak však koná voči ďalšej osobe viac zástupcov spoločne a ak si odporujú, neprihliada sa na prejav žiadneho z nich.

                          § 54

                          (1) Zastúpenie zaniká, ak sa ho zástupca vzdá alebo ak zastúpený odmietne, aby ho zástupca ďalej zastupoval; na odmietnutie postačí schopnosť prejaviť prianie. Zastúpenie tiež zaniká, ak súd vymenuje zastúpenému opatrovníka.

                          (2) Ak je uzavretá zmluva o nápomoci pri rozhodovaní, zanikne zastúpenie účinnosťou zmluvy v rozsahu, v akom je zastúpený spôsobilý právne konať.

                          Obmedzenie svojprávnosti

                          § 55

                          (1) K obmedzeniu svojprávnosti možno pristúpiť len v záujme človeka, ktorého sa to týka, po jeho zhliadnutí as plným uznávaním jeho práv a jeho osobnej jedinečnosti. Pritom musia byť dôkladne vzaté do úvahy rozsah aj stupeň neschopnosti človeka postarať sa o vlastné záležitosti.

                          (2) Obmedziť svojprávnosť človeka možno len vtedy, ak by mu hrozila inak závažná ujma a ak nepostačí vzhľadom na jeho záujmy miernejšie a menej obmedzujúce opatrenia.

                          § 56

                          (1) Obmedziť svojprávnosť človeka môže len súd.

                          (2) Súd vyvinie potrebné úsilie, aby zistil názor človeka, o ktorého svojprávnosti rozhoduje, a to aj za použitia takého spôsobu dorozumievania, ktorý si človek zvolí.

                          § 57

                          (1) Súd môže obmedziť svojprávnosť človeka v rozsahu, v akom človek nie je pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, schopný právne konať, a vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť človeka samostatne právne konať obmedzil.

                          (2) Ak má človek ťažkosti dorozumievať sa, nie je to samo o sebe dôvodom na obmedzenie svojprávnosti.

                          § 58

                          Súd môže v priebehu konania o obmedzení svojprávnosti zveriť tretej osobe vykonanie určitých jednotlivých právnych rokovaní alebo správu majetku, ak je to potrebné, aby sa zabránilo závažnej ujme.

                          § 59

                          Súd môže svojprávnosť obmedziť v súvislosti s určitou záležitosťou na dobu potrebnú na jej vybavenie, alebo na inak určenú určitú dobu, najdlhšie však na tri roky; uplynutím doby právne účinky obmedzenia zanikajú. Ak sa však v tomto čase začne konanie o predĺžení doby obmedzenia, trvajú právne účinky pôvodného rozhodnutia až do vydania nového rozhodnutia, najdlhšie však jeden rok.

                          § 60

                          Ak sa zmenia okolnosti, súd svoje rozhodnutie bezodkladne zmení alebo zruší, a to aj bez návrhu.

                          § 61

                          Ak súd rozhoduje o obmedzení svojprávnosti človeka, môže osoba ním povolaná za opatrovníka navrhnúť, aby bola opatrovníkom vymenovaná; pokiaľ návrh nepodá, zistí súd jej stanovisko. Ak je táto osoba spôsobilá na opatrovníctvo, súd ju s jej súhlasom opatrovníkom vymenuje.

                          § 62

                          V rozhodnutí o obmedzení svojprávnosti vymenuje súd človeku opatrovníka. Pri výbere opatrovníka prihliadne súd na priania opatrovanca, na jeho potrebu aj na podnety osôb opatrovanciu blízkych, ak sledujú jeho prospech, a dbá, aby výberom opatrovníka nezaložil nedôveru opatrovanca k opatrovníkovi.

                          § 63

                          Opatrovníkom nemožno vymenovať osobu nespôsobilú právne konať alebo osobu, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami opatrovanca, ani prevádzkovateľa zariadenia, kde opatrovanec sa zdržiava alebo ktoré mu poskytuje služby, alebo osobu závislú na takom zariadení.

                          § 64

                          Rozhodnutie o obmedzení svojprávnosti nezbavuje človeka práva samostatne právne konať v bežných záležitostiach každodenného života.

                          § 65

                          (1) Ak konal opatrovanec samostatne, hoci nemohol konať bez opatrovníka, možno jeho právne konanie vyhlásiť za neplatné, len ak mu spôsobuje ujmu. Ak však postačí na nápravu len zmena rozsahu opatrovancových povinností, súd tak urobí bez toho, aby bol viazaný návrhmi strán.

                          (2) Ak konal opatrovanec samostatne, hoci nemohol konať bez opatrovníka, považuje sa opatrovancovo konanie za platné, pokiaľ ho opatrovník schválil. To platí aj v prípade, že také právne konanie schválil konajúci sám po tom, čo nadobudol svojprávnosť.

                          Oddiel 3Nezvestnosť

                          § 66

                          (1) Za nezvestného môže súd vyhlásiť svojprávneho človeka, ktorý opustil svoje bydlisko, nepodal o sebe správu a nie je o ňom známe, kde sa zdržiava. Súd uvedie v rozhodnutí deň, kedy nastali účinky vyhlásenia nezvestnosti.

                          (2) Vyhlásenie za nezvestného sa môže stať na návrh osoby, ktorá na tom má právny záujem, najmä manžela alebo inej blízkej osoby, spoluvlastníka, zamestnávateľa alebo korporácie, na ktorej má tento človek účasť.

                          § 67

                          (1) Pri posudzovaní rokovaní, na ktoré je inak potrebné udelenie súhlasu, privolenia, odovzdania hlasu alebo iného konania osoby vyhlásenej za nezvestnú, sa na túto potrebnosť neprihliada; to však neplatí, ak ide o záležitosť jeho osobného stavu. Kto koná, dotýkajúc sa záležitosti nezvestného, ​​musí tak robiť aj s prihliadnutím na jeho záujmy.

                          (2) Na právne konanie, ku ktorému došlo bez súhlasu alebo iného nevyhnutného prejavu vôle nezvestného po tom, čo opustil svoje bydlisko, avšak skôr, než bol za nezvestného vyhlásený, hoci toto vyhlásenie bolo bez zbytočného odkladu navrhnuté, sa hľadí ako na konanie urobené s odkladacou podmienkou vydania rozhodnutie, ktorým bol vyhlásený za nezvestného.

                          § 68

                          Ak sa navráti človek vyhlásený za nezvestného alebo ak volá správca svojho imania, stráca vyhlásenie za nezvestného účinkov. Vyhlásenie stráca účinky aj dňom, ktorý platí za deň smrti nezvestného.

                          § 69

                          Kto bol vyhlásený za nezvestného, ​​nemôže namietať neplatnosť alebo neúčinnosť právneho konania urobeného za jeho neprítomnosti, ku ktorému došlo za účinkov takého vyhlásenia, pre to, že sa pri nich prejav jeho vôle nevyžadoval.

                          § 70

                          Ak bude za nezvestného vyhlásený ten, kto ustanovil správcu svojho majetku, nie sú tým dotknuté práva a povinnosti ustanoveného správcu. To neplatí, ak správca nie je známy, odmietne konať v záujme nezvestného, ​​svoje konanie v záujme nezvestného zanedbáva, alebo konať vôbec nemôže.

                          Oddiel 4Domnienka smrti

                          § 71

                          (1) Na návrh osoby, ktorá na tom má právny záujem, vyhlási súd za mŕtveho človeka, o ktorom možno mať dôvodne za to, že zomrel, a určí deň, ktorý sa pokladá za deň jeho smrti.

                          (2) Na človeka, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho, sa hľadí, ako by zomrel. Vyhlásením manžela za mŕtveho zaniká manželstvo dňom, ktorý sa pokladá za deň jeho smrti; to isté platí o registrovanom partnerstve.

                          § 72

                          Ak bol človek vyhlásený za nezvestného a vyplývajú z okolností vážne pochybnosti, či je ešte živý, hoci jeho smrť nie je nepochybná, môže ho súd vyhlásiť za mŕtveho na návrh osoby, ktorá na tom má právny záujem, a určí deň, ktorý nezvestný. zrejme neprežil. Má sa za to, že tento deň je dňom smrti nezvestného.

                          § 73

                          Človeka, ktorý bol vyhlásený za nezvestného, ​​možno vyhlásiť za mŕtveho najskôr po uplynutí piatich rokov počítaných od konca roka, v ktorom došlo k vyhláseniu za nezvestného. Nedá sa to však urobiť, ak sa v priebehu tejto doby objaví správa, z ktorej možno súdiť, že nezvestný je doposiaľ nažive. V takom prípade sa postupuje podľa § 74 alebo 75.

                          § 74

                          (1) Človeka, ktorý sa stal nezvestný tým, že opustil svoje bydlisko, nepodal o sebe správu a nie je o ňom známe, kde sa zdržiava, avšak nebol za nezvestného vyhlásený, možno vyhlásiť za mŕtveho najskôr po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom sa objavila posledná správa, z ktorej možno usudzovať, že bol ešte nažive.

                          (2) Človeka, ktorý sa stal nezvestným pred dovŕšením osemnásteho roku veku, nemožno vyhlásiť za mŕtveho pred uplynutím roku, v ktorom uplynie dvadsaťpäť rokov od jeho narodenia.

                          § 75

                          Človeka, ktorý sa stal nezvestným ako účastník udalosti, pri ktorej bol v ohrození života väčší počet osôb, možno vyhlásiť za mŕtveho najskôr po uplynutí troch rokov od konca roka, v ktorom sa objavila posledná správa, z ktorej možno usudzovať, že bol v priebehu týchto udalostí ešte nažive.

                          § 76

                          (1) Ak bol človek vyhlásený za mŕtveho, nevylučuje to dôkaz, že zomrel skôr alebo neskôr, alebo že je ešte nažive. Ak sa zistí, že je nažive, na vyhlásenie za mŕtveho sa neprihliada; manželstvo alebo registrované partnerstvo sa však neobnovuje.

                          (2) Ak bol vykonaný mylný dôkaz smrti, použije sa odsek 1 obdobne.

                          Oddiel 5Meno a bydlisko človeka

                          Meno človeka a jeho ochrana

                          § 77

                          (1) Meno človeka je jeho osobné meno a priezvisko, poprípade jeho ďalšie mená a rodné priezvisko, ktoré mu podľa zákona patria. Každý človek má právo užívať svoje meno v právnom styku, rovnako ako právo na ochranu svojho mena a na úctu k nemu.

                          (2) Človek, ktorý v právnom styku užíva iné meno ako svoje vlastné, nesie následky omylov a ujmy z toho vzniknutých.

                          § 78

                          (1) Človek, ktorý bol dotknutý spochybnením svojho práva k menu alebo ktorý utrpel ujmu pre neoprávnený zásah do tohto práva, najmä neoprávneným použitím mena, sa môže domáhať, aby bolo od neoprávneného zásahu upustené alebo aby bol odstránený jeho následok.

                          (2) Ak je dotknutý neprítomný, alebo ak je nezvestný, nesvojprávny alebo nemôže z inej príčiny uplatniť právo na ochranu svojho mena sám, môže ho uplatniť jeho manžel, potomok, predok alebo partner, ibaže dotknutý, hoci svojprávny, dal výslovne najavo, že si to nepraje.

                          (3) Ak sa neoprávnený zásah týka priezviska a ak je pre to dôvod spočívajúci v dôležitom záujme na ochrane rodiny, môže sa ochrany domáhať samostatne manžel alebo iná osoba dotknutému blízka, hoci do ich práva k menu priamo zasiahnuté nebolo.

                          § 79pseudonym

                          (1) Človek môže pre určitý odbor svojej činnosti alebo aj pre súkromný styk vôbec prijať pseudonym. Právne konanie pod pseudonymom nie je na ujmu platnosti, ak je zrejmé, kto konal, a ak nemôže druhá strana mať pochybnosť o osobe konajúceho.

                          (2) Ak vojde pseudonym v známosť, požíva rovnakú ochranu ako meno.

                          § 80Bydlisko

                          (1) Človek má bydlisko v mieste, kde sa zdržiava s úmyslom žiť tam s výhradou zmeny okolností trvalo; takýto úmysel môže vyplývať z jeho vyhlásenia alebo z okolností prípadu. Ak človek uvádza ako svoje bydlisko iné miesto ako svoje skutočné bydlisko, môže sa každý dovolať aj jeho skutočného bydliska. Proti tomu, kto sa v dobrej viere dovolá uvedeného miesta, nemôže človek namietať, že má svoje skutočné bydlisko v inom mieste.

                          (2) Ak človek nemá bydlisko, považuje sa za ne miesto, kde žije. Ak také miesto nemožno zistiť, alebo ak ho možno zistiť len s neúmernými ťažkosťami, považuje sa za bydlisko človeka miesto, kde má majetok, prípadne miesto, kde mal bydlisko naposledy.

                          Oddiel 6Osobnosť človeka

                          Pododdiel 1Všeobecné ustanovenia

                          § 81

                          (1) Chránená je osobnosť človeka vrátane všetkých jeho prirodzených práv. Každý je povinný ctiť slobodné rozhodnutie človeka žiť podľa svojho.

                          (2) Ochrany požívajú najmä život a dôstojnosť človeka, jeho zdravie a právo žiť v priaznivom životnom prostredí, jeho vážnosť, česť, súkromie a jeho prejavy osobnej povahy.

                          § 82

                          (1) Človek, ktorého osobnosť bola dotknutá, má právo domáhať sa toho, aby bolo od neoprávneného zásahu upustené alebo aby bol odstránený jeho následok.

                          (2) Po smrti človeka sa môže ochrany jeho osobnosti domáhať ktorákoľvek z osôb jemu blízkych.

                          § 83

                          (1) Ak súvisí neoprávnený zásah do osobnosti človeka s jeho činnosťou v právnickej osobe, môže právo na ochranu jeho osobnosti uplatniť aj táto právnická osoba; za jeho života však len v jeho mene as jeho súhlasom. Ak nie je človek schopný prejaviť vôľu pre neprítomnosť alebo pre neschopnosť úsudku, nie je súhlas potrebný.

                          (2) Po smrti človeka sa právnická osoba môže domáhať, aby od neoprávneného zásahu bolo upustené a aby boli odstránené jeho následky.

                          Pododdiel 2Podoba a súkromie

                          § 84

                          Zachytiť akýmkoľvek spôsobom podobu človeka tak, aby podľa zobrazenia bolo možné určiť jeho totožnosť, je možné len s jeho dovolením.

                          § 85

                          (1) Rozširovať podobu človeka je možné len s jeho dovolením.

                          (2) Ak niekto zvolí na zobrazenie svojej podoby za okolností, z ktorých je zrejmé, že bude šírené, platí, že zvoľuje aj na jeho rozmnožovanie a rozširovanie obvyklým spôsobom, ako ich mohol vzhľadom na okolnosti rozumne predpokladať.

                          § 86

                          Nikto nesmie zasiahnuť do súkromia iného, ​​ak na to nemá zákonný dôvod. Najmä nemožno bez dovolenia človeka narušiť jeho súkromné ​​priestory, sledovať jeho súkromný život alebo zhotovovať o tom zvukový alebo obrazový záznam, využívať také či iné záznamy zhotovené o súkromnom živote človeka treťou osobou, alebo také záznamy o jeho súkromnom živote šíriť. V rovnakom rozsahu sú chránené aj súkromné ​​písomnosti osobnej povahy.

                          § 87

                          (1) Kto dovolil na použitie písomnosti osobnej povahy, podobizne alebo zvukového či obrazového záznamu týkajúceho sa človeka alebo jeho prejavov osobnej povahy, môže súhlas odvolať, hoci ich udelil na určitú dobu.

                          (2) Ak bolo povolenie udelené na určitú dobu odvolané bez toho, aby to odôvodňovalo podstatná zmena okolností alebo iný rozumný dôvod, nahradí odvolávajúcu škodu z toho vzniknutú osobe, ktorej súhlas udelil.

                          § 88

                          (1) Privolenie nie je potrebné, ak sa podobizeň alebo zvukový či obrazový záznam vyhotoví alebo použije na výkon alebo ochranu iných práv alebo právom chránených záujmov iných osôb.

                          (2) Privolenie nie je potrebné ani v prípade, keď sa podobizeň, písomnosť osobnej povahy alebo zvukový či obrazový záznam vyhotoví alebo použijú na základe zákona na úradný účel alebo v prípade, že niekto verejne vystúpi v záležitosti verejného záujmu.

                          § 89

                          Podobný alebo zvukový alebo obrazový záznam sa môžu bez súhlasu človeka tiež vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom aj na vedecký alebo umelecký účel a na tlačové, rozhlasové, televízne alebo obdobné spravodajstvo.

                          § 90

                          Zákonný dôvod na zásah do súkromia iného alebo na použitie jeho podobizne, písomnosti osobnej povahy alebo zvukového či obrazového záznamu nesmie byť využitý neprimeraným spôsobom v rozpore s oprávnenými záujmami človeka.

                          Pododdiel 3Právo na duševnú a telesnú integritu

                          § 91

                          Človek je nedotknuteľný.

                          § 92

                          (1) Ľudské telo je pod právnou ochranou aj po smrti človeka. Naložiť s ľudskými pozostatkami as ľudskými ostatkami spôsobom pre zosnulého nedôstojným sa zakazuje.

                          (2) Ak nie sú ľudské pozostatky uložené na verejnom pohrebisku, má na ich vydanie právo osoba, ktorú človek pred svojou smrťou výslovne určil; inak postupne jeho manžel, dieťa alebo rodič, a ak nie je žiadny z nich alebo ak odmietnu pozostatky prevziať, prevezme ich jeho dedič.

                          Zásah do integrity

                          § 93

                          (1) Okrem prípadu stanoveného zákonom nesmie nikto zasiahnuť do integrity iného človeka bez jeho súhlasu udeleného s vedomím o povahe zásahu ao jeho možných následkoch. Ak niekto súhlasí, aby mu bola spôsobená závažná ujma, neprihliada sa na to; to neplatí, ak je zásah podľa všetkých okolností potrebný v záujme života alebo zdravia dotknutého.

                          (2) Zákonný zástupca môže udeliť súhlas na zásah do integrity zastúpeného, ​​ak je to k priamemu prospechu osoby, ktorá nie je schopná dať súhlas sama.

                          § 94

                          (1) Kto chce vykonať na inom človeku zákrok, vysvetlí mu zrozumiteľne povahu tohto zákroku. Vysvetlenie je riadne podané, ak možno rozumne predpokladať, že druhá strana pochopila spôsob a účel zákroku vrátane očakávaných následkov i možných nebezpečenstiev pre svoje zdravie, ako aj to, či prichádza do úvahy prípadne aj iný postup.

                          (2) Ak súhlas za iného udeľuje jeho zákonný zástupca, podá sa vysvetlenie aj tomu, kto sa má zákroku podrobiť, ak je schopný úsudku, spôsobom primeraným schopnosti dotknutého vysvetlenia pochopiť.

                          § 95

                          Maloletý, ktorý nie je plne svojprávny, môže v obvyklých záležitostiach udeliť súhlas na zákrok na svojom tele aj sám, ak je to primerané rozumové a voľné vyspelosti maloletých jeho veku a ak ide o zákrok nezanechávajúci trvalé alebo závažné následky.

                          § 96

                          (1) Súhlas na zásah do integrity človeka vyžaduje písomnú formu, ak má byť oddelená časť tela, ktorá sa už neobnoví.

                          (2) Písomnú formu vyžaduje aj súhlas na

                          a) lekárskemu pokusu na človeku, alebo

                          b) zákroku, ktorý zdravotný stav človeka nevyžaduje; to neplatí, ak ide o kozmetické zákroky nezanechávajúce trvalé alebo závažné následky.

                          § 97

                          (1) Udelený súhlas môže byť odvolaný v akejkoľvek forme, aj keď sa na udelenie súhlasu vyžaduje písomná forma.

                          (2) Ak sa nevyžaduje pre súhlas písomná forma, má sa za to, že bol udelený. Pri neistote, či bol súhlas odvolaný v inej než písomnej forme, sa predpokladá, že k odvolaniu nedošlo.

                          § 98

                          (1) Ak nemôže človek udeliť súhlas pre neschopnosť prejaviť vôľu, hoci len prechodnú, a ak nemá zákonného zástupcu, vyžaduje sa súhlas prítomného manžela, rodiča alebo inej osoby blízkej. Ak nie je prítomná žiadna z týchto osôb, vyžaduje sa súhlas manžela, a ak nie je, súhlas rodiča, prípadne inej osoby blízkej, pokiaľ ich možno bez ťažkostí zistiť a zastihnúť a pokiaľ je zrejmé, že nehrozí nebezpečenstvo z omeškania. Ak nie je možné získať súhlas žiadnym z vyššie uvedených spôsobov, môže súhlas udeliť iná prítomná osoba, ktorá o dotknutú osobu osvedčí mimoriadny záujem.

                          (2) Pri zákroku i pri udelení súhlasu sa vezme zreteľ na skôr vyslovené známe priania človeka, do ktorého integrity má byť zasiahnuté.

                          § 99

                          Ak je život človeka v náhlom a viditeľnom nebezpečenstve a ak nemožno súhlas v stave núdze získať ani v inej ako stanovenej forme, možno okamžite zakročiť, pokiaľ to je v prospech zdravia dotknutej osoby nevyhnutné.

                          § 100

                          (1) Ak sa má zasiahnuť do integrity maloletého, ktorý dovŕšil štrnásť rokov, nenadobudol plnú svojprávnosť a ktorý zákroku vážne odporuje, hoci zákonný zástupca so zákrokom súhlasí, nemožno zákrok vykonať bez súhlasu súdu. To platí aj v prípade vykonania zákroku na plnoletej osobe, ktorá nie je plne svojprávna.

                          (2) Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zásahom do integrity osoby uvedenej v odseku 1, hoci si ho táto osoba praje, možno zákrok vykonať na jej návrh alebo na návrh osoby jej blízkej len so súhlasom súdu.

                          § 101

                          Ak sa má zasiahnuť do integrity človeka neschopného úsudku spôsobom zanechávajúcim trvalé, neodvrátiteľné a vážne následky alebo spôsobom spojeným s vážnym nebezpečenstvom pre jeho život alebo zdravie, možno zákrok vykonať len s privolením súdu. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 99.

                          § 102

                          Súd privolí na zákrok podľa § 100 alebo 101, ak je dotknutej osobe podľa rozumného uváženia na prospech, po jej zhliadnutí as plným uznávaním jej osobnosti.

                          § 103

                          Ak bolo zasiahnuté do integrity človeka, ktorý bol v stave, keď nemohol posúdiť, čo sa s ním deje, a ak sám nedal k zákroku súhlas, musí mu byť, akonáhle to jeho stav dovolí, vysvetlené spôsobom, ktorému bude schopný porozumieť, aký zákrok bol na ňom vykonaný, a musí byť poučený o jeho možných následkoch aj o riziku nevykonania zákroku.

                          Pododdiel 4Práva človeka prevzatého do zdravotníckeho zariadenia bez jeho súhlasu

                          § 104

                          Prevziať človeka bez jeho súhlasu do zariadenia poskytujúceho zdravotnú starostlivosť alebo ho v ňom bez jeho súhlasu držať možno len z dôvodu ustanoveného zákonom a za podmienky, že nevyhnutnú starostlivosť o jeho osobu nemožno zabezpečiť miernejším a menej obmedzujúcim opatrením. Podanie návrhu na obmedzenie svojprávnosti nezakladá samo o sebe dôvod, aby bol človek bez svojho súhlasu do takého zariadenia prevzatý alebo v ňom držaný.

                          § 105

                          (1) Ak je človek prevzatý do zariadenia poskytujúceho zdravotnú starostlivosť alebo ak je v ňom držaný, oznámi to jeho zákonnému zástupcovi, opatrovníkovi alebo podporcovi a jeho manželovi alebo inej známej osobe blízkej bez meškania poskytovateľ zdravotných služieb; oznámenie manželovi alebo inej osobe blízkej však urobiť nesmie, pokiaľ mu to bolo zakázané.

                          (2) Prevzatie človeka do zariadenia poskytujúceho zdravotnú starostlivosť oznámi poskytovateľ zdravotných služieb do 24 hodín súdu; to platí aj v prípade, ak je človek v takom zariadení zadržaný. Súd o urobenom opatrení rozhodne do siedmich dní.

                          § 106

                          (1) Poskytovateľ zdravotných služieb zabezpečí, aby sa človeku prevzatému do zariadenia poskytujúceho zdravotnú starostlivosť alebo zadržanému v takom zariadení dostalo bez zbytočného odkladu náležitého vysvetlenia jeho právneho postavenia, zákonného dôvodu prijatého opatrenia a možností právnej ochrany včítane práva zvoliť si splnomocnenca alebo dôverníka.

                          (2) Vysvetlenie sa podá tak, aby mu človek mohol dostatočne porozumieť a uvedomiť si povahu urobeného opatrenia a jeho následky; ak má taký človek zákonného zástupcu, opatrovníka alebo podporcu, podá sa vysvetlenie bez zbytočného odkladu aj jemu.

                          § 107

                          (1) Ak má človek splnomocnenca alebo dôverníka, oznámi poskytovateľ zdravotných služieb urobené opatrenia splnomocnencovi alebo dôverníkovi bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o nich dozvie.

                          (2) Dôverník môže uplatniť v prospech človeka vo svojom mene všetky jeho práva vzniknuté v súvislosti s jeho prevzatím do príslušného zariadenia alebo s jeho držaním v takom zariadení. Rovnaké práva ako dôverník má aj podporca.

                          § 108

                          Kto bol do zariadenia poskytujúceho zdravotnú starostlivosť prevzatý alebo kto je v ňom držaný, má právo prejednávať so svojim zástupcom, dôverníkom alebo podporcom vlastné záležitosti pri osobnom rozhovore a bez prítomnosti tretích osôb.

                          § 109

                          (1) Človek prevzatý do zariadenia poskytujúceho zdravotnú starostlivosť alebo držaný v takom zariadení má právo, aby jeho zdravotný stav, zdravotnú dokumentáciu alebo vyjadrenie ošetrujúceho lekára o neschopnosti úsudku a prejaviť prianie samostatne preskúmal lekár nezávislý od poskytovateľa zdravotných služieb v tomto zariadení aj od jeho prevádzkovateľa. Rovnaké právo má aj dôverník alebo podporca.

                          (2) Ak je právo na preskúmanie uplatnené ešte predtým, než súd rozhodne podľa § 105 ods. 2, musí sa umožniť jeho výkon tak, aby súd mohol zhodnotiť výsledky preskúmania v konaní o prípustnosti prijatého opatrenia.

                          § 110

                          Ak súd rozhodol o prípustnosti urobeného opatrenia, schvaľuje sa tým nútený pobyt v zariadení poskytujúcom zdravotnú starostlivosť, tým však neodníma právo odmietnuť určitý zákrok alebo liečebný výkon.

                          Pododdiel 5Nakladanie s časťami ľudského tela

                          § 111

                          (1) Človek, ktorému bola odňatá časť tela, má právo dozvedieť sa, ako s ňou bolo naložené. Naložiť s odňatou časťou ľudského tela spôsobom pre človeka nedôstojným alebo spôsobom ohrozujúcim verejné zdravie sa zakazuje.

                          (2) Odňatú časť tela človeka možno za jeho života použiť na zdravotnícke, výskumné alebo vedecké účely, ak na to dal súhlas. Na použitie odňatej časti tela človeka na účel svojou povahou neobvyklému sa vyžaduje jeho výslovný súhlas vždy.

                          (3) O tom, čo má pôvod v ľudskom tele, platí obdobne to, čo o častiach ľudského tela.

                          § 112

                          Človek môže prenechať časť svojho tela inému len za podmienok ustanovených iným právnym predpisom. To neplatí, ak ide o vlasy alebo podobné časti ľudského tela, ktoré možno bezbolestne odňať bez znecitlivenia a ktoré sa prirodzenou cestou obnovujú; tie možno prenechať inému aj za odmenu a hľadia sa na nich ako na vec hnuteľnú.

                          Pododdiel 6Ochrana ľudského tela po smrti človeka

                          § 113

                          (1) Človek má právo rozhodnúť, ako bude po jeho smrti naložené s jeho telom.

                          (2) Vykonať pitvu alebo použiť ľudské telo po smrti človeka pre potreby lekárskej vedy, výskumu alebo na výukové účely bez súhlasu zosnulého možno len, pokiaľ tak ustanovuje iný zákon.

                          § 114

                          (1) Človek je oprávnený rozhodnúť, aký má mať pohreb. Ak o tom nezanechá výslovné rozhodnutie, rozhodne o jeho pohrebe manžel zomrelého, a ak ho niet, deti zomrelého; ak nie je ich, potom rozhodnú rodičia a ak nie je ich, súrodenci zomrelého; ak nežijú, potom rozhodnú ich deti a ak nie je ani ich, potom ktorákoľvek z osôb blízkych; ak nie je žiadna z týchto osôb, potom rozhodne obec, na území ktorej človek zomrel.

                          (2) Náklady pohrebu a opatrenia pohrebiska sa uhrádzajú z pozostalosti. Pokiaľ pozostalosť nestačí na krytie nákladov toho spôsobu pohrebu, aký si zosnulý prial, musí byť pochovaný aspoň slušným spôsobom podľa miestnych zvyklostí.

                          (3) Iný právny predpis ustanovuje, akým spôsobom a na koho náklady bude pochovaný človek, ktorého pozostalosť na krytie nákladov pohrebu nestačí a ak nie je nikto ochotný uhradiť náklady pohrebu dobrovoľne.

                          § 115

                          Ak zomrie človek bez toho, aby prejavil súhlas s pitvou alebo s použitím svojho tela po smrti spôsobom podľa § 113, platí, že s vykonaním pitvy alebo s takým použitím svojho tela nesúhlasí.

                          § 116

                          Kto súhlasí, aby po jeho smrti bolo jeho telo pitvané alebo použité spôsobom podľa § 113, zapíše svoje stanovisko do registra vedeného podľa iného právneho predpisu; tento súhlas možno prejaviť aj vo verejnej listine, alebo voči poskytovateľovi zdravotných služieb s účinkami voči tomuto poskytovateľovi.

                          § 117

                          Súhlas s pitvou alebo s použitím svojho tela po smrti pre potreby lekárskej vedy, výskumu alebo na výukové účely možno odvolať. Ak súhlas odvolá človek v zdravotníckom zariadení, môže tak urobiť vyhlásením v písomnej forme.

                          Diel 3Právnické osoby

                          Oddiel 1Všeobecné ustanovenia

                          § 118

                          Právnická osoba má právnu osobnosť od svojho vzniku do svojho zániku.

                          § 119

                          Právnické osoby vedú spoľahlivé záznamy o svojich majetkových pomeroch, aj keď nie sú povinné viesť účtovníctvo podľa iného právneho predpisu.

                          Verejné registre právnických osôb

                          § 120

                          (1) Do verejného registra sa o právnickej osobe zapíše aspoň deň jej vzniku, deň jej zrušenia s uvedením právneho dôvodu a deň jej zániku, ako aj jej názov, adresa sídla a predmet činnosti, meno a adresa bydliska alebo sídla každého člena štatutárneho orgánu spolu s uvedením spôsobu. , akým tento orgán právnickú osobu zastupuje, a údajov o dni vzniku alebo zániku ich funkcie.

                          (2) Iný právny predpis ustanovuje, aké sú verejné registre právnických osôb, ktoré právnické osoby sa do nich zapisujú a ako, alebo ktoré ďalšie údaje sa do nich o právnických osobách zapisujú, a ako sa z nich vymazávajú, prípadne či je súčasťou verejného registra zbierka listín. Verejné registre právnických osôb sú prístupné každému; každý do nich môže nazerať a vyhotovovať si z nich výpisy, odpisy alebo kópie.

                          (3) Ak sa zmení zapísaná skutočnosť, oznámi zapísaná osoba alebo ten, komu to ukladá zákon, zmenu bez zbytočného odkladu tomu, kto verejný register vedie, a ten túto zmenu do verejného registra bez zbytočného odkladu zapíše.

                          § 121

                          (1) Proti osobe, ktorá právne koná dôverujúc údajmi zapísanému do verejného registra, nemá ten, ktorého sa zápis týka, právo namietnuť, že zápis nezodpovedá skutočnosti.

                          (2) Ak bol údaj zapísaný vo verejnom registri zverejnený, nemôže sa nikto po uplynutí pätnástich dní od zverejnenia dovolať, že o zverejnenom údaji nemohol vedieť. Ak zverejnený údaj nezodpovedá zapísanému údaju, nemôže sa ten, ktorého sa údaj týka, voči inej osobe dovolať zverejneného údaja; ak však preukáže, že jej bol zapísaný údaj známy, môže proti nej namietnuť, že zverejnený údaj zapísanému nezodpovedá.

                          Zriadenie a vznik právnickej osoby

                          § 122

                          Právnickú osobu možno ustanoviť zakladateľským právnym konaním, zákonom, rozhodnutím orgánu verejnej moci, prípadne iným spôsobom, ktorý ustanovuje iný právny predpis.

                          § 123

                          (1) Zakladateľské právne konanie určí aspoň názov, sídlo právnickej osoby, predmet činnosti, aký má právnická osoba štatutárny orgán a ako sa vytvára, ak to zákon neustanovuje priamo. Určí tiež, kto sú prví členovia štatutárneho orgánu.

                          (2) Pre zakladateľské právne konanie sa vyžaduje písomná forma.

                          § 124

                          Ak sa neuvedie, na aký čas sa právnická osoba ustanovuje, platí, že je ustanovená na dobu neurčitú.

                          § 125

                          (1) Viac zakladateľov zakladá právnickú osobu prijatím stanov alebo uzavretím inej zmluvy.

                          (2) Zákon ustanovuje, v ktorých prípadoch možno právnickú osobu založiť aj právnym konaním jednej osoby obsiahnutým v zakladateľskej listine.

                          § 126

                          (1) Právnická osoba vzniká dňom zápisu do verejného registra.

                          (2) Ak je právnická osoba zriadená zákonom, vzniká dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak zákon neustanovuje deň neskorší.

                          (3) Zákon ustanovuje, v ktorých ďalších prípadoch nie je zápis do verejného registra potrebný na vznik právnickej osoby. Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch je na založenie alebo na vznik právnickej osoby potrebné rozhodnutie orgánu verejnej moci.

                          § 127

                          Za právnickú osobu možno konať v jej mene už pred jej vznikom. Kto takto koná, je z tohto konania oprávnený a zaviazaný sám; ak koná viac osôb, sú oprávnené a zaviazané spoločne a nerozdielne. Právnická osoba môže účinky týchto konaní pre seba do troch mesiacov od svojho vzniku prevziať. V takom prípade platí, že je z týchto rokovaní oprávnená a zaviazaná od začiatku. Ak ich prevezme, dá ďalším zúčastneným najavo, že tak urobila.

                          § 128

                          Po vzniku právnickej osoby sa nemožno domáhať určenia, že nevznikla, a nemožno z toho dôvodu zrušiť jej zápis do verejného registra.

                          § 129
                          (1) Súd vyhlási právnickú osobu po jej vzniku za neplatnú aj bez návrhu, pokiaľ

                          a) zakladateľské právne konanie chýba,

                          b) zakladateľské právne konanie nemá náležitosť nevyhnutnú pre právnu existenciu právnickej osoby,

                          c) právne konanie zakladateľov odporuje § 145 alebo

                          d) právnickú osobu založilo menej osôb, než je na to podľa zákona potrebné.

                          (2) Dňom, kedy je právnická osoba vyhlásená za neplatnú, vstupuje do likvidácie.

                          § 130

                          Pred rozhodnutím podľa § 129 poskytne súd právnickej osobe primeranú lehotu na zjednanie nápravy, ak ide o závadu, ktorú možno odstrániť.

                          § 131

                          Vyhlásenie právnickej osoby za neplatnú nemá vplyv na práva a povinnosti, ktoré nadobudla.

                          Nazev

                          § 132

                          (1) V mene právnickej osoby je jej názov.

                          (2) Názov musí odlíšiť právnickú osobu od inej osoby a obsahovať označenie jej právnej formy. Názov nesmie byť klamlivý.

                          § 133

                          (1) Názov môže obsahovať meno človeka, ku ktorému má právnická osoba zvláštny vzťah. Ak je človek živý, možno použiť jeho meno v názve právnickej osoby len s jeho súhlasom; ak zomrel bez toho, aby dal súhlas, vyžaduje sa súhlas jeho manžela, a pokiaľ nie je, súhlas plnoletého potomka, a pokiaľ nie je on, súhlas predka.

                          (2) Ak bolo v názve právnickej osoby použité priezvisko a ak je na to dôvod spočívajúci v dôležitom záujme na ochrane rodiny, použije sa § 78 ods. 3 obdobne.

                          (3) Kto má právo udeliť súhlas na použitie mena človeka v názve právnickej osoby, má právo ho kedykoľvek odvolať, a to aj keď ho udelil na určitú dobu; ak sa dojednalo niečo iné, neprihliada sa na to, ak odôvodňuje odvolanie súhlasu podstatná zmena okolností alebo iný rozumný dôvod. Ak bol súhlas udelený na určitú dobu odvolaný bez toho, aby to odôvodňoval podstatná zmena okolností alebo iný rozumný dôvod, nahradí odvolávajúcej právnickej osobe škodu z toho vzniknutú.

                          § 134

                          (1) Názov právnickej osoby môže obsahovať niektorý príznačný prvok názvu inej právnickej osoby, ak je na to dôvod v ich vzájomnom vzťahu. Aj v tom prípade musí byť verejnosť schopná oba názvy dostatočne rozlíšiť.

                          (2) Príznačný prvok názvu inej právnickej osoby nemožno v názve použiť bez jej súhlasu. Ustanovenie § 133 ods. 3 sa použije obdobne.

                          § 135

                          (1) Právnická osoba, ktorá bola dotknutá spochybnením svojho práva k názvu alebo ktorá utrpela ujmu pre neoprávnený zásah do tohto práva, alebo ktorej taká ujma hrozí, najmä neoprávneným použitím názvu, sa môže domáhať, aby bolo od neoprávneného zásahu upustené alebo aby bol odstránený jeho následok.

                          (2) Rovnaká ochrana patrí právnickej osobe proti tomu, kto bez zákonného dôvodu zasahuje do jej povesti alebo súkromia, ibaže ide o vedecké alebo umelecké účely alebo o tlačové, rozhlasové, televízne alebo obdobné spravodajstvo; ani taký zásah však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami právnickej osoby.

                          § 136Sídlo

                          (1) Pri zriadení právnickej osoby sa určí jej sídlo. Ak to nenaruší pokoj a poriadok v dome, môže byť sídlo aj v byte.

                          (2) Ak sa zapisuje právnická osoba do verejného registra, postačí, pokiaľ zakladateľské právne konanie uvedie názov obce, kde je sídlo právnickej osoby; do verejného registra však právnická osoba navrhne zapísať plnú adresu sídla.

                          § 137

                          (1) Každý sa môže dovolať skutočného sídla právnickej osoby.

                          (2) Proti tomu, kto sa dovolá sídla zapísaného vo verejnom registri, nemôže právnická osoba namietať, že má skutočné sídlo v inom mieste.

                          Premiestnenie sídla

                          § 138

                          (1) Právnická osoba, ktorá má sídlo v zahraničí, môže premiestniť sídlo na území Slovenskej republiky. To neplatí, pokiaľ to nepripúšťa právny poriadok štátu, v ktorom má právnická osoba sídlo, alebo pokiaľ ide o právnickú osobu zakázanú podľa § 145.

                          (2) Právnická osoba, ktorá chce premiestniť svoje sídlo na území Slovenskej republiky, priloží k návrhu na zápis do príslušného verejného registra rozhodnutie o tom, akú právnu formu slovenskej právnickej osoby zvolila, a zakladateľské právne konanie vyžadované českým právnym poriadkom pre túto formu právnickej osoby.

                          (3) Vnútorné právne pomery právnickej osoby sa po premiestnení sídla do tuzemska riadia českým právnym poriadkom. Slovenským právnym poriadkom sa spravuje aj ručenie jej členov alebo členov jej orgánov za dlhy právnickej osoby, pokiaľ vznikli po dni účinnosti premiestnenia sídla do tuzemska.

                          § 139

                          Právnická osoba, ktorá má sídlo v Českej republike, môže premiestniť svoje sídlo do zahraničia, pokiaľ to neodporuje verejnému poriadku a pokiaľ to pripúšťa právny poriadok štátu, do ktorého má byť sídlo právnickej osoby premiestnené.

                          § 140

                          (1) Právnická osoba, ktorá chce premiestniť sídlo do zahraničia, zverejní tento zámer s uvedením adresy nového sídla a právnej formy po premiestnení sídla aspoň tri mesiace predo dňom predpokladaného premiestnenia sídla. Veritelia majú právo požadovať dostatočné zabezpečenie svojich dosiaľ nesplatných pohľadávok do dvoch mesiacov od zverejnenia, ak dôjde po premiestnení sídla k zhoršeniu dobytnosti ich pohľadávok v Českej republike.

                          (2) Ak nedôjde k dohode o spôsobe a rozsahu zabezpečenia, rozhodne o dostatočnom zabezpečení ao jeho rozsahu súd s ohľadom na druh a výšku pohľadávky. Ak právnická osoba neposkytne zaistenie podľa rozhodnutia súdu, ručia za dlhy, ktoré neboli zaistené, členovia štatutárneho orgánu okrem tých, ktorí preukážu, že vyvinuli dostatočné úsilie, aby rozhodnutie bolo splnené.

                          § 141

                          (1) Člen právnickej osoby, ktorý s premiestnením sídla do zahraničia nesúhlasil, má právo ukončiť členstvo v právnickej osobe s účinkami ku dňu premiestnenia sídla. Ak má člen právnickej osoby pri ukončení členstva právo na vysporiadanie, poskytne mu právnická osoba plnenie najneskôr ku dňu účinnosti premiestnenia sídla. Za splnenie tohto záväzku ručia členovia štatutárneho orgánu.

                          (2) Za dlhy, ktoré vznikli predo dňom účinnosti premiestnenia sídla, ručia členovia právnickej osoby a jej štatutárneho orgánu rovnako ako pred premiestnením sídla do zahraničia.

                          § 142

                          Premiestnenie sídla je účinné odo dňa zápisu jeho adresy do príslušného verejného registra.

                          § 143

                          Pre zriaďovanie a premiestňovanie pobočiek právnických osôb platia § 138 až 142 obdobne.

                          Účel právnických osôb

                          § 144

                          (1) Právnickú osobu možno zriadiť vo verejnom alebo v súkromnom záujme. Táto jej povaha sa posudzuje podľa hlavnej činnosti právnickej osoby.

                          (2) Zákon ustanovuje, na ktoré účely možno ustanoviť právnickú osobu len pri splnení osobitných podmienok.

                          § 145
                          (1) Zakazuje sa založiť právnickú osobu, ktorej účelom je porušenie práva alebo dosiahnutie nejakého cieľa nezákonným spôsobom, najmä ak je jej účelom

                          a) popretie alebo obmedzenie osobných, politických alebo iných práv osôb pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie,

                          b) roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti,

                          c) podpora násilia alebo

                          d) riadenie orgánu verejnej moci alebo výkonu verejnej správy bez zákonného splnomocnenia.

                          (2) Zakazuje sa založiť právnickú osobu ozbrojenú alebo s ozbrojenými zložkami, ibaže sa jedná o právnickú osobu zriadenú zákonom, ktorej zákon ozbrojenie alebo vytvorenie ozbrojenej zložky výslovne dovoľuje alebo ukladá, alebo o právnickú osobu, ktorá nakladá so zbraňami v súvislosti so svojím podnikaním podľa iného právneho predpisu alebo o právnickú osobu, ktorej členovia držia alebo užívajú zbrane na športové alebo kultúrne účely či na poľovníctvo alebo na plnenie úloh podľa iného právneho predpisu.

                          Verejná prospešnosť

                          § 146

                          Verejne prospešná je právnická osoba, ktorej poslaním je prispievať v súlade so zakladateľským právnym konaním vlastnou činnosťou k dosahovaniu všeobecného blaha, pokiaľ na rozhodovanie právnickej osoby majú podstatný vplyv len bezúhonné osoby, ak nadobudla majetok z poctivých zdrojov a pokiaľ hospodárne využíva svoje imanie k verejnoprospešnému účelu.

                          § 147

                          Verejne prospešná právnická osoba má právo na zápis štatútu verejnej prospešnosti do verejného registra, pokiaľ splní podmienky stanovené iným právnym predpisom.

                          § 148

                          Ak je vo verejnom registri zapísaný štatút verejnej prospešnosti, vymaže ho ten, kto verejný register vedie, pokiaľ sa právnická osoba štatútu verejnej prospešnosti vzdá, alebo pokiaľ o jeho odňatí rozhodne súd. Výmazom z verejného registra status verejnej prospešnosti zaniká.

                          § 149

                          Súd o odňatí štatútu verejnej prospešnosti rozhodne na návrh osoby, ktorá na tom má právny záujem, alebo aj bez návrhu v prípade, že právnická osoba prestane spĺňať podmienky pre jeho nadobudnutie a nedostatok ani na výzvu súdu v primeranej lehote neodstráni.

                          § 150

                          Len právnická osoba, ktorej status verejnej prospešnosti je vo verejnom registri zapísaný, má právo uviesť vo svojom názve, že je verejne prospešná.

                          Orgány právnickej osoby

                          § 151

                          (1) Zákon ustanoví, prípadne zakladateľské právne konanie určí, akým spôsobom av akom rozsahu členovia orgánov právnickej osoby za ňu rozhodujú a nahrádzajú jej vôľu.

                          (2) Dobrá viera členov orgánu právnickej osoby sa pripisuje právnickej osobe.

                          § 152

                          (1) Právnická osoba si tvorí orgány o jednom členovi (individuálne) alebo o viacerých členoch (kolektívne).

                          (2) Fyzická osoba, ktorá je členom orgánu právnickej osoby a ktorá je do funkcie volená, menovaná alebo inak povolaná (ďalej len „člen voleného orgánu“), musí byť plne svojprávna. To platí aj pre zástupcu právnickej osoby, ktorá je sama členom voleného orgánu inej právnickej osoby.

                          (3) Ak sa týka hlavná činnosť právnickej osoby maloletých alebo osôb s obmedzenou svojprávnosťou a ak nie je hlavným účelom právnickej osoby podnikania, môže zakladateľské právne konanie určiť, že členom voleného kolektívneho orgánu právnickej osoby môže byť aj osoba maloletá alebo osoba s obmedzenou svojprávnosťou.

                          § 153

                          (1) Osoba, ktorej úpadok bol osvedčený, sa môže stať členom voleného orgánu, ak to vopred oznámila tomu, kto ju do funkcie povoláva; to neplatí, ak od skončenia insolvenčného konania uplynuli aspoň tri roky.

                          (2) Ak bol osvedčený úpadok osoby, ktorá je členom voleného orgánu, oznámi to táto osoba bez zbytočného odkladu tomu, kto ju do funkcie povolal.

                          (3) Ak nedošlo k oznámeniu, môže sa domáhať každý, kto na tom má právny záujem, aby člena voleného orgánu z funkcie odvolal súd. To neplatí, ak rozhodol ten, kto člena voleného orgánu povolal, po tom, čo sa o osvedčení úpadku tejto osoby dozvedel, že má vo funkcii zotrvať.

                          § 154

                          Ak je členom voleného orgánu právnickej osoby iná právnická osoba, splnomocní fyzickú osobu, aby ju v orgáne zastupovala, inak právnickú osobu zastupuje člen jej štatutárneho orgánu.

                          § 155

                          (1) Ak bol členom voleného orgánu povolaný ten, kto na to nie je podľa zákona spôsobilý, hľadí sa na jeho povolanie do funkcie, ako by sa nestalo. Ak stratí člen voleného orgánu po svojom povolaní do funkcie zákonnú spôsobilosť byť členom voleného orgánu, jeho funkcia zaniká; zánik funkcie právnickej osobe oznámi bez zbytočného odkladu.

                          (2) Ak sa hľadí na povolanie osoby do funkcie člena voleného orgánu, ako by sa nestalo, alebo ak je povolanie neplatné, nedotýka sa to práva nadobudnutého v dobrej viere.

                          § 156

                          (1) Ak je orgán kolektívny, rozhoduje o záležitostiach právnickej osoby v zbore. Je schopný uznášať sa za prítomnosti alebo inej účasti väčšiny členov a rozhoduje väčšinou hlasov zúčastnených členov.

                          (2) Ak je pôsobnosť jednotlivých členov orgánu rozdelená podľa určitých odborov, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije. Rozdelenie pôsobnosti nezbavuje ďalších členov povinnosti dohliadať, ako sú záležitosti právnickej osoby spravované.

                          § 157

                          (1) Ak je rozhodnutie prijaté, zaznamená sa na žiadosť člena voleného orgánu, ktorý návrhu odporoval, jeho odchylný názor.

                          (2) Ak bol návrh prijatý za neúčasti niektorého z členov, je tento člen oprávnený dozvedieť sa obsah rozhodnutia.

                          § 158

                          (1) Zakladateľské právne konanie môže stanoviť pre schopnosť orgánu uznášať sa vyšší počet zúčastnených, vyžiadať pre prijatie rozhodnutia vyšší počet hlasov alebo stanoviť postup, ktorým možno spôsob rozhodovania orgánu meniť.

                          (2) Zakladateľské právne konanie môže pripustiť rozhodovanie orgánu aj mimo zasadania v písomnej forme alebo s využitím technických prostriedkov.

                          (3) Zakladateľské právne konanie môže určiť, že v prípade dosiahnutia rovnosti hlasov pri rozhodovaní voleného orgánu právnickej osoby rozhoduje hlas predsedajúceho.

                          § 159

                          (1) Kto prijme funkciu člena voleného orgánu, zaväzuje sa, že ju bude vykonávať s nevyhnutnou lojalitou aj s potrebnými znalosťami a starostlivosťou. Má sa za to, že koná nedbalo, kto nie je tejto starostlivosti riadneho hospodára schopný, hoci to musel zistiť pri prijatí funkcie alebo pri jej výkone, a nevyvodí z toho pre seba dôsledky.

                          (2) Člen voleného orgánu vykonáva funkciu osobne; to však nebráni tomu, aby člen splnomocnil pre jednotlivý prípad iného člena toho istého orgánu, aby za neho pri jeho neúčasti hlasoval.

                          (3) Ak člen voleného orgánu nenahradil právnickej osobe škodu, ktorú jej spôsobil porušením povinnosti pri výkone funkcie, hoci bol povinný škodu nahradiť, ručí veriteľovi právnickej osoby za jej dlh v rozsahu, v akom škodu nenahradil, pokiaľ sa veriteľ plnenia na právnickej osobe nemôže domôcť.

                          § 160

                          Ak člen voleného orgánu odstúpi zo svojej funkcie vyhlásením došlým právnickej osobe, zaniká funkcia uplynutím dvoch mesiacov od dôjdenia vyhlásenia.

                          Rokovanie za právnickú osobu

                          § 161

                          Kto právnickú osobu zastupuje, dá najavo, čo ho na to oprávňuje, ak to už neplynie z okolností. Kto za právnickú osobu podpisuje, pripojí k jej názvu svoj podpis, prípadne aj údaj o svojej funkcii alebo o svojom pracovnom zaradení.

                          § 162

                          Ak zastupuje právnickú osobu člen jej orgánu spôsobom zapísaným do verejného registra, nemožno namietať, že právnická osoba neprijala potrebné uznesenie, že uznesenie bolo postihnuté vadou, alebo že člen orgánu prijaté uznesenie porušil.

                          § 163

                          Štatutárnemu orgánu patrí všetka pôsobnosť, ktorú zakladateľské právne konanie, zákon alebo rozhodnutie orgánu verejnej moci nezverí inému orgánu právnickej osoby.

                          § 164

                          (1) Člen štatutárneho orgánu môže zastupovať právnickú osobu vo všetkých záležitostiach.

                          (2) Ak patrí pôsobnosť štatutárneho orgánu viacerým osobám, tvorí kolektívny štatutárny orgán. Ak neurčí zakladateľské právne konanie, ako jeho členovia právnickú osobu zastupujú, robí tak každý člen samostatne. Ak vyžaduje zakladateľské právne konanie, aby členovia štatutárneho orgánu konali spoločne, môže člen právnickú osobu zastúpiť ako splnomocnenec samostatne, len ak bol splnomocnený na určité právne konanie.

                          (3) Ak má právnická osoba s kolektívnym štatutárnym orgánom zamestnanca, poverí jedného člena štatutárneho orgánu právnym konaním voči zamestnancom; inak túto pôsobnosť vykonáva predseda štatutárneho orgánu.

                          § 165

                          (1) Ak štatutárny orgán nemá dostatočný počet členov potrebný na rozhodovanie, vymenuje na návrh toho, kto osvedčí právny záujem, chýbajúcich členov súd na dobu než budú noví členovia povolaní postupom určeným v zakladateľskom právnom konaní; inak súd vymenuje právnickej osobe opatrovníka, a to aj bez návrhu, kedykoľvek sa o tom pri svojej činnosti dozvie.

                          (2) Súd vymenuje právnickej osobe opatrovníka, a to aj bez návrhu, ak sú záujmy člena štatutárneho orgánu v rozpore so záujmami právnickej osoby a ak nemá právnická osoba iného člena orgánu schopného ju zastupovať.

                          § 166

                          (1) Právnickú osobu zastupujú jej zamestnanci v rozsahu obvyklom vzhľadom na ich zaradenie alebo funkciu; pritom rozhoduje stav, ako sa javí verejnosti. Čo je ustanovené o zastúpení právnickej osoby zamestnancom, platí obdobne pre zastúpenie právnickej osoby jej členom alebo členom iného orgánu nezapísaného do verejného registra.

                          (2) Obmedzenie zástupcu oprávnenia vnútorným predpisom právnickej osoby má účinky voči tretej osobe, len ak jej muselo byť známe.

                          § 167

                          Právnickú osobu zaväzuje protiprávny čin, ktorého sa pri plnení svojich úloh dopustil člen voleného orgánu, zamestnanec alebo iný jej zástupca voči tretej osobe.

                          Zrušenie právnickej osoby

                          § 168

                          (1) Právnická osoba sa zrušuje právnym konaním, uplynutím doby, rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo dosiahnutím účelu, na ktorý bola ustanovená, az ďalších dôvodov ustanovených zákonom.

                          (2) O dobrovoľnom zrušení právnickej osoby rozhoduje jej príslušný orgán.

                          § 169

                          (1) Po zrušení právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, ibaže celé jej imanie nadobúda právny nástupca, alebo ak zákon ustanovuje inak.

                          (2) Ak z právneho konania o zrušení právnickej osoby neplynie, či je rušená s likvidáciou alebo bez likvidácie, platí, že je zrušená s likvidáciou.

                          § 170

                          Kto rozhodol o zrušení právnickej osoby s likvidáciou, môže rozhodnutie zmeniť, dokiaľ ešte nedošlo k naplneniu účelu likvidácie.

                          § 171
                          S likvidáciou sa právnická osoba zrušuje

                          a) uplynutím doby, na ktorú bola založená,

                          b) dosiahnutím účelu, na ktorý bola založená,

                          c) dňom určeným zákonom alebo právnym konaním o zrušení právnickej osoby, inak dňom jeho účinnosti, alebo

                          d) dňom právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci, ak sa v rozhodnutí neurčí deň neskorší.

                          § 172
                          (1) Súd na návrh toho, kto na tom osvedčí právny záujem, alebo aj bez návrhu, zruší právnickú osobu a nariadi jej likvidáciu, ak

                          a) vyvíja nezákonnú činnosť v takej miere, že to závažným spôsobom narúša verejný poriadok,

                          b) už naďalej nespĺňa predpoklady vyžadované pre vznik právnickej osoby zákonom,

                          c) nemá dlhšie ako dva roky štatutárny orgán schopný uznášať sa, alebo

                          d) tak ustanovuje zákon.

                          (2) Ak zákon súdu umožňuje zrušiť právnickú osobu z dôvodu, ktorý možno odstrániť, súd jej pred vydaním rozhodnutia určí primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov.

                          § 173

                          (1) Ak sa zrušuje právnická osoba pri premene, zrušuje sa bez likvidácie dňom účinnosti premeny.

                          (2) Ak bol osvedčený úpadok právnickej osoby, zrušuje sa bez likvidácie zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia, alebo zrušením konkurzu preto, že majetok je celkom nepostačujúci; do likvidácie však vstúpi, ak sa objaví po skončení konkurzného konania nejaký majetok.

                          Premena právnickej osoby

                          § 174

                          (1) Premenou právnickej osoby je fúzia, rozdelenie a zmena právnej formy.

                          (2) Právnická osoba môže zmeniť právnu formu, len ak to ustanovuje zákon.

                          § 175

                          (1) Kto rozhodol o premene právnickej osoby, môže rozhodnutie zmeniť, dokiaľ sa premena nestane účinnou.

                          (2) Ak sa premena právnickej osoby stane účinnou, nemožno rozhodnúť, že nenastala, ani vysloviť neplatnosť právneho konania, ktoré k premene viedlo, a nemožno zrušiť zápis premeny do verejného registra.

                          § 176

                          (1) Pri premene musí byť určený rozhodný deň, od ktorého sa konanie zanikajúcej právnickej osoby považuje z účtovného hľadiska za konanie uskutočnené na účet nástupníckej právnickej osoby.

                          (2) Ku dňu predchádzajúcemu rozhodný deň zostaví zanikajúca právnická osoba alebo právnická osoba rozdeľovaná odštiepením konečnú účtovnú závierku. K rozhodnému dňu zostaví nástupnícka právnická osoba alebo právnická osoba rozdeľovaná odštiepením otváraciu súvahu.

                          § 177

                          (1) Účinnosť premeny právnickej osoby zapisovanej do verejného registra nastáva dňom zápisu do verejného registra. V takom prípade sa rozhodný deň určí tak, aby nepredchádzal deň podania návrhu na zápis premeny do verejného registra o viac ako dvanásť mesiacov.

                          (2) Ak sú zúčastnené osoby zapísané do verejného registra v rôznych obvodoch, podá sa návrh na zápis premeny v ktoromkoľvek z nich a orgán verejnej moci zapíše do verejného registra všetky zapisované skutočnosti k tomu istému dňu.

                          § 178

                          (1) Fúzia sa deje zlúčením alebo splynutím najmenej dvoch zúčastnených právnických osôb. Zlúčenie alebo splynutie sa považuje za prevod činnosti zamestnávateľa.

                          (2) Pri zlúčení najmenej jedna zo zúčastnených osôb zaniká; práva a povinnosti zanikajúcich osôb prechádzajú na jedinú zo zúčastnených osôb ako na nástupnícku právnickú osobu.

                          (3) Pri splynutí zanikajú všetky zúčastnené osoby a na ich mieste vzniká nová právnická osoba ako osoba nástupnícka; na ňu prechádzajú práva a povinnosti všetkých zanikajúcich osôb.

                          § 179

                          (1) Právnická osoba sa rozštiepením rozdeľuje so založením nových právnických osôb, alebo sa rozdeľuje za súčasného zlúčenia s inými právnickými osobami (ďalej len „rozdelenie zlúčením“). Právnická osoba sa môže založiť aj odštiepením, alebo spojením viacerých spôsobov rozdelenia. Rozdelenie zlúčením, odštiepenie, ako aj iné spôsoby rozdelenia, sa považujú za prevod činnosti zamestnávateľa.

                          (2) Ak rozdelením rozdeľovaná právnická osoba zaniká a jej práva a povinnosti prechádzajú na niekoľko nástupníckych právnických osôb, potom

                          a) ak sú na rozdelení nástupníckej právnickej osoby zúčastnené ako osoby už existujúce, jedná sa o rozštiepenie zlúčením,

                          b) ak majú nástupnícke právnické osoby rozdelením ešte len vzniknúť, jedná sa o rozštiepenie so založením nových právnických osôb.

                          (3) Pri rozdelení právnickej osoby odštiepením sa rozdeľovaná právnická osoba neruší, ani nezaniká, ale vyčlenená časť jej práv a povinností prechádza na existujúcu alebo novozaloženú nástupnícku osobu.

                          § 180

                          V prípadoch uvedených v § 179 ods. 2 alebo 3 rozhodne príslušný orgán právnickej osoby, ktorí zamestnancami zanikajúcej právnickej osoby sa stanú zamestnancami jednotlivých nástupníckych právnických osôb.

                          § 181

                          Fúzovať a rozdeľovať sa môžu právnické osoby o rôznej právnej forme len vtedy, ak tak ustanovuje zákon.

                          § 182

                          Ak prechádza premenou právnickej osoby jej imanie na nástupnícku právnickú osobu a ak sa vyžaduje podľa iného právneho predpisu súhlas orgánu verejnej moci na prevod práv a povinností, vyžaduje sa tento súhlas aj na premenu právnickej osoby.

                          § 183

                          (1) Pri zmene právnej formy sa neruší ani nezaniká právnická osoba, ktorej právna forma sa mení, iba sa menia jej právne pomery, a ak ide o korporáciu, aj právne postavenie jej členov.

                          (2) Ak nie je deň, ku ktorému bol vyhotovený návrh zmluvy alebo rozhodnutie o zmene právnej formy súvahovým dňom podľa iného právneho predpisu, zostaví právnická osoba k tomuto dňu medzitýmnu účtovnú závierku. Údaje, z ktorých je zostavená účtovná závierka ku dňu spracovania zmeny právnej formy, nesmú predchádzať deň rozhodnutia právnickej osoby o zmene právnej formy viac ako tri mesiace.

                          § 184

                          (1) O premene právnickej osoby zriadenej zákonom možno rozhodnúť, pokiaľ to zákon výslovne ustanovuje.

                          (2) O premene právnickej osoby zriadenej rozhodnutím orgánu verejnej moci rozhoduje tento orgán.

                          Zánik právnickej osoby

                          § 185

                          Právnická osoba zapísaná do verejného registra zaniká dňom výmazu z verejného registra.

                          § 186

                          Právnická osoba, ktorá nepodlieha zápisu do verejného registra, zaniká skončením likvidácie.

                          Likvidácia

                          § 187

                          (1) Účelom likvidácie je vysporiadať majetok zrušenej právnickej osoby (likvidačnú podstatu), vyrovnať dlhy veriteľom a naložiť s čistým majetkovým zostatkom, ktorý vyplynie z likvidácie (s likvidačným zostatkom), podľa zákona.

                          (2) Právnická osoba vstupuje do likvidácie dňom, kedy je zrušená alebo vyhlásená za neplatnú. Ak vstúpi právnická osoba zapísaná vo verejnom registri do likvidácie, navrhne likvidátor bez zbytočného odkladu zápis vstupu do likvidácie do verejného registra. Po dobu likvidácie používa právnická osoba svoj názov s dodatkom „v likvidácii“.

                          § 188

                          Ak právnická osoba vstúpi do likvidácie, nesmie za ňu nikto právne konať mimo rozsahu ustanoveného v § 196 od okamihu, keď sa o jej vstupe do likvidácie dozvedel alebo kedy sa o ňom dozvedieť mal a mohol.

                          § 189

                          (1) Pri vstupe do likvidácie povolá príslušný orgán právnickej osobe likvidátora; likvidátorom môže byť len osoba spôsobilá byť členom štatutárneho orgánu. Ak zanikne funkcia likvidátora ešte pred zánikom právnickej osoby, povolá príslušný orgán právnickej osobe bez zbytočného odkladu nového likvidátora.

                          (2) Ak je právnická osoba v likvidácii a ak nebol likvidátor povolaný, vykonávajú jeho pôsobnosť všetci členovia štatutárneho orgánu.

                          § 190

                          Ak je na likvidáciu právnickej osoby povolaných niekoľko likvidátorov, tvorí kolektívny orgán.

                          § 191

                          (1) Právnickej osobe, ktorá vstúpila do likvidácie bez toho, aby bol povolaný likvidátor podľa § 189, vymenuje likvidátora súd, a to aj bez návrhu. Súd vymenuje likvidátora aj v prípade, že sám rozhodol o zrušení právnickej osoby.

                          (2) Na návrh osoby, ktorá na tom osvedčí právny záujem, súd odvolá likvidátora, ktorý riadne neplní svoje povinnosti, a vymenuje nového likvidátora.

                          (3) Ak nebol podaný iný návrh alebo ak nemožno návrhu vyhovieť, môže súd pri postupe podľa odseku 1 alebo 2 likvidátorom vymenovať aj bez jeho súhlasu člena štatutárneho orgánu. Takýto likvidátor nemôže zo svojej funkcie odstúpiť. Môže však navrhnúť súdu, aby ho funkcie oslobodil, ak preukáže, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby funkciu vykonával.

                          (4) Ak nemožno likvidátora vymenovať ani podľa odseku 3, vymenuje ho súd z osôb zapísaných do zoznamu insolvenčných správcov.

                          § 192

                          Ak vymenoval likvidátora súd, tretie osoby poskytnú likvidátorovi súčinnosť v rovnakom rozsahu, v akom sú povinné poskytnúť ju insolvenčnému správcovi.

                          § 193

                          Likvidátor nadobúda pôsobnosť štatutárneho orgánu okamihom svojho povolania. Za riadny výkon funkcie likvidátor zodpovedá rovnako ako člen štatutárneho orgánu.

                          § 194

                          Len súd môže odvolať z funkcie likvidátora, ktorého do funkcie vymenoval.

                          § 195

                          Odmenu a spôsob jej výplaty určuje likvidátorovi ten, kto ho povolal.

                          § 196

                          (1) Činnosť likvidátora môže sledovať len účel, aký zodpovedá povahe a cieľu likvidácie.

                          (2) Ak právnická osoba nadobudla dedičstvo alebo odkaz s podmienkou, doložením času alebo s príkazom, tieto obmedzenia likvidátor dodrží. Ak však právnická osoba dostala účelovo viazané prostriedky z verejných rozpočtov, použije likvidátor tieto prostriedky podľa rozhodnutia orgánu, ktorý ich poskytol; obdobne likvidátor postupuje, ak právnická osoba dostala prostriedky účelovo viazané na dosiahnutie verejnoprospešného účelu.

                          § 197

                          Likvidátor uspokojí v priebehu likvidácie prednostne pohľadávky zamestnancov; to neplatí, ak je právnická osoba v úpadku.

                          § 198

                          (1) Likvidátor oznámi vstup právnickej osoby do likvidácie všetkým známym veriteľom.

                          (2) Likvidátor zverejní bez zbytočného odkladu najmenej dvakrát za sebou aspoň s dvojtýždňovým odstupom oznámenia podľa odseku 1 spoločne s výzvou pre veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako tri mesiace od druhého zverejnenia.

                          § 199

                          (1) Likvidátor zostaví ku dňu vstupu právnickej osoby do likvidácie otváraciu súvahu a súpis imania právnickej osoby.

                          (2) Likvidátor vydá proti úhrade nákladov súpis imania každému veriteľovi, ktorý o to požiada.

                          § 200

                          Ak likvidátor zistí v priebehu likvidácie, že právnická osoba je v úpadku, podá bez zbytočného odkladu konkurzný návrh, ibaže sa jedná o prípad uvedený v § 201.

                          § 201

                          (1) Ak ide o prípad podľa § 173 ods. 2 a likvidačná podstata nepostačuje na splnenie všetkých dlhov, likvidátor z výťažku uhradí v prvej skupine náklady likvidácie, v druhej skupine zo zostatku uspokojí pohľadávky zamestnancov a potom hradí v tretej skupine pohľadávky ostatných veriteľov.

                          (2) Ak nie je možné plne vyrovnať pohľadávky v tej istej skupine, uspokojí sa pomerne.

                          § 202

                          (1) Ak sa nepodarí v primeranom čase celú likvidačnú podstatu speňažiť, vyrovná likvidátor z čiastočného výťažku prednostne náklady a pohľadávky z prvej a potom z druhej skupiny, ak je to možné; tým nie je dotknutý § 201 ods. 2. Potom likvidátor ponúkne veriteľom pohľadávok tretej skupiny likvidačnú podstatu na prevzatie na úhradu dlhov.

                          (2) Ak sa nepodarí v primeranom čase speňažiť likvidačnú podstatu ani sčasti, alebo ak nie sú z čiastočného výťažku pohľadávky prvej a druhej skupiny úplne vyrovnané, likvidátor ponúkne likvidačnú podstatu na prevzatie všetkým veriteľom.

                          (3) O veriteľovi, ktorému bola likvidačná podstata ponúknutá podľa odseku 1 alebo 2 a do dvoch mesiacov sa k ponuke nevyjadril, platí, že ponuku prijal; tento účinok nenastane, ak ho o tom nepoučil likvidátor v ponuke.

                          § 203

                          (1) Veriteľom, ktorí prevezmú likvidačnú podstatu, patrí každému podiel určený pomerom výšky ich pohľadávok; vo zvyšku ich pohľadávky zanikajú.

                          (2) Ak niektorý z veriteľov odmietne účasť na prevzatí likvidačnej podstaty, považuje sa jeho pohľadávka za zaniknutú. To neplatí, ak sa následne zistí doposiaľ neznámy majetok právnickej osoby.

                          § 204

                          (1) Ak všetci veritelia odmietnu likvidačnú podstatu prevziať, prechádza likvidačná podstata dňom zániku právnickej osoby na štát; likvidátor to bez zbytočného odkladu oznámi orgánu príslušnému podľa iného zákona.

                          (2) Bez zreteľa na § 201 až 203 patrí veriteľovi, ktorý je podľa iného zákona veriteľom zaisteným, uspokojenie z istoty, ktorou bola jeho pohľadávka zaistená. Ak nebude zaistený veriteľ takto plne uspokojený vo svojej pohľadávke, patrí mu vo zvyšku plnenia podľa § 201 až 203.

                          § 205

                          (1) Len čo likvidátor dokončí všetko, čo predchádza naloženiu s likvidačným zostatkom alebo odovzdaniu likvidačnej podstaty podľa § 202 alebo oznámenia podľa § 204, vyhotoví konečnú správu o priebehu likvidácie, v ktorej uvedie aspoň, ako bolo s likvidačnou podstatou naložené, a prípadne aj návrh na použitie likvidačného zostatku. K tomu istému dňu likvidátor zostaví účtovnú závierku. Likvidátor k účtovnej závierke pripája podpisový záznam.

                          (2) Konečnú správu, návrh na použitie likvidačného zostatku a účtovnú závierku predloží likvidátor na schválenie tomu, kto ho povolal do funkcie. Ten, kto sa stal likvidátorom podľa § 189 ods. 1, predloží konečnú správu, návrh na použitie likvidačného zostatku a účtovnú závierku tomu orgánu právnickej osoby, ktorý má pôsobnosť ho z funkcie odvolať, prípadne pôsobnosť ho kontrolovať. Ak taký orgán nie je, likvidátor predloží tieto doklady a návrhy na schválenie súdu.

                          (3) Výmazu právnickej osoby z verejného registra nebráni, že neboli schválené dokumenty uvedené v odseku 1.

                          § 206

                          (1) Dokiaľ nie sú uspokojené práva všetkých veriteľov, ktorí svoje pohľadávky prihlásili včas podľa § 198, nemožno vyplácať podiel na likvidačnom zostatku ani vo forme preddavku, ani ho inak použiť.

                          (2) Ak je pohľadávka sporná alebo nie je ešte splatná, možno likvidačný zostatok použiť len, ak bola veriteľovi poskytnutá dostatočná zábezpeka.

                          § 207

                          Likvidácia končí použitím likvidačného zostatku, prevzatím likvidačnej podstaty veriteľovi, alebo jej odmietnutím. Likvidátor podá do tridsiatich dní od skončenia likvidácie návrh na výmaz právnickej osoby z verejného registra.

                          § 208

                          Ak sa zistí ešte pred výmazom právnickej osoby z verejného registra jej doposiaľ neznámy majetok alebo ak sa objaví potreba iných nevyhnutných opatrení, likvidácia neskončí a likvidátor tento majetok vysporiada alebo vykoná ďalšie nevyhnutné opatrenia. Po ukončení týchto rokovaní postupuje podľa § 205 až 207; ustanovenie § 170 sa nepoužije.

                          § 209

                          (1) Ak sa zistí neznámy majetok právnickej osoby po jej výmaze z verejného registra alebo ak sa objaví iný záujem hodný právnej ochrany, súd na návrh toho, kto osvedčí právny záujem, zruší výmaz právnickej osoby, rozhodne o jej likvidácii a vymenuje likvidátora. Kto vedie verejný register, do neho podľa tohto rozhodnutia zapíše obnovenie právnickej osoby, skutočnosť, že je v likvidácii a údaje o likvidátorovi. Od obnovenia sa na právnickú osobu hľadí, ako by nikdy nezanikla.

                          (2) Ak bola právnická osoba obnovená vzhľadom na zistenie neznámeho majetku, obnovia sa neuspokojené pohľadávky jej veriteľov.

                          Oddiel 2Korporácia

                          Pododdiel 1Všeobecne o korporáciách

                          § 210

                          (1) Korporáciu vytvára ako právnickú osobu spoločenstvo osôb.

                          (2) Na právnickú osobu tvorenú jediným členom sa hľadí ako na korporáciu.

                          § 211

                          (1) Korporácia môže mať jediného člena, ak to pripúšťa zákon. V takom prípade jediný člen korporácie v nej nemôže z vlastnej vôle ukončiť členstvo, ibaže v dôsledku toho na jeho miesto vstúpi nová osoba.

                          (2) Ak počet členov korporácie klesne pod počet ustanovený zákonom, súd ju aj bez návrhu zruší a rozhodne o jej likvidácii. Najskôr jej však poskytne primeranú lehotu na vykonanie nápravy.

                          § 212

                          (1) Prijatím členstva v korporácii sa člen voči nej zaväzuje správať sa čestne a zachovávať jej vnútorný poriadok. Korporácia nesmie svojho člena bezdôvodne zvýhodňovať ani znevýhodňovať a musí šetriť jeho členské práva i oprávnené záujmy.

                          (2) Ak člen súkromnej korporácie zneužije hlasovacie právo na ujmu celku, rozhodne súd na návrh toho, kto preukáže právny záujem, že na hlas tohto člena nemožno pre určitý prípad prihliadať. Toto právo zaniká, pokiaľ návrh nie je podaný do troch mesiacov odo dňa, keď k zneužitiu hlasu došlo.

                          § 213

                          Ak korporácii poškodí jej člen alebo člen jej orgánu spôsobom, ktorý zakladá jeho povinnosť na náhradu a ktorým bol poškodený aj iný člen korporácie na hodnote svojej účasti, a ak sa domáha náhrady len tento člen, môže súd škodcovi aj bez osobitného návrhu uložiť povinnosť nahradiť spôsobenú škodu len korporácii, pokiaľ to odôvodňujú okolnosti prípadu, najmä pokiaľ je dostatočne zrejmé, že sa takýmto opatrením vyrovná aj škoda na znehodnotenej účasti.

                          Pododdiel 2spolok

                          § 214

                          (1) Aspoň tri osoby vedené spoločným záujmom môžu založiť na jeho napĺňanie spolok ako samosprávny a dobrovoľný zväzok členov a spolčovať sa v ňom.

                          (2) Ak vytvoria spolky na uplatňovanie spoločného záujmu nový spolok ako svoj zväz, vyjadria v názve nového spolku jeho zväzovú povahu.

                          § 215

                          (1) Nikto nesmie byť nútený k účasti v spolku a nikomu nesmie byť bránené vystúpiť z neho.

                          (2) Členovia spolku neručia za jeho dlhy.

                          § 216

                          Názov spolku musí obsahovať slová „spolok“ alebo „zapísaný spolok“, postačí však skratka „zs“.

                          § 217

                          (1) Hlavnou činnosťou spolku môže byť len uspokojovanie a ochrana tých záujmov, ku ktorých napĺňaniu je spolok založený. Podnikanie alebo iná zárobková činnosť hlavnou činnosťou spolku byť nemôže.

                          (2) Popri hlavnej činnosti môže spolok vyvíjať aj vedľajšiu hospodársku činnosť spočívajúcu v podnikaní alebo inej zárobkovej činnosti, ak je jej účel v podpore hlavnej činnosti alebo v hospodárnom využití spolkového majetku.

                          (3) Zisk z činnosti spolku je možné použiť iba pre spolkovú činnosť vrátane správy spolku.

                          Založenie spolku

                          § 218
                          Zakladatelia založia spolok, ak sa zhodnú na obsahu stanov; stanovy obsahujú aspoň

                          a) názov a sídlo spolku,

                          b) účel spolku,

                          c) práva a povinnosti členov voči spolku, prípadne určenie spôsobu, ako im budú práva a povinnosti vznikať,

                          d) určenie štatutárneho orgánu.

                          § 219

                          Stanovy môžu založiť pobočný spolok ako organizačnú jednotku spolku alebo určiť, akým spôsobom sa pobočný spolok zakladá a ktorý orgán rozhoduje o založení, zrušení alebo premene pobočného spolku.

                          § 220

                          (1) Ak stanovy stanovia, že členstvo je rôzneho druhu, vymedzí zároveň práva a povinnosti spojené s jednotlivými druhmi členstva.

                          (2) Obmedziť práva alebo rozšíriť povinnosti spojené s určitým druhom členstva možno len za podmienok určených vopred v stanovách, inak so súhlasom väčšiny dotknutých členov. To neplatí, ak má spolok na obmedzenie práv alebo rozšírenie povinností spravodlivý dôvod.

                          § 221

                          Stanovy musia byť uložené v úplnom znení v sídle spolku.

                          Ustanovujúca schôdza

                          § 222

                          (1) Spolok možno založiť aj uznesením ustanovujúcej schôdze tvoriaceho sa spolku. Na ustanovujúcu schôdzu sa uplatňujú mutatis mutandis ustanovenia o členskej schôdzi.

                          (2) Návrh stanov vypracuje a ďalších záujemcov o založenie spolku zvolá vhodným spôsobom na ustanovujúcu schôdzu zvolávateľ. Správnosť a úplnosť listiny prítomných overí zvolávateľ alebo osoba ním poverená.

                          § 223

                          Každý, kto sa dostaví na ustanovujúcej schôdzi a spĺňa podmienky pre členstvo v spolku, sa zapíše do listiny prítomných, podpíše sa k údajom o svojom mene a bydlisku alebo sídle. Správnosť a úplnosť listiny prítomných overí zvolávateľ alebo osoba ním poverená. Platí, že osoby zapísané v listine prítomných podali riadnu prihlášku do spolku.

                          § 224

                          (1) Ustanovujúcu schôdzu začne zvolávateľ alebo osoba ním poverená. Oznámi ustanovujúcej schôdzi počet prítomných a oboznámi ju s rokovaniami, ktoré zvolávateľ v záujme spolku už urobil. Ďalej navrhne ustanovujúcu schôdzu pravidlá pre jej rokovanie a voľbu predsedajúceho aj prípadných ďalších činovníkov.

                          (2) Ustanovujúca schôdza volí členov tých orgánov, ktoré podľa určenia zákona a stanov zvoliť má.

                          (3) Ustanovujúca schôdza prijíma uznesenie väčšinou hlasov prítomných v čase hlasovania.

                          (4) Kto hlasoval proti prijatiu návrhu stanov, môže od prihlášky do spolku odstúpiť. O tom musí byť urobený záznam v listine prítomných opatrený podpismi odstupujúceho a toho, kto záznam urobil.

                          § 225

                          Ak sa ustanovujúce schôdze zúčastnia aspoň tri osoby, môžu schváliť stanovy podľa § 218.

                          Vznik spolku

                          § 226

                          (1) Spolok vzniká dňom zápisu do verejného registra.

                          (2) Návrh na zápis spolku do verejného registra podávajú zakladatelia alebo osoba určená ustanovujúcou schôdzou.

                          (3) Ak nie je spolok do verejného registra zapísaný do tridsiatich dní od podania návrhu na zápis a ak nie je v tejto lehote ani vydané rozhodnutie o odmietnutí zápisu, považuje sa spolok za zapísaný do verejného registra tridsiatym dňom od podania návrhu.

                          § 227

                          Ak spolok pokračuje v činnosti aj potom, čo bol jeho zápis do verejného registra odmietnutý, použijú sa ustanovenia o spoločnosti.

                          Pobočný spolok

                          § 228

                          (1) Právna osobnosť pobočného spolku sa odvodzuje od právnej osobnosti hlavného spolku. Pobočný spolok môže mať práva a povinnosti a nadobúdať ich v rozsahu určenom stanovami hlavného spolku a zapísanom vo verejnom registri.

                          (2) Názov pobočného spolku musí obsahovať príznačný prvok názvu hlavného spolku a vyjadriť jeho vlastnosť pobočného spolku.

                          § 229

                          (1) Pobočný spolok vzniká dňom zápisu do verejného registra.

                          (2) Návrh na zápis pobočného spolku do verejného registra podáva hlavný spolok.

                          (3) Ak nie je rozhodnutie o zápise alebo o jeho odmietnutí vydané do tridsiatich dní od podania návrhu na zápis, považuje sa pobočný spolok za zapísaný do verejného registra.

                          (4) Z právnych rokovaní pobočného spolku vzniknutých predo dňom jeho zápisu do verejného registra je hlavný spolok oprávnený a zaviazaný spoločne a nerozdielne s pobočným spolkom. Odo dňa zápisu pobočného spolku do verejného registra ručí hlavný spolok za dlhy pobočného spolku v rozsahu určenom stanovami.

                          § 230

                          (1) Zrušením hlavného spolku sa zrušuje aj pobočný spolok.

                          (2) Hlavný spolok nezanikne skôr, ako zaniknú všetky pobočné spolky.

                          § 231

                          Nadobudnutím statusu verejnej prospešnosti pre hlavný spolok nadobúdajú tento status aj pobočné spolky. Ak sa vzdá hlavný spolok statusu verejnej prospešnosti, alebo ak je mu odňatý, strácajú ho aj pobočné spolky.

                          Členstvo

                          § 232

                          (1) Ak stanovy neurčia inak, viaže sa členstvo v spolku na osobu člena a neprechádza na jeho právneho nástupcu.

                          (2) Ak je členom spolku právnická osoba, zastupuje ju štatutárny orgán, ibaže právnická osoba určí iného zástupcu.

                          § 233

                          (1) Po vzniku spolku môže členstvo v ňom vzniknúť prijatím za člena alebo iným spôsobom určeným stanovami.

                          (2) Kto sa uchádza o členstvo v spolku, prejavuje tým vôľu byť viazaný stanovami od okamihu, keď sa stane členom spolku.

                          (3) O prijatí za člena rozhoduje orgán určený stanovami, inak najvyšší orgán spolku.

                          § 234

                          Má sa za to, že vznikom členstva v pobočnom spolku vzniká aj členstvo v hlavnom spolku; to platí aj o zániku členstva.

                          § 235

                          Stanovy môžu určiť výšku a splatnosť členského príspevku alebo určia, ktorý orgán spolku určí výšku a splatnosť členského príspevku a akým spôsobom.

                          § 236Zoznam členov

                          (1) Ak spolok vedie zoznam členov, stanovy určia, akým spôsobom vykonáva v zozname členov zápisy a výmazy týkajúce sa členstva osôb v spolku. Stanovy ďalej určia, ako bude zoznam členov sprístupnený, alebo že sprístupnený nebude.

                          (2) Každý člen, a to aj bývalý, dostane na svoju žiadosť od spolku na jeho náklady potvrdenie s výpisom zo zoznamu členov obsahujúci údaje o svojej osobe, prípadne potvrdenie, že tieto údaje boli vymazané. Namiesto zosnulého člena môže o potvrdenie požiadať jeho manžel, dieťa alebo rodič, a ak nie je žiadny z nich, môže o vydanie potvrdenia žiadať iná osoba blízka alebo dedič, ak preukážu záujem hodný právnej ochrany.

                          (3) Zoznam členov môže byť uverejnený so súhlasom všetkých členov, ktorí sú v ňom zapísaní; pri uverejnení neúplného zoznamu členov musí byť z neho zrejmé, že je neúplný.

                          Zánik členstva

                          § 237

                          Členstvo v spolku zaniká vystúpením, vylúčením, alebo ďalšími spôsobmi uvedenými v stanovách alebo v zákone.

                          § 238

                          Ak stanovy neurčia inak, zanikne členstvo, pokiaľ člen nezaplatí členský príspevok ani v primeranej lehote určenej spolkom dodatočne vo výzve na zaplatenie, hoci bol na tento následok vo výzve upozornený.

                          § 239

                          (1) Ak stanovy neurčia niečo iné, môže spolok vylúčiť člena, ktorý závažne porušil povinnosť vyplývajúcu z členstva av primeranej lehote nápravu nezjednal ani po výzve spolku. Výzva sa nevyžaduje, ak nemožno porušenie povinnosti odčiniť alebo ak spôsobilo spolku zvlášť závažnú ujmu.

                          (2) Rozhodnutie o vylúčení sa doručí vylúčenému členovi.

                          § 240

                          (1) Ak stanovy neurčia iný orgán, rozhoduje o vylúčení člena štatutárny orgán.

                          (2) Ak stanovy neurčia inak, môže návrh na vylúčenie podať v písomnej forme ktorýkoľvek člen; v návrhu sa uvedú okolnosti osvedčujúce dôvod pre vylúčenie. Člen, proti ktorému návrh smeruje, musí mať príležitosť sa s návrhom na vylúčenie zoznámiť, žiadať o jeho vysvetlenie a uviesť aj doložiť všetko, čo mu je na prospech.

                          § 241

                          (1) Člen môže do pätnástich dní od doručenia rozhodnutia v písomnej forme navrhnúť, aby rozhodnutie o jeho vylúčení preskúmala rozhodcovská komisia, ibaže stanovy určí iný orgán.

                          (2) Príslušný orgán zruší rozhodnutie o vylúčení člena, ak odporuje vylúčeniu zákonu alebo stanovám; rozhodnutie o vylúčení člena môže zrušiť aj v iných odôvodnených prípadoch.

                          § 242

                          Vylúčený člen môže do troch mesiacov od doručenia konečného rozhodnutia spolku o svojom vylúčení navrhnúť súdu, aby rozhodol o neplatnosti vylúčenia; inak toto právo zaniká. Ak mu rozhodnutie nebolo doručené, môže člen návrh podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najdlhšie však do jedného roka odo dňa, keď bol po vydaní rozhodnutia zánik jeho členstva vylúčením zapísaný do zoznamu členov; inak toto právo zaniká.

                          Organizácia spolku

                          § 243

                          Orgánmi spolku sú štatutárny orgán a najvyšší orgán, prípadne kontrolná komisia, rozhodcovská komisia a ďalšie orgány určené v stanovách. Stanovy môžu orgány spolku pomenovať ľubovoľne, ak tým nevzbudia klamný dojem o ich povahe.

                          § 244

                          Stanovy určia, ak je štatutárny orgán kolektívny (výbor) alebo individuálny (predseda). Ak stanovy neurčia inak, volí a odvoláva členov štatutárneho orgánu najvyšší orgán spolku.

                          § 245

                          Na uznesenie členskej schôdze alebo iného orgánu, ktoré sa prieči dobrým mravom, alebo mení stanovy tak, že ich obsah odporuje donucujúcim ustanoveniam zákona, sa hľadí, ako by nebolo prijaté. To platí aj v prípade, že bolo prijaté uznesenie v záležitosti, o ktorej tento orgán nemá pôsobnosť rozhodnúť.

                          § 246

                          (1) Ak stanovy neurčia funkčné obdobie členov volených orgánov spolku, je toto obdobie päťročné.

                          (2) Ak stanovy neurčia inak, môžu členovia volených orgánov spolku, ktorých počet neklesol pod polovicu, kooptovať náhradných členov do najbližšieho zasadania orgánu príslušného na voľbu.

                          (3) Ak stanovy neurčia inak, použijú sa na zvolanie, zasadnutie a rozhodovanie kolektívnych orgánov spolku § 156 a § 159 ods. 2 a primerane aj ustanovenia o členskej schôdzi.

                          § 247Najvyšší orgán spolku

                          (1) Stanovy určia, ktorý orgán je najvyšším orgánom spolku; do jeho pôsobnosti spravidla patrí určiť hlavné zameranie činnosti spolku, rozhodovať o zmene stanov, schváliť výsledok hospodárenia spolku, hodnotiť činnosť ďalších orgánov spolku aj ich členov a rozhodnúť o zrušení spolku s likvidáciou alebo o jeho premene.

                          (2) Ak je podľa stanov štatutárny orgán spolku aj jeho najvyšším orgánom a ak nie je schopný vykonávať pôsobnosť po dobu dlhšiu ako jeden mesiac, môže aspoň pätina členov spolku zvolať zhromaždenie všetkých členov spolku; na zhromaždení prechádza pôsobnosť najvyššieho orgánu spolku. To neplatí, ak stanovy stanovia niečo iné.

                          (3) Ak stanovy neurčia inak, najvyšším orgánom spolku je členská schôdza; ustanovenia § 248 až 257 sa na členskú schôdzu použijú, pokiaľ stanovy neurčia niečo iné.

                          Členská schôdza

                          § 248

                          (1) Členskú schôdzu zvoláva na zasadnutie štatutárny orgán spolku najmenej jedenkrát do roka.

                          (2) Štatutárny orgán spolku zvolá zasadnutie členskej schôdze z podnetu aspoň tretiny členov spolku alebo kontrolného orgánu spolku. Ak štatutárny orgán spolku nezvolá zasadnutie členskej schôdze do tridsiatich dní od doručenia podnetu, môže ten, kto podnet podal, zvolať zasadnutie členskej schôdze na náklady spolku sám.

                          § 249

                          (1) Zasadnutie členskej schôdze sa zvolá vhodným spôsobom v lehote určenej stanovami, inak najmenej tridsať dní pred jeho konaním. Z pozvánky musí byť zrejmé miesto, čas a program zasadnutia.

                          (2) Ak sa zasadanie zvolá podľa § 248, môže sa relácia zasadania proti návrhu uvedenému v podnete zmeniť len so súhlasom toho, kto podnet podal.

                          (3) Miesto a čas zasadnutia sa určia tak, aby čo najmenej obmedzovali možnosť členov sa ho zúčastniť.

                          § 250

                          (1) Kto zasadnutie zvolal, môže ho odvolať alebo odložiť rovnakým spôsobom, akým bolo zvolané. Ak sa tak stane menej ako týždeň pred oznámeným dátumom zasadnutia, nahradí spolok členom, ktorí sa na zasadnutí dostavili podľa pozvánky, účelne vynaložené náklady.

                          (2) Ak je zasadanie zvolané podľa § 248, môže sa odvolať alebo odložiť len na návrh alebo so súhlasom toho, kto naň dal podnet.

                          § 251

                          Každý člen je oprávnený zúčastniť sa zasadnutia a požadovať aj dostať na ňom vysvetlenie záležitostí spolku, ak sa vzťahuje požadované vysvetlenie k predmetu zasadnutia členskej schôdze. Ak člen požaduje na zasadnutí oznámenie o skutočnostiach, ktoré zákon uverejniť zakazuje alebo ktorých prezradenie by spolku spôsobilo vážnu ujmu, nemožno mu ich poskytnúť.

                          § 252

                          (1) Členská schôdza je schopná uznášať sa za účasti väčšiny členov spolku. Uznesenie prijíma väčšinou hlasov členov prítomných v čase uznášania; každý člen má jeden hlas.

                          (2) Ak stanovy pri úprave rôznych druhov členstva v spolku, že je s určitým druhom členstva spojený iba poradný hlas, neprihliada sa na tento hlas na účely odseku 1.

                          § 253

                          (1) Kto zasadnutie začne, overí, či je členská schôdza schopná sa uznášať. Potom zabezpečia voľbu predsedu zasadnutia a prípadne aj ďalších činovníkov, ak si ich voľbu vyžadujú stanovy.

                          (2) Predseda vedie zasadnutie tak, ako bol jeho program ohlásený, iba ak sa členská schôdza uznesie na predčasnom ukončení zasadnutia.

                          (3) Záležitosť, ktorá nebola zaradená na program zasadnutia pri jeho ohlásení, možno rozhodnúť len za účasti a so súhlasom všetkých členov spolku oprávnených o nej hlasovať.

                          § 254

                          (1) Štatutárny orgán spolku zabezpečí vyhotovenie zápisnice zo zasadania do tridsiatich dní od jej ukončenia. Ak to nie je možné, vyhotoví zápisnicu ten, kto zasadanie predsedal alebo koho tým poverila členská schôdza.

                          (2) Zo zápisnice musí byť zrejmé, kto zasadnutie zvolal a ako, kedy sa konalo, kto ho začal, kto mu predsedal, akých prípadných ďalších činovníkov členská schôdza zvolila, aké uznesenia prijala a kedy bol zápis vyhotovený.

                          (3) Každý člen spolku môže nahliadať do zápisníc zo zasadnutí za podmienok určených stanovami. Ak stanovy neurčia inak, možno toto právo vykonať v sídle spolku.

                          § 255Čiastkové členské schôdze

                          Stanovy môžu určiť, že sa zasadnutie členskej schôdze bude konať formou čiastkových členských schôdzí, prípadne tiež, o ktorých záležitostiach týmto spôsobom rozhodnúť nemožno. Ak stanovy pripustia zasadnutia čiastkových členských schôdzí, určí aj obdobie, v ktorom sa všetky zasadnutia musia konať. Pre schopnosť uznášať sa a pre prijímanie uznesení sa zúčastnení členovia a odovzdané hlasy sčítajú.

                          § 256Zhromaždenie delegátov

                          (1) Stanovy môžu určiť, že pôsobnosť členskej schôdze plní zhromaždenie delegátov.

                          (2) Každý delegát musí byť volený rovnakým počtom hlasov. Ak to nie je dobre možné, stanovy môžu určiť pre voľbu delegátov rozumnú odchýlku.

                          § 257Náhradné zasadnutie členskej schôdze

                          (1) Ak nie je členská schôdza na svojom zasadnutí schopná uznášať sa, môže štatutárny orgán alebo ten, kto pôvodné zasadnutie zvolal, zvolať novou pozvánkou v lehote pätnástich dní od predchádzajúceho zasadania členskú schôdzu na náhradné zasadnutie. Z pozvánky musí byť zrejmé, že sa jedná o náhradné zasadnutie členskej schôdze. Náhradné zasadnutie členskej schôdze sa musí konať najneskôr do šiestich týždňov odo dňa, na ktorý bolo zasadnutie členskej schôdze predtým zvolané.

                          (2) Na náhradnom zasadnutí môže členská schôdza rokovať len o záležitostiach zaradených do programu predchádzajúceho zasadnutia. Uznesenie môže prijať za účasti ľubovoľného počtu členov, ibaže stanovy určia niečo iné.

                          (3) Ak členská schôdza rozhoduje na zasadnutí čiastkových členských schôdzí alebo ak rozhoduje namiesto nej zhromaždenie delegátov, postupuje sa podľa odsekov 1 a 2 obdobne.

                          Neplatnosť rozhodnutia orgánu spolku

                          § 258

                          Každý člen spolku alebo ten, kto na tom má záujem hodný právnej ochrany, môže navrhnúť súdu, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia orgánu spolku pre jeho rozpor so zákonom alebo so stanovami, pokiaľ sa neplatnosti nemožno dovolať u orgánov spolku.

                          § 259

                          Právo dovolať sa neplatnosti rozhodnutia zaniká do troch mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ o rozhodnutí dozvedel alebo mohol dozvedieť, najneskôr však do jedného roka od prijatia rozhodnutia.

                          § 260

                          (1) Súd neplatnosť rozhodnutia nevysloví, ak došlo k porušeniu zákona alebo stanov bez toho, aby to malo závažné právne následky, a ak je v záujme spolku hodnom právnej ochrany neplatnosť rozhodnutia nevysloviť.

                          (2) Súd neplatnosť rozhodnutia nevysloví ani vtedy, ak by tým bolo podstatne zasiahnuté do práva tretej osoby nadobudnutého v dobrej viere.

                          § 261

                          (1) Ak porušil spolok základné členské právo člena závažným spôsobom, má člen právo na primerané zadosťučinenie.

                          (2) Ak to namietne spolok, súd právo na zadosťučinenie členovi spolku neprizná, ak nebolo uplatnené

                          a) v čase stanovenom pre podanie návrhu na vyslovenie neplatnosti rozhodnutia, alebo

                          b) do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu, ak bol tento návrh zamietnutý podľa § 260.

                          Kontrolná komisia

                          § 262

                          (1) Ak stanovy stanovia kontrolnej komisii, vyžaduje sa, aby mala aspoň troch členov. Ak stanovy neurčia inak, volí a odvoláva členov kontrolnej komisie členská schôdza. Ak stanovy stanovia, že členov kontrolnej komisie vymenuje alebo odvoláva štatutárny orgán, neprihliada sa na to.

                          (2) Ak stanovy neurčia ďalšie obmedzenia, nie je členstvo v kontrolnej komisii zlučiteľné s členstvom v štatutárnom orgáne spolku ani s funkciou likvidátora.

                          § 263

                          Kontrolná komisia dohliada, či sú záležitosti spolku riadne vedené a ak vykonáva spolok činnosť v súlade so stanovami a právnymi predpismi, ak jej nezveria stanovy ďalšiu pôsobnosť. Ak kontrolná komisia zistí nedostatky, upozorní na ne štatutárny orgán, ako aj ďalšie orgány určené stanovami.

                          § 264

                          V rozsahu pôsobnosti kontrolnej komisie môže jej poverený člen nazerať do dokladov spolku a požadovať od členov ďalších orgánov spolku alebo od jeho zamestnancov vysvetlenie k jednotlivým záležitostiam.

                          Rozhodcovská komisia

                          § 265

                          Ak je zriadená rozhodcovská komisia, rozhoduje sporné záležitosti patriace do spolkovej samosprávy v rozsahu určenom stanovami; ak stanovy neurčia pôsobnosť rozhodcovskej komisie, rozhoduje spory medzi členom a spolkom o platení členských príspevkov a preskúmava rozhodnutie o vylúčení člena zo spolku.

                          § 266

                          (1) Ak stanovy neurčia inak, má rozhodcovská komisia troch členov, ktorých volí a odvoláva členská schôdza alebo zhromaždenie členov spolku.

                          (2) Členom rozhodcovskej komisie môže byť len bezúhonná plnoletá a plne svojprávna osoba, ktorá v spolku nepôsobí ako člen štatutárneho orgánu alebo kontrolnej komisie. Ak nikto nenavrhol vyslovenie neplatnosti voľby člena rozhodcovskej komisie pre nedostatok bezúhonnosti, platí s výhradou zmeny okolností, že bola zvolená bezúhonná osoba.

                          (3) Z činnosti rozhodcovskej komisie je vylúčený jej člen, ktorému okolnosti prípadu bránia alebo by mohli brániť rozhodovať nepodjato.

                          § 267

                          Konanie pred rozhodcovskou komisiou upravuje iný právny predpis.

                          § 268Zrušenie spolku
                          (1) Súd zruší spolok s likvidáciou na návrh osoby, ktorá na tom má oprávnený záujem, alebo aj bez návrhu v prípade, že spolok, hoci bol na to súdom upozornený,

                          a) vyvíja činnosť zakázanú v § 145,

                          b) vyvíja činnosť v rozpore s § 217,

                          c) núti tretie osoby k členstvu v spolku, k účasti na jeho činnosti alebo k jeho podpore, alebo

                          d) bráni členom zo spolku vystúpiť.

                          (2) Ustanovenie § 172 nie je dotknuté.

                          Likvidácia spolku

                          § 269

                          (1) Pri zrušení spolku s likvidáciou zostaví likvidátor súpis imania a sprístupní ho v sídle spolku všetkým členom.

                          (2) Likvidátor vydá proti úhrade nákladov súpis imania každému členovi, ktorý o to požiada.

                          § 270

                          (1) Ak nemožno povolať likvidátora inak, vymenuje súd likvidátorom aj bez jeho súhlasu niektorého z členov štatutárneho orgánu. Ak to nie je možné, vymenuje súd likvidátorom aj bez jeho súhlasu niektorého člena spolku.

                          (2) Likvidátor vymenovaný podľa odseku 1 nemôže z funkcie odstúpiť, môže však navrhnúť súdu, aby ho z funkcie zbavil, ak preukáže, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby funkciu vykonával.

                          § 271

                          Likvidátor speňaží likvidačnú podstatu iba v tom rozsahu, v akom to je pre splnenie dlhov spolku nevyhnutné.

                          § 272

                          (1) Likvidátor naloží s likvidačným zostatkom podľa stanov. Ak stanovy spolku so statusom verejnej prospešnosti určia, že likvidačný zostatok sa má použiť na iné ako verejnoprospešné ciele, neprihliada sa na to.

                          (2) Ak nemožno s likvidačným zostatkom naložiť podľa stanov, ponúkne likvidátor likvidačný zostatok spolku s účelom obdobným. Ak to nie je možné, ponúkne likvidátor likvidačný zostatok obci, na území ktorej má spolok sídlo. Ak obec neprijme ponuku do dvoch mesiacov, nadobúda likvidačný zostatok kraj, na území ktorého má spolok sídlo. Ak likvidačný zostatok obec alebo kraj, použije ho len na verejnoprospešný cieľ.

                          § 273

                          Ak spolok dostal účelovo viazané plnenie z verejného rozpočtu, ustanovenie § 272 sa nepoužije a likvidátor naloží s príslušnou časťou likvidačného zostatku podľa rozhodnutia príslušného orgánu.

                          Fúzie spolkov

                          § 274

                          Zúčastnené spolky uzatvárajú zmluvu o fúzii ako zmluvu o zlúčení spolkov, alebo ako zmluvu o splynutí spolkov.

                          § 275

                          Zmluva o fúzii obsahuje aspoň údaje o názve, sídle a identifikujúce údaj každého zo zúčastnených spolkov s uvedením, ktorý spolok je zanikajúci a ktorý nástupnícky, a rozhodný deň.

                          § 276

                          (1) Zmluva o splynutí spolkov obsahuje aj dojednania o stanovách nástupníckeho spolku.

                          (2) Ak dôjde pri zlúčení k zmene stanov nástupníckeho spolku, obsahuje zmluva o zlúčení aj dojednanie o tejto zmene.

                          § 277

                          (1) Spoločne s návrhom zmluvy o fúzii vyhotovia členovia štatutárnych orgánov zúčastnených spolkov aj správu vysvetľujúcu hospodárske i právne dôvody a dôsledky fúzie. Správu je možné vyhotoviť aj ako spoločnú pre všetky zúčastnené spolky.

                          (2) Správa vysvetľujúca hospodárske i právne dôvody a dôsledky fúzie nemusí byť vyhotovená, ak sú všetci členovia zúčastneného spolku členmi jeho štatutárneho alebo kontrolného orgánu alebo ak s tým súhlasia všetci členovia zúčastneného spolku.

                          § 278
                          Zasadnutie členskej schôdze, ktorému bude návrh zmluvy o fúzii predložený na schválenie, musí ten, kto ich zvoláva, ohlásiť najmenej tridsať dní pred jeho konaním. V tejto lehote musia byť sprístupnené všetkým členom

                          a) návrh zmluvy o fúzii,

                          b) stanovy nástupníckeho spolku,

                          c) výkaz majetku a záväzkov všetkých zúčastnených spolkov nie starší ako šesť mesiacov a

                          d) správa vysvetľujúca hospodárske i právne dôvody a dôsledky fúzie, ak je jej vyhotovenie nutné.

                          § 279

                          (1) Zúčastnené spolky zverejnia najmenej tridsať dní pred zasadnutím členskej schôdze spoločné oznámenie, v ktorom uvedú, akých spolkov sa fúzia týka a aký spolok sa stane nástupníckym spolkom.

                          (2) Ak nie je spolok príjemcom plnenia z verejného rozpočtu, ak má zanedbateľný počet veriteľov a ak je celková výška dlhov zanedbateľná, postačí, ak doručí oznámenie známym veriteľom.

                          § 280

                          Ak prihlási veriteľ zúčastneného spolku pohľadávku do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa zápis fúzie stal voči nemu účinným, má právo na dostatočnú istotu, ak sa zhorší dobytnosť pohľadávky. Ak veriteľ preukáže, že sa v dôsledku fúzie dobytnosť pohľadávky podstatným spôsobom zhorší, má právo na dostatočnú istotu ešte pred zápisom fúzie do verejného registra.

                          § 281

                          (1) Návrh zmluvy o fúzii schvaľujú členské schôdze zúčastnených spolkov. Členská schôdza môže návrh zmluvy o fúzii len schváliť, alebo odmietnuť.

                          (2) Zasadnutie členských schôdzí zúčastnených spolkov môže byť zvolané aj ako spoločné. Vtedy členské schôdze zúčastnených spolkov hlasujú o návrhu zmluvy o fúzii oddelene. Ak sa však po schválení návrhu zmluvy o fúzii volia členovia orgánov nástupníckeho spolku, môžu členské schôdze zúčastnených spolkov rozhodnúť, že budú o týchto členoch hlasovať spoločne.

                          § 282

                          Ten, kto za zúčastnený spolok návrh zmluvy o fúzii podpisuje, pripojí k podpisu okrem ďalších náležitostí aj údaj, že návrh zmluvy schválila členská schôdza spolku a kedy sa tak stalo. Zmluva o fúzii je prijatá uznesením členskej schôdze posledného zo zúčastnených spolkov o schválení návrhu zmluvy o fúzii a jej podpisom za tento spolok.

                          § 283

                          Návrh na vyslovenie neplatnosti zmluvy o fúzii možno podať len spoločne s návrhom na neplatnosť uznesenia členskej schôdze schvaľujúceho túto zmluvu. Právo domáhať sa neplatnosti má len zúčastnený spolok alebo osoba oprávnená podať návrh na vyslovenie neplatnosti členskej schôdze.

                          § 284

                          (1) Návrh na zápis fúzie do verejného registra podávajú spoločne všetky zúčastnené spolky. Ak ide o fúziu splynutím, podpíšu návrh aj členovia štatutárneho orgánu nástupníckeho spolku.

                          (2) Na základe návrhu vykoná príslušný orgán zápis fúzie tak, že k tomu istému dňu vymaže vo verejnom registri zanikajúce spolky, poznamená, kto je ich právny nástupca, a pri fúzii

                          a) zlúčením poznamená v nástupníckom spolku deň účinnosti zlúčenia a názvy, adresy sídla a identifikujúce údaje spolkov, ktoré sa s nástupníckym spolkom zlúčili, a prípadné ďalšie zmeny v nástupníckom spolku, pokiaľ v dôsledku fúzie nastali,

                          b) splynutím vykoná zápis nástupníckeho spolku a poznamená u neho názvy, adresy sídla a identifikujúce údaje spolkov, ktoré sú jeho právnymi predchodcami.

                          § 285

                          Po zápise fúzie do verejného registra nemožno zmluvu o fúzii zmeniť alebo zrušiť.

                          § 286

                          Zápisom fúzie nadobúdajú členovia zanikajúceho spolku členstvo v nástupníckom spolku.

                          § 287

                          (1) Ak nepodajú zúčastnené spolky návrh na zápis fúzie do šiestich mesiacov odo dňa, keď bola zmluva o fúzii uzavretá, môže ten zo zúčastnených spolkov, ktorý bol pripravený návrh podať, od zmluvy o fúzii odstúpiť. Ak odstúpi od zmluvy aj len jedna strana, zaniká tým záväzok všetkých strán založený zmluvou.

                          (2) Ak nepodajú zúčastnené spolky návrh na zápis fúzie do jedného roka odo dňa, keď bola zmluva o fúzii uzavretá, platí, že od zmluvy odstúpili všetky zúčastnené spolky.

                          (3) Spoločne a nerozdielne so spolkom, ktorý spôsobil, že návrh na zápis fúzie nebol podaný včas, nahradia ostatným spolkom škodu z toho vzniknutú členovia jeho štatutárneho orgánu okrem tých, ktorí preukážu, že vyvinuli dostatočné úsilie, aby návrh bol podaný včas.

                          Rozdelenie spolku

                          § 288

                          (1) Pri rozdelení zlúčením uzatvárajú zúčastnené spolky zmluvu o rozdelení.

                          (2) Zmluva o rozdelení obsahuje aspoň

                          a) údaje o názve, sídle a identifikujúce údaj zúčastnených spolkov s uvedením, ktorý spolok je zanikajúci a ktoré sú nástupnícke,

                          b) určenie, aký majetok a dlhy zanikajúceho spolku preberajú nástupnícke spolky,

                          c) určení, ktorí zamestnanci zanikajúceho spolku sa stávajú zamestnancami jednotlivých nástupníckych spolkov,

                          d) rozhodný deň.

                          (3) Ak dochádza v dôsledku rozdelenia zlúčením k zmene stanov niektorého z nástupníckych spolkov, obsahuje zmluva o rozdelení aj dohodu o tejto zmene.

                          (4) Ak zmluva o rozdelení neustanovuje inak, nadobúda každý člen zanikajúceho spolku ku dňu účinnosti rozdelenia členstva vo všetkých nástupníckych spolkoch.

                          § 289

                          (1) Pri rozdelení so založením nových spolkov vyhotoví rozdeľovaný spolok projekt rozdelenia.

                          (2) Projekt obsahuje aspoň

                          a) údaje o názve, sídle a identifikujúce údaj zúčastnených spolkov s uvedením, ktorý spolok je zanikajúci a ktoré sú nástupnícke,

                          b) určenie, aký majetok a dlhy zanikajúceho spolku preberajú nástupnícke spolky,

                          c) určení, ktorí zamestnanci zanikajúceho spolku sa stávajú zamestnancami jednotlivých nástupníckych spolkov,

                          d) návrh stanov nástupníckych spolkov,

                          e) rozhodný deň.

                          (3) Ak nestanoví projekt rozdelenie inak, nadobúda každý člen zanikajúceho spolku ku dňu účinnosti rozdelenia členstva vo všetkých nástupníckych spolkoch.

                          § 290

                          (1) Ak nie je zo zmluvy o rozdelení alebo z projektu rozdelenia zrejmé, aký majetok prechádza z rozdeľovaného spolku na nástupnícke spolky, platí, že nástupnícke spolky sú spoluvlastníkmi takého majetku.

                          (2) Ak zo zmluvy o rozdelení alebo z projektu rozdelenia nie je zrejmé, aké dlhy prechádzajú z rozdeľovaného spolku na nástupnícke spolky, platí, že nástupnícke spolky sú z týchto dlhov zaviazané spoločne a nerozdielne.

                          § 291

                          (1) Pri rozdelení zlúčením sa ustanovenia o fúzii použijú obdobne.

                          (2) Pri rozdelení so založením nových spolkov vyhotoví štatutárny orgán rozdeľovaného spolku spoločne s projektom rozdelenia aj správu vysvetľujúcu hospodárske i právne dôvody a dôsledky rozdelenia. Správa nemusí byť vyhotovená, ak sú všetci členovia spolku členmi jeho štatutárneho orgánu, alebo ak s tým súhlasia všetci členovia spolku.

                          § 292

                          (1) Zasadnutie členskej schôdze, ktorému bude predložená zmluva o rozdelení alebo projekt rozdelenia na schválenie, musí ten, kto ich zvoláva, ohlásiť najmenej tridsať dní pred jeho konaním.

                          (2) V lehote uvedenej v odseku 1 spolok sprístupní vo svojom sídle všetkým členom správu štatutárneho orgánu vysvetľujúcu hospodárske i právne dôvody a dôsledky rozdelenia, ak je jej vyhotovenie nutné. Správa musí obsahovať,

                          a) ak ide o rozdelenie zlúčením, návrh zmluvy o rozdelení, stanovy nástupníckeho spolku a výkaz majetku a záväzkov všetkých zúčastnených spolkov nie starší ako šesť mesiacov, alebo

                          b) ak ide o rozdelenie so založením nových spolkov, projekt rozdelenia, výkaz majetku a záväzkov rozdeľovaného spolku, ako aj otváracie súvahy a návrh stanov nástupníckych spolkov.

                          § 293

                          (1) Najmenej tridsať dní pred zasadnutím členskej schôdze zverejní rozdeľovaný spolok oznámenie, v ktorom uvedie, akého spolku sa rozdelenie týka a ktoré spolky sa stanú jeho spolkami nástupníckymi. V oznámení rozdeľovaný spolok tiež upozorní veriteľa na ich právo podľa § 301.

                          (2) Ak nie je spolok príjemcom plnenia z verejného rozpočtu, ak má zanedbateľný počet veriteľov a ak je celková výška dlhu zanedbateľná, postačí, ak doručí oznámenie známym veriteľom.

                          § 294

                          (1) Zmluvu o rozdelení schvaľujú členské schôdze zúčastnených spolkov. Ustanovenie § 282 sa použije obdobne.

                          (2) Projekt rozdelenia schvaľuje členská schôdza rozdeľovaného spolku.

                          (3) Členská schôdza môže zmluvu o rozdelení alebo projekt rozdelenia len schváliť, alebo odmietnuť.

                          § 295

                          (1) Rozdeľovaný spolok podá návrh na zápis rozdelenia do verejného registra. Ak ide o rozdelenie zlúčením, podajú spoločný návrh spolok rozdeľovaný aj nástupnícky.

                          (2) Na základe návrhu vykoná príslušný orgán zápis rozdelenia tak, že k tomu istému dňu vymaže vo verejnom registri zanikajúci spolok, poznamená, kto je jeho právny nástupca, a pri rozdelení

                          a) zlúčením poznamená v nástupníckom spolku deň účinnosti rozdelenia zlúčením a názov, adresu sídla a identifikujúci údaj spolku, ktorý sa s nástupníckym spolkom zlúčil a prípadné ďalšie zmeny v nástupníckom spolku, pokiaľ v dôsledku rozdelenia nastali,

                          b) so založením nových spolkov vykoná zápis nástupníckych spolkov a poznamená u neho názov, adresu sídla a identifikujúci údaj spolku, ktorý je jeho právnym predchodcom.

                          § 296

                          Po zápise rozdelenia do verejného registra nemožno zmluvu o rozdelení ani projekt rozdelenia zmeniť alebo zrušiť.

                          § 297

                          (1) Ak nepodajú pri rozdelení zlúčením zúčastnené spolky návrh na zápis rozdelenia do šiestich mesiacov odo dňa, keď bola zmluva o rozdelení uzavretá, môže ten zo zúčastnených spolkov, ktorý bol pripravený návrh podať, od zmluvy o rozdelení odstúpiť. Ak odstúpi od zmluvy aj len jedna strana, zanikajú tým záväzky všetkých strán založené zmluvou.

                          (2) Ak nepodajú pri rozdelení zlúčením zúčastnené spolky návrh na zápis rozdelenia do jedného roka odo dňa, keď bola zmluva o rozdelení uzavretá, platí, že od zmluvy odstúpili všetky zúčastnené spolky.

                          (3) Spoločne a nerozdielne so spolkom, ktorý spôsobil, že návrh na zápis rozdelenia nebol podaný včas, nahradia ostatným spolkom škodu z toho vzniknutú členovia jeho štatutárneho orgánu okrem tých, ktorí preukážu, že vyvinuli dostatočné úsilie, aby návrh bol podaný včas.

                          § 298

                          Ak nepodá rozdeľovaný spolok pri rozdelení so založením nových spolkov návrh na zápis rozdelenia do jedného roka odo dňa, keď bolo rozhodnutie o rozdelení prijaté, ruší sa márnym uplynutím lehoty rozhodnutia o rozdelení.

                          § 299

                          (1) Každý z nástupníckych spolkov ručí spoločne s ostatnými nástupníckymi spolkami za dlhy prešlé z rozdeľovaného spolku na ďalší nástupnícky spolok.

                          (2) Ak si rozdeľovaný spolok dá oceniť svoje imanie posudkom znalca ustanoveného mu súdom podľa iného zákona, a to vrátane oddeleného ocenenia imania prechádzajúceho na jednotlivé nástupnícke spolky, a splní povinnosť zverejnenia podľa § 269, ručí každý nástupnícky spolok za dlhy podľa odseku 1 len do výšky čistého imania nadobudnutého rozdelením.

                          (3) Právo z ručenia podľa odsekov 1 a 2 nemôžu uplatniť veritelia, ktorým sa dostalo zábezpeky podľa § 300.

                          § 300

                          Ak veriteľ zúčastneného spolku prihlási pohľadávku do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa zápis rozdelenia stal voči nemu účinným, má právo na dostatočnú istotu, pokiaľ preukáže, že sa dobytnosť pohľadávky zhorší. Ak veriteľ preukáže, že sa v dôsledku rozdelenia dobytnosť pohľadávky podstatným spôsobom zhorší, má právo na dostatočnú istotu ešte pred zápisom rozdelenia do verejného registra.

                          § 301

                          (1) Každý, ktorého právne záujmy sú rozdelením dotknuté, má právo, aby mu ktorýkoľvek zo zúčastnených spolkov oznámil do jedného mesiaca od doručenia žiadosti, aký majetok prechádza rozdelením na jednotlivé nástupnícke spolky.

                          (2) Ak sa dlžníkovi zaniknutého spolku nedostane oznámenie, kto je po rozdelení spolku jeho veriteľom, môže plniť ktorémukoľvek z nástupníckych spolkov. Ak sa nedostane veriteľovi zaniknutého spolku oznámenie, kto je po rozdelení spolku jeho dlžníkom, môže požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nástupníckych spolkov.

                          § 302

                          Ak stanovy stanovia, že o fúzii alebo rozdelení spolku rozhoduje iný orgán než členská schôdza, použijú sa z ustanovení o fúzii alebo rozdelení spolku na rozhodovanie takého orgánu primerane ustanovenia o členskej schôdzi.

                          Oddiel 3Fundácia

                          Pododdiel 1Všeobecne o fundáciách

                          § 303

                          Fundácia je právnická osoba vytvorená majetkom vyčleneným na určitý účel. Jej činnosť sa viaže na účel, na ktorý bola zriadená.

                          § 304

                          Fundácia je ustanovená zakladateľským právnym konaním alebo zákonom, v ktorých musia byť určené aj jej majetkové zabezpečenie a účel.

                          § 305

                          Vnútorné pomery fundácie upravuje jej štatút.

                          Pododdiel 2Nadácia

                          § 306

                          (1) Zakladateľ zakladá nadáciu na trvalú službu spoločensky alebo hospodársky užitočnému účelu. Účel nadácie môže byť verejne prospešný, ak spočíva v podpore všeobecného blaha, aj dobročinný, ak spočíva v podpore určitého okruhu osôb určených jednotlivo či inak.

                          (2) Zakazuje sa založiť nadáciu s cieľom podpory politických strán a hnutí alebo inej účasti na ich činnosti. Zakazuje sa založiť nadáciu slúžiacu výlučne zárobkovým cieľom. Ak nadácia plní zakázaný účel, súd ju aj bez návrhu zruší a nariadi jej likvidáciu.

                          § 307

                          (1) Nadácia môže podnikať, pokiaľ podnikanie predstavuje iba vedľajšiu činnosť a výťažky podnikania slúžia len na podporu jej účelu; nadácia však podnikať nesmie, pokiaľ to zakladateľ v nadačnej listine vylúčil. Za rovnakých podmienok môže nadácia prevziať vedenie obchodnej spoločnosti.

                          (2) Nadácia nesmie byť neobmedzene ručiacim spoločníkom obchodnej spoločnosti.

                          § 308

                          (1) Názov nadácie obsahuje slovo „nadácia“.

                          (2) Pravidelnou súčasťou názvu nadácie je označenie poukazujúce na jej účel.

                          Založenie nadácie

                          § 309

                          (1) Nadácia sa zakladá nadačnou listinou, ktorou môže byť zakladacia listina alebo obstaranie pre prípad smrti.

                          (2) Zakladaciu listinu nadácie obstaráva jedna osoba alebo viac osôb.

                          (3) Ak stojí na strane zakladateľa nadácie viac osôb, považujú sa za zakladateľa jediného av záležitostiach nadácie musí konať jednomyseľne; ak niektorá z týchto osôb odmieta súhlas bez vážneho dôvodu udeliť, nahradí ho k návrhu ktorejkoľvek z ostatných zakladajúcich osôb svojím rozhodnutím súd.

                          (4) Nadačná listina vyžaduje formu verejnej listiny.

                          § 310
                          Zakladacia listina nadácie obsahuje aspoň

                          a) názov a sídlo nadácie,

                          b) meno zakladateľa a jeho bydlisko alebo sídlo,

                          c) vymedzenie účelu, pre ktorý sa nadácia zakladá,

                          d) údaj o výške vkladu každého zakladateľa,

                          e) údaj o výške nadačného kapitálu,

                          f) počet členov správnej rady aj mená a bydlisko jej prvých členov a údaj, akým spôsobom členovia správnej rady za nadáciu konajú,

                          g) počet členov dozornej rady aj mená a bydliska jej prvých členov, prípadne, ak nie je dozorná rada zriaďovaná, meno a bydlisko prvého revízora,

                          h) určenie správcu vkladov a

                          i) podmienky pre poskytovanie nadačných príspevkov, prípadne okruh osôb, ktorým ich možno poskytnúť, alebo okruh činností, ktoré nadácia môže vzhľadom na svoj účel vykonávať, alebo určenie, že tieto náležitosti určí štatút nadácie.

                          § 311

                          (1) Pri založení nadácie obstaraním pre prípad smrti sa do nadácie vnáša vklad povolaním nadácie za dediča alebo nariadením odkazu. V takom prípade nadobúda založenie nadácie účinnosť smrťou poručiteľa.

                          (2) Ak je nadačná listina obsiahnutá v obstaraní pre prípad smrti, obsahuje aspoň

                          a) názov nadácie,

                          b) vymedzenie účelu, pre ktorý sa nadácia zakladá,

                          c) údaj o výške vkladu,

                          d) údaj o výške nadačného kapitálu a

                          e) podmienky pre poskytovanie nadačných príspevkov, prípadne okruh osôb, ktorým ich možno poskytnúť, alebo určenie, že tieto náležitosti určí štatút nadácie.

                          § 312

                          (1) Ak obstaranie pre prípad smrti neobsahuje ďalšie náležitosti ustanovené v § 310, rozhodne o nich osoba určená v obstaraní, inak vykonávateľ závetu; to platí aj v prípade, že poručiteľ vymenoval členov správnej rady alebo dozornej rady a niektorý z nich zomrel, nie je spôsobilý funkciu zastávať alebo ju odmietne.

                          (2) Rozhodnutie podľa odseku 1 vyžaduje formu verejnej listiny.

                          § 313

                          (1) Ak nadačná listina neuvedie predmet vkladu, platí, že sa vkladová povinnosť plní v peniazoch.

                          (2) Ak nadačná listina určila, že sa vkladová povinnosť splní vnesením nepeňažného predmetu, a ak to nie je možné alebo ak nedosiahne hodnota vkladu pri splnení vkladovej povinnosti vyššie určenej v nadačnej listine, predpokladá sa, že vkladateľ vyrovná rozdiel v peniazoch.

                          § 314Štatút nadácie
                          (1) Štatút nadácie upraví aspoň

                          a) spôsob konania orgánov nadácie a

                          b) podmienky pre poskytovanie nadačných príspevkov, prípadne tiež okruh osôb, ktorým ich možno poskytovať.

                          (2) Ak zakladateľ nevydá štatút nadácie spoločne s nadačnou listinou, vydá ho po predchádzajúcom súhlase dozornej rady správna rada do jedného mesiaca odo dňa vzniku nadácie. Ak to nevylúči nadačná listina, rozhoduje o zmenách štatútu po predchádzajúcom súhlase dozornej rady správna rada.

                          (3) Nadácia štatút uverejní uložením do zbierky listín. Každý môže vo verejnom registri do štatútu nazerať a vyhotovovať si z neho výpisy, odpisy alebo kópie. Rovnaké právo možno uplatniť aj v sídle nadácie.

                          § 315Vznik nadácie

                          (1) Nadácia vzniká dňom zápisu do verejného registra.

                          (2) Návrh na zápis nadácie do verejného registra podáva zakladateľ; ak to nie je možné a ak zakladateľ neurčil niečo iné, podá návrh na zápis v mene nadácie jej správna rada.

                          § 316Zmena sídla nadácie

                          Ak to nevylučuje nadačná listina, môže správna rada po predchádzajúcom vyjadrení dozornej rady zmeniť sídlo nadácie. Na rozhodnutie o premiestnení sídla nadácie do zahraničia sa vyžaduje schválenie súdu; súd premiestnenie sídla neschváli, ak pre to nie je vážny dôvod alebo ak by ohrozila zmena sídla oprávnené záujmy osôb, ktorým sa majú poskytovať nadačné príspevky.

                          Zmena nadačnej listiny

                          § 317

                          Po vzniku nadácie možno nadačnú listinu zmeniť v rozsahu a spôsobom, ktorý zakladateľ v nadačnej listine výslovne vyhradil pre seba alebo niektorému z orgánov nadácie.

                          § 318

                          (1) Ak sa po vzniku nadácie zmenia okolnosti natoľko, že vyvolajú v záujme nadácie rozumnú potrebu zmeny jej vnútorných pomerov, môže zakladateľ nadačnú listinu zmeniť, hoci si také právo v nadačnej listine nevyhradil; na platnosť zmeny sa vyžaduje, aby s ňou súhlasila správna rada a aby sa zmena nedotkla práv tretích osôb.

                          (2) Zmenu nadačnej listiny nadácia zverejní; účinnosť zmena nadobúda uplynutím troch mesiacov odo dňa zverejnenia. Ak navrhne súdu v tejto lehote ten, kto tvrdí, že jeho práva boli zmenou nadačnej listiny dotknuté, aby rozhodol o neplatnosti zmeny, môže súd rozhodnúť, že sa účinnosť zmeny nadačnej listiny odkladá až do jeho rozhodnutia.

                          (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú, pokiaľ by sa zmena nadačnej listiny mala týkať jej časti, o ktorej zakladateľ v nadačnej listine určil, že je nezmeniteľná.

                          § 319

                          (1) Ak tu už nie je zakladateľ a ak sa zmení po vzniku okolnosti natoľko, že vyvolajú v záujme nadácie rozumnú potrebu zmeny jej vnútorných pomerov, môže o zmene nadačnej listiny rozhodnúť na návrh nadácie súd; s podaním návrhu musí súhlasiť správna rada.

                          (2) Súd návrhu vyhovie, pokiaľ sa navrhovaná zmena nadačnej listiny nedotkne práv tretích osôb; súčasne musí byť čo najviac vyšetrovaný úmysel zakladateľa zrejmý z nadačnej listiny a splnené podmienky, ktoré zakladateľ pre taký prípad v nadačnej listine prípadne určil.

                          (3) Súd pri rozhodovaní o zmene nadačnej listiny prihliadne na stanovisko dozornej rady a vezme zreteľ na záujmy tretích osôb hodnej právnej ochrany.

                          § 320

                          Ak zakladateľ v nadačnej listine určil výslovne, že je nezmeniteľná alebo že nemožno meniť jej určitú časť, nemožno ju zmeniť ani rozhodnutím súdu.

                          Osobitné ustanovenia o zmene účelu nadácie

                          § 321

                          (1) Ak nadačná listina nezakladá právo zmeniť účel nadácie zakladateľovi alebo niektorému orgánu nadácie, môže tento účel zmeniť súd na návrh nadácie schválený správnou i dozornou radou. Ak však s takou zmenou nesúhlasí zakladateľ alebo osoba určená v nadačnej listine, súd návrh zamietne.

                          (2) Nadácia zverejní bez zbytočného odkladu po podaní návrhu oznámenie o navrhovanej zmene. Každý, kto má na tom právny záujem, môže proti návrhu na súde odporovať v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď bolo oznámenie zverejnené.

                          § 322

                          Ak je dosiahnutie účelu nadácie nemožné alebo ťažko dosiahnuteľné z príčin zakladateľmi neznámych alebo pre neho nepredvídateľných, nahradí súd na návrh zakladateľa alebo osoby, ktorá na tom má právny záujem, doterajší účel nadácie podobným účelom, ibaže nadačná listina určuje niečo iné.

                          § 323

                          Ak tu už nie je zakladateľ a ak nie je ani osoba, ktorej zakladateľ prípadne založil právo súhlasiť so zmenou účelu nadácie alebo taký súhlas odmietnuť, súd vezme pri rozhodovaní o zmene účelu nadácie zreteľ na známe zakladateľove úmysly a priania, aj keď nie sú z nadačnej listiny zrejmé.

                          § 324

                          O zmene účelu nadácie z verejne prospešného na dobročinný môže rozhodnúť len súd, pokiaľ je na to zvlášť závažný dôvod a nadačná listina to nevylučuje.

                          § 325

                          Keď sa účel nadácie zmení, musia byť dary poskytnuté v prospech pôvodného účelu i výnosy z nich použité na poskytovanie nadačných príspevkov podľa pôvodného účelu, ibaže darca prejaví inú vôľu.

                          § 326

                          Ak účel nadácie zmení súd, môže súčasne rozhodnúť aj bez návrhu, v akom rozsahu a po akú dobu bude nadácia používať výnosy z nadačnej istiny na poskytovanie nadačných príspevkov v súlade s pôvodným účelom. Tento rozsah a čas stanoví vždy, keď si to vyžaduje spravodlivý záujem osôb určených vzhľadom na pôvodný účel nadácie za príjemcu nadačných príspevkov. Ak súd zmení účel nadácie z verejne prospešného na dobročinný a ak nerozhodne o tomto rozsahu a dobe, platí, že nadácia bude používať výnosy zo štyroch pätín na poskytovanie nadačných príspevkov v súlade s pôvodným účelom po dobu piatich rokov odo dňa, keď sa zmena stala účinnou.

                          Vklady do nadácie

                          § 327

                          (1) Výšku vkladu s nepeňažným predmetom nemožno určiť vyššou čiastkou, než akú stanovil ako hodnotu predmetu vkladu posudok znalca.

                          (2) Ak je predmet vkladu do nadácie nepeňažný, musí spĺňať predpoklad trvalého výnosu a nesmie slúžiť ako istota.

                          § 328

                          (1) Ak je predmetom vkladu investičný cenný papier alebo nástroj peňažného trhu podľa zákona upravujúceho podnikanie na kapitálovom trhu, môže byť jeho hodnota určená aj váženým priemerom z cien, za ktorý boli uskutočnené obchody týmto cenným papierom alebo nástrojom na regulovanom trhu v dobe šiestich mesiacov pred splatením vkladu.

                          (2) Odsek 1 sa neuplatňuje, ak je hodnota predmetu vkladu určená podľa odseku 1 ovplyvnená výnimočnými okolnosťami, ktoré by ju ku dňu splnenia vkladovej povinnosti významne zmenili.

                          § 329
                          (1) Ak je predmetom vkladu iná vec ako investičný cenný papier alebo nástroj peňažného trhu podľa zákona upravujúceho podnikanie na kapitálovom trhu, môže byť hodnota určená tiež

                          a) trhovou hodnotou veci určenú všeobecne uznávaným nezávislým odborníkom za využitie všeobecne uznávaných postupov a zásad oceňovania nie skôr ako šesť mesiacov pred splnením vkladovej povinnosti, alebo

                          b) výškou ocenenia veci v účtovnej závierke za účtovné obdobie bezprostredne predchádzajúce vzniku vkladovej povinnosti, pokiaľ je táto vec ocenená reálnou hodnotou podľa iného právneho predpisu a pokiaľ audítor overil účtovnú závierku s výrokom bez výhrad.

                          (2) Odsek 1 sa neuplatňuje, ak nastali nové okolnosti, ktoré by mohli hodnotu vkladu ku dňu splnenia vkladovej povinnosti významne zmeniť.

                          § 330

                          (1) Pred vznikom nadácie sa vkladová povinnosť splní aspoň tak, aby súhrnná výška vkladov zodpovedala aspoň sume 500 000 Sk.

                          (2) Vklady do nadácie prijme pred jej vznikom osoba, ktorú nadačná listina určila ako správca vkladov. Ak jeho funkcia zanikne, povolá zakladateľ, prípadne vykonávateľ závetu alebo iná oprávnená osoba bez zbytočného odkladu nového správcu vkladov; ak to nie je možné, povolá nových správcov vkladov správna rada nadácie. O právach a povinnostiach správcu platia obdobne ustanovenia o právach a povinnostiach členov orgánov právnických osôb.

                          § 331

                          (1) Vkladová povinnosť sa splní odovzdaním predmetu vkladu správcovi vkladov. Nadácia nadobúda vlastnícke právo k predmetu vkladu dňom svojho vzniku, ak však viaže zákon nadobudnutia vlastníckeho práva na zápis do verejného zoznamu, nadobudne nadácia predmet vkladu do vlastníctva až týmto zápisom.

                          (2) Ak je predmet vkladu peňažný, zloží ho správca vkladov na osobitný účet v banke alebo sporiteľnom a úverovom družstve, ktorý pre nadáciu a na jej meno zriadi. Ten, kto účet vedie, až do vzniku nadácie neumožní zo zostatku na účte výplaty a platby, ibaže sa preukáže, že nadácia nebola platne založená; ak bola nadácia založená obstaraním pre prípad smrti, vyžaduje sa, aby o neplatnosti založenia rozhodol súd.

                          (3) Ak je predmetom vkladu vec zapísaná do verejného zoznamu, odovzdá vkladateľ správcovi vkladov aj vyhlásenie o vnesení vkladu; po vzniku nadácie sa jej vlastnícke právo do verejného zoznamu zapíše na základe tohto vyhlásenia. Vyžaduje sa, aby na vyhlásení bol podpis vkladateľa úradne overený.

                          § 332

                          Správca vkladov potvrdí v písomnej forme osobe, ktorá navrhne zápis nadácie do verejného registra, kto vkladovú povinnosť splnil, kedy sa tak stalo, aký je predmet vkladu a aká je súhrnná výška vkladov. Ak správca vkladov potvrdí vyšší rozsah plnenia, než aký zodpovedá skutočnosti, ručí až do výšky rozdielu veriteľom za dlhy nadácie po dobu piatich rokov od vzniku nadácie.

                          § 333

                          (1) Prevzatý predmet vkladu odovzdá správca vkladov nadácii bez zbytočného odkladu po jej vzniku.

                          (2) Ak nevznikne nadácia, vráti správca vkladov predmet vkladu osobe, ktorá ho splatila alebo vniesla. Právne konanie urobené správcom pri správe predmetu zaväzujú aj túto osobu.

                          § 334

                          (1) Po vzniku nadácie možno nadačnú istinu rozmnožiť nadačnými darmi alebo rozhodnutím o zvýšení nadačného kapitálu.

                          (2) Ak spĺňa nepeňažný predmet daru predpoklad trvalého výnosu a ak neslúži ako istota, má sa za to, že dar rozmnožuje nadačnú istinu.

                          Majetok nadácie a nadačný kapitál

                          § 335

                          Majetok nadácie tvorí nadačná istina a ostatný majetok.

                          § 336

                          (1) Nadačnú istinu tvorí súbor predmetov vkladov do nadácie, poprípade aj nadačných darov.

                          (2) Nadačná istina musí mať celkovú hodnotu zodpovedajúcu aspoň výške 500 000 Sk.

                          § 337

                          Peňažné vyjadrenie nadačnej istiny je nadačný kapitál. Výška nadačného kapitálu sa zapisuje do verejného registra.

                          § 338

                          (1) Nadácia používa svoj majetok v súlade s účelom uvedeným v nadačnej listine aj v štatúte a za podmienok tam určených na poskytovanie nadačných príspevkov, na zabezpečenie vlastnej činnosti na naplnenie svojho účelu a na úhradu nákladov na zhodnotenie nadačnej istiny i nákladov na vlastnú správu.

                          (2) Na právne konanie, ktorým nadácia prevezme neobmedzené ručenie za inú osobu, sa neprihliada.

                          § 339

                          (1) Čo tvorí nadačnú istinu, nemožno zastaviť ani inak použiť na zabezpečenie dlhu. To neplatí, pokiaľ nadácia prevádzkuje obchodný závod, v rozsahu potrebnom pre jeho plynulú prevádzku.

                          (2) Scudziť možno niečo z nadačnej istiny, len pokiaľ to neodporuje vôli osoby, ktorá nadácii darovala dar alebo splnila vkladovú povinnosť. Inak možno niečo z nadačnej istiny scudziť, len ak k tomu dôjde za protiplnenie zahrnuté do nadačnej istiny alebo v prípade, že potrebu odcudzenia vyvolala taká zmena okolností, ktorú nebolo možné predvídať a inak sa s ňou nemožno vysporiadať ani pri vynaložení starostlivosti riadneho hospodára.

                          § 340

                          Nadácia nakladá s nadačnou istinou so starostlivosťou, akú tento zákon ustanovuje pre správu cudzieho majetku. Ak sa podľa ustanovení o jednoduchej správe cudzieho majetku vyžaduje na určité právne konanie súhlas beneficienta, vyžaduje sa na takéto právne konanie predchádzajúci súhlas osoby určenej v nadačnej listine; ak nie je táto osoba určená, vyžaduje sa predchádzajúci súhlas dozornej rady.

                          § 341

                          (1) Ak nadačný kapitál alebo obrat nadácie dosahuje v uplynulom účtovnom období aspoň desaťkrát vyššiu, ako stanovuje § 330 ods. 1, podliehajú riadna účtovná závierka, mimoriadna účtovná závierka a konsolidovaná účtovná závierka overenia audítorom.

                          (2) Overenie audítorom podlieha účtovná závierka aj v prípade, ak sa podľa nej rozhoduje o zvýšení alebo znížení nadačného kapitálu, alebo o premene nadácie.

                          Zvýšenie nadačného kapitálu

                          § 342
                          (1) Po schválení účtovnej závierky môže správna rada do jedného roka odo dňa, ku ktorému boli zistené údaje, z ktorých bola účtovná závierka zostavená, rozhodnúť o rozmnožení nadačnej istiny a zvýšení nadačného kapitálu,

                          a) ak zvýšenie nadačného kapitálu nebude vyššie ako rozdiel medzi výškou vlastných zdrojov financovania majetku nadácie vykazovaných v súvahe na strane pasív a nadačným kapitálom a

                          b) ak nebudú na zvýšenie nadačného kapitálu použité vlastné zdroje, ktoré sú účelovo viazané a ktorých účel nie je nadácia oprávnená meniť.

                          (2) Rozhodnutie o rozmnožení nadačnej istiny a zvýšení nadačného kapitálu obsahuje sumu, o ktorú sa nadačný kapitál zvyšuje, a označenie zdroja, z ktorého sa nadačný kapitál zvyšuje, podľa štruktúry vlastných zdrojov financovania majetku nadácie v účtovnej závierke.

                          (3) Ak nadácia zistí z akejkoľvek následne zostavenej účtovnej závierky zníženie vlastných zdrojov, vychádza sa pri rozhodovaní o zvýšení nadačného kapitálu z tejto účtovnej závierky.

                          § 343

                          (1) Ak nadácia zvyšuje nadačný kapitál o výške daru, ktorého predmetom je vec spôsobilá byť vkladom do nadácie, nesmie byť rozsah zvýšenia nadačného kapitálu vyšší ako jej zistená hodnota.

                          (2) Rozhodnutie o zvýšení nadačného kapitálu obsahuje sumu, o ktorú sa nadačný kapitál zvyšuje, a opis veci, o ktorú sa rozmnožuje nadačná istina, spolu s údajom o hodnote veci aj s uvedením spôsobu, ako bola táto hodnota stanovená.

                          Zníženie nadačného kapitálu

                          § 344

                          (1) Ak to nezakazuje nadačná listina, môže nadácia znížiť nadačný kapitál skrátením nadačnej istiny, pokiaľ to vyžaduje záujem na hospodárnejšom napĺňaní jej účelu. Znížiť nadačný kapitál možno nanajvýš o sumu zodpovedajúcu pätine výšky nadačného kapitálu v priebehu piatich rokov. Znížením nadačného kapitálu nemožno priamo ani nepriamo kryť náklady správy nadácie.

                          (2) Rozhodnutie o znížení nadačného kapitálu obsahuje sumu, o ktorú sa nadačný kapitál znižuje, a dôvod, z ktorého sa znižuje.

                          § 345

                          Zakazuje sa znížiť nadačný kapitál na čiastku nižšiu ako 500 000 Sk.

                          § 346

                          Ak nadácia stratí niektorú časť nadačnej istiny alebo ak klesne podstatne jej hodnota, nadácia bez zbytočného odkladu nadačnú istinu doplní; ak to nie je dobre možné, zníži v rozsahu zodpovedajúcom strate nadačný kapitál.

                          Spoločné ustanovenia

                          § 347

                          O zvýšení alebo znížení nadačného kapitálu rozhoduje správna rada po predchádzajúcom súhlase dozornej rady.

                          § 348

                          Zvýšenie alebo zníženie nadačného kapitálu nadobúda účinky dňom zápisu do verejného registra.

                          Pridružený fond

                          § 349

                          (1) Zmluvou možno nadácii zveriť do správy ako pridružený fond majetok spôsobilý byť predmetom vkladu do nadácie a poveriť nadáciu na použitie tohto majetku na dojednaný účel, ak súvisí s poslaním nadácie; použitie nesmie spočívať v podpore politickej strany alebo politického hnutia.

                          (2) Zmluva vyžaduje písomnú formu.

                          § 350

                          Ak je dohodnuté, že nadácia bude spravovať pridružený fond pod osobitným označením, musí označenie obsahovať slová „pridružený fond“. Označenie musí byť uvádzané súčasne s názvom nadácie, ktorá pridružený fond spravuje.

                          § 351

                          Má sa za to, že nadácia vykonáva jednoduchú správu majetku v pridruženom fonde a že ju vykonáva za odplatu vo výške, aká sa v obdobných prípadoch obvykle vyžaduje.

                          § 352

                          (1) Z nakladania s pridruženým fondom vznikajú práva a povinnosti len spravujúce nadáciu. Majetok v pridruženom fonde eviduje nadácie oddelene od svojho majetku.

                          (2) Ak je nadácia zrušená, naloží likvidátor s pridruženým fondom tak, aby jeho právna povaha a účel boli aj naďalej zachované.

                          Nadačný príspevok

                          § 353

                          (1) Nadácia nesmie poskytnúť nadačný príspevok osobe, ktorá je členom jej orgánu alebo ktorá je zamestnancom nadácie, ani osobe im blízkej.

                          (2) Ak pre to nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, vyvolané na strane zakladateľa zmenou okolností, nesmie nadácia poskytnúť nadačný príspevok svojmu zakladateľovi; ak sú tu také dôvody, rozhodne správna rada po prerokovaní s dozornou radou alebo s revízorom. To platí aj pre prípad poskytnutia nadačného príspevku osobe zakladateľovi blízkej, ibaže nadácia bola zriadená na podporu osôb zakladateľovi blízkych.

                          § 354

                          Kto prijal nadačný príspevok, môže ho použiť len v zhode s dojednanými podmienkami; nadáciu na požiadanie preukáže, ako ho použil. Kto použil nadačný príspevok v rozpore s dohodnutými podmienkami, vráti ho nadácii ako bezdôvodné obohatenie.

                          § 355

                          (1) Nadácia nesmie poskytnúť nadačné príspevky, ak je výška vlastných zdrojov financovania majetku nadácie vykazovaných v súvahe na strane pasív nižšia ako výška nadačného kapitálu upravená podľa odseku 2, alebo ak by bola nižšia ako upravená výška nadačného kapitálu v dôsledku poskytnutia nadačných príspevkov.

                          (2) K výške nadačného kapitálu sa pripočítajú na účely stanovené v odseku 1

                          a) zvýšenie nadačného kapitálu v dôsledku prijatia nadačného kapitálu alebo rozhodnutia, aj keď ešte nebolo zapísané do verejného registra, a

                          b) vlastné zdroje, ktoré sú účelovo viazané a ktorých účel nie je nadácia oprávnená meniť.

                          (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatňujú na prípad poskytovania príspevkov z darov určených na tento účel darcom.

                          § 356

                          Osoba, ktorá prijala v dobrej viere nadačný príspevok poskytnutý v rozpore s § 355, nie je povinná ho vrátiť.

                          § 357Náklady správy

                          Nadácia účtuje oddelene o nadačných príspevkoch, o ostatných činnostiach na naplnenie účelu nadácie ao nákladoch na jej správu.

                          Výročná správa

                          § 358

                          (1) Nadácia zostaví výročnú správu do konca šiesteho mesiaca od uplynutia predchádzajúceho účtovného obdobia.

                          (2) Výročná správa obsahuje účtovnú závierku a prehľad o akejkoľvek činnosti nadácie vrátane zhodnotenia tejto činnosti.

                          (3) Vo výročnej správe nadácia uvedie aspoň

                          a) prehľad o vlastnom majetku a záväzkoch,

                          b) pri jednotlivých nadačných daroch prehľad o osobách, ktoré poskytli nadačný dar v hodnote vyššej ako 10 000 Sk,

                          c) prehľad o tom, ako bol majetok nadácie použitý,

                          d) prehľad o osobách, ktorým bol poskytnutý nadačný príspevok v hodnote vyššej ako 10 000 Sk,

                          e) zhodnotenie, či nadácia pri svojom hospodárení dodržala pravidlá pre poskytovanie nadačných príspevkov podľa § 353 až 356, a prehľad nákladov na vlastnú správu a

                          f) zhodnotenie základných údajov ročnej účtovnej závierky a správu audítora, ak je nadácia povinná mať účtovnú závierku overenú audítorom.

                          (4) Ak vyjde po uverejnení správy najavo skutočnosť, ktorá odôvodňuje opravu správy, nadácia opravu bez zbytočného odkladu vykoná a uverejní.

                          § 359

                          (1) Ak o to požiada darca, nadácia údaje o darcovi vo výročnej správe neuvedie. Rovnaké právo má aj príjemca nadačného príspevku. Pri poskytnutí nadačného príspevku v hodnote vyššej ako 10 000 Sk, môže žiadať o zachovanie anonymity len človek, ktorý dostal nadačný príspevok z humanitárnych dôvodov, najmä z dôvodov zdravotných.

                          (2) Nadácia zachová anonymitu, ak jej oprávnené osoby doručia žiadosť pred schválením výročnej správy. Človek, ktorý dostal nadačný príspevok z humanitárnych dôvodov, však môže uplatniť svoje právo na anonymitu kedykoľvek, ak ho nadácia o jeho práve pri poskytnutí príspevku nepoučila; má sa za to, že poučenie nebolo dané.

                          § 360

                          (1) Nadácia výročnú správu uverejní do tridsiatich dní od jej schválenia správnou radou a sprístupní ju aj vo svojom sídle. Ak nadácia nie je zriadená ako verejne prospešná, postačí sprístupniť výročnú správu v jej sídle.

                          (2) Ak správna rada neschválila výročnú správu, uverejní nadácia výročnú správu spôsobom upraveným v odseku 1 najneskôr do konca bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia a uvedie, že výročná správa nebola schválená az akých dôvodov.

                          § 361

                          Každý môže vo verejnom registri do výročnej správy nazerať a robiť si z nej výpisy, odpisy alebo kópie. Rovnaké právo možno uplatniť aj v sídle nadácie.

                          Správna rada

                          § 362

                          Správna rada je štatutárny orgán nadácie; má aspoň troch členov.

                          § 363
                          Ak nadačná listina neurčí ďalšie obmedzenia, nie je na členstvo v správnej rade oprávnená osoba, ktorá

                          a) je členom dozornej rady nadácie,

                          b) je voči nadácii v pracovnom pomere, alebo

                          c) nie je vo vzťahu k účelu nadácie bezúhonná.

                          § 364

                          Ak nadačná listina neurčí iné funkčné obdobie člena správnej rady, je päťročné. Ak to nevylúči nadačná listina, možno člena správnej rady voliť aj opakovane.

                          § 365

                          (1) Ak nadačná listina neurčí niečo iné, volí a odvoláva svojich členov správna rada sama.

                          (2) Nadačná listina môže stanoviť, že určitý počet členov správnej rady musí byť zvolený z kandidátov navrhnutých správnej rade osobami určenými nadačnou listinou, prípadne osobami určenými spôsobom tam stanoveným.

                          § 366

                          Ak nadačná listina neustanovuje ďalšie dôvody, odvolá správna rada z funkcie svojho člena, ktorý závažne alebo opakovane porušil nadačnú listinu alebo štatút, alebo ktorý porušil zákon spôsobom zjavne narušujúcim povesť nadácie. Ak tak neurobí do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na odvolanie dozvedela, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď tento dôvod vznikol, odvolá člena správnej rady z funkcie súd na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem; právo domáhať sa odvolania člena správnej rady zaniká, ak sa neuplatnilo do roka odo dňa, keď dôvod na odvolanie vznikol.

                          § 367

                          (1) Ak zanikne členstvo v správnej rade, zvolí správna rada nového člena do troch mesiacov. Ak to neurobí, vymenuje nového člena správnej rady súd na návrh dozornej rady alebo na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, na dobu, pokiaľ správna rada nezvolí nového člena.

                          (2) Súd vymenuje nového člena správnej rady aj bez návrhu, ak je správna rada pre pokles počtu svojich členov neschopná uzniesť sa na novej voľbe.

                          Dozorná rada

                          § 368

                          (1) Dozorná rada je kontrolný a revízny orgán nadácie; má aspoň troch členov.

                          (2) Dozorná rada musí byť zriadená, ak dosahuje nadačný kapitál výšku aspoň desaťkrát vyššiu, než ustanovuje § 330 ods. 1.

                          § 369
                          Ak nadačná listina neurčí ďalšie obmedzenia, nie je na členstvo v dozornej rade spôsobilá osoba, ktorá

                          a) je členom správnej rady alebo likvidátorom,

                          b) je voči nadácii v pracovnom pomere, alebo

                          c) nie je vo vzťahu k účelu nadácie bezúhonná.

                          § 370
                          (1) Ak nadačná listina nezverí alebo v medziach jej určenia štatút nadácie dozornej rade ďalšiu pôsobnosť, dozorná rada

                          a) dohliada, či správna rada vykonáva pôsobnosť podľa zákona av zhode s nadačnou listinou i štatútom,

                          b) kontroluje plnenie podmienok stanovených pre poskytovanie nadačných príspevkov,

                          c) upozorňuje správnu radu na zistené nedostatky a podáva návrhy na ich odstránenie,

                          d) kontroluje, ako je vedené účtovníctvo a preskúmava ročnú, mimoriadnu a konsolidovanú účtovnú závierku,

                          e) vyjadruje sa k výročnej správe a

                          f) najmenej jedenkrát ročne podáva správnej rade v písomnej forme správu o svojej kontrolnej činnosti.

                          (2) Dozorná rada zastupuje nadáciu proti členovi správnej rady, ako aj v každej záležitosti, keď záujem členov správnej rady odporuje záujmom nadácie. Na tento účel poverí dozorná rada jedného zo svojich členov.

                          § 371

                          (1) Dozorná rada zvolá zasadnutia správnej rady, pokiaľ tak k návrhu dozornej rady neurobí predseda správnej rady.

                          (2) V rozsahu pôsobnosti dozornej rady môže jej poverený člen nazerať do dokladov nadácie a požadovať od členov ďalších orgánov nadácie alebo jej zamestnancov vysvetlenie k jednotlivým záležitostiam.

                          § 372

                          Ak nadačná listina neurčí niečo iné, volí a odvoláva svojich členov dozorná rada sama. Pre voľbu a odvolanie členov dozornej rady a pre ich funkčné obdobie platia obdobne ustanovenia o správnej rade.

                          Revízor

                          § 373

                          (1) Ak nie je zriadená dozorná rada, vykonáva jej pôsobnosť revízor.

                          (2) Nadačná listina alebo štatút nadácie môžu ustanoviť, že funkciu revízora bude vykonávať právnická osoba, ktorej predmet činnosti umožňuje výkon kontrolnej a revíznej činnosti, a že túto funkciu bude vykonávať aj po neurčitú dobu.

                          § 374

                          (1) Pre spôsobilosť byť revízorom platí obdobne § 369. Ak je revízorom právnická osoba, môže vykonávať jej práva a povinnosti spojené s funkciou revízora jej zástupca, ktorý spĺňa podmienky podľa prvej vety.

                          (2) Ak nadačná listina neurčí obdobie kratšie, je funkčné obdobie revízora päťročné. Revízora je možné voliť aj opakovane, pokiaľ to nadačná listina nevylúči.

                          § 375

                          (1) Ak nadačná listina neurčí iný spôsob, volí a odvoláva revízora správna rada.

                          (2) Ak nadačná listina neurčí ďalšie dôvody, odvolá správna rada revízora, ktorý závažne alebo opakovane porušil nadačnú listinu alebo štatút, alebo ktorý porušil zákon spôsobom zjavne narušujúcim povesť nadácie. Ak tak neurobí do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na odvolanie dozvedela, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď tento dôvod vznikol, odvolá revízora súd na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem; právo domáhať sa odvolania revízora zaniká, ak sa neuplatnilo do roka odo dňa, keď dôvod na odvolanie vznikol.

                          Zrušenie nadácie s likvidáciou

                          § 376

                          Ak bol dosiahnutý účel, na ktorý bola nadácia založená, je nadácia zrušená a správna rada zvolí likvidátora.

                          § 377
                          (1) Súd zruší nadáciu s likvidáciou na návrh osoby, ktorá na tom má právny záujem, alebo aj bez návrhu v prípade, že

                          a) nadácia vyvíja činnosť zakázanú v § 145 alebo koná v rozpore s § 307,

                          b) sa nadácia stane neobmedzene ručiacim spoločníkom obchodnej spoločnosti,

                          c) nadácia závažne alebo opakovane porušuje zákaz poskytovať nadačný príspevok osobe uvedenej v § 353,

                          d) nadácia neposkytuje nadačné príspevky dlhšie ako dva roky bez toho, aby pre to má vážny dôvod,

                          e) nadácia nakladá s nadačnou istinou v rozpore s § 339,

                          f) sa hodnota nadačnej istiny zníži pod výšku 500 000 Sk, a že tento stav trvá dlhšie ako jeden rok od konca účtovného obdobia, v ktorom k zníženiu hodnoty nadačnej istiny došlo,

                          g) nadačná istina neprináša žiadny výnos po dobu dlhšiu ako dva roky, alebo

                          h) nie je trvalo možné, aby nadácia naďalej plnila svoj účel.

                          (2) Týmto ustanovením nie je dotknutý § 172.

                          § 378

                          (1) Likvidátor speňaží likvidačnú podstatu v rozsahu potrebnom na vyrovnanie dlhov nadácie. S likvidačným zostatkom naloží podľa nadačnej listiny.

                          (2) Ak nadačná listina určí verejnoprospešné nadácie, že sa má likvidačný zostatok použiť na iné ako verejnoprospešné ciele, neprihliada sa na to.

                          § 379

                          (1) Ak nadačná listina neurčí, ako sa má s likvidačným zostatkom naložiť, ponúkne ho likvidátor nadácii s obdobným účelom. Ak je však na to vážny dôvod, môže správna rada rozhodnúť, že sa likvidačný zostatok prednostne ponúkne obci, kraju alebo štátu.

                          (2) Ak nie je dobre možné nadácii s obdobným účelom ponúknuť likvidačný zostatok, alebo ak je ponuka urobená podľa odseku 1 odmietnutá, ponúkne likvidátor likvidačný zostatok obci, na území ktorej má nadácia sídlo. Ak obec neprijme ponuku ani do dvoch mesiacov odo dňa jej účinnosti, nadobúda likvidačný zostatok kraj, na území ktorého má nadácia sídlo.

                          § 380

                          Ak likvidačný zostatok získa obec, kraj alebo štát, použije likvidačný zostatok len na verejnoprospešný cieľ.

                          § 381

                          Ak nadácia dostala účelovo viazané plnenie z verejného rozpočtu, ustanovenie § 378 sa nepoužije a likvidátor naloží s príslušnou časťou likvidačného zostatku podľa rozhodnutia príslušného orgánu.

                          Premena nadácie

                          § 382

                          (1) K premene nadácie môže dôjsť jej fúziou zlúčením s inou nadáciou alebo s nadačným fondom, alebo zmenou právnej formy na nadačný fond.

                          (2) Nadáciu možno zlúčiť s inou nadáciou alebo s nadačným fondom, pokiaľ to nadačná listina nevylučuje a zúčastnené osoby slúžia tomu istému alebo obdobnému účelu. Pri zlúčení nadácie s nadačným fondom musí byť nástupníckou osobou nadácie.

                          § 383
                          (1) Zmluva o zlúčení obsahuje aspoň

                          a) údaje o názve, sídle a identifikujúce údaj zúčastnených osôb s uvedením, ktorá z nich je zanikajúca a ktorá nástupnícka,

                          b) určenie, v akej štruktúre preberá nástupnícka osoba zložky vlastného kapitálu a cudzieho kapitálu zanikajúce osoby, ktoré nie sú záväzkom,

                          c) výšku nadačného kapitálu, ak je nástupníckou osobou nadácie,

                          d) dohodu o zmene štatútu nástupníckej osoby, ak dochádza v dôsledku zlúčenia k takej zmene,

                          e) rozhodný deň.

                          (2) Ak sa zlučujú nadácie, je výška nadačného kapitálu podľa odseku 1 písm. c) daná súčtom nadačných kapitálov zlučovaných nadáciou. Pri zlúčení nadačného fondu s nadáciou ako nástupníckou osobou sa môže nadačný kapitál zvýšiť za podmienok uvedených v § 342; v takom prípade musí zmluva o zlúčení obsahovať náležitosti uvedené v § 342 ods. 2.

                          (3) Zmluva o zlúčení vyžaduje formu verejnej listiny.

                          § 384

                          (1) Zúčastnené osoby si pred uzavretím zmluvy o zlúčení navzájom sprístupnia svoje účtovníctvo a poskytnú ďalšie informácie a písomnosti potrebné na posúdenie právnych a hospodárskych dôsledkov zlúčenia.

                          (2) Kto sa zoznámi s údajmi podľa odseku 1, zachová mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré zákon zakazuje uverejniť alebo ktorých prezradenie môže zúčastnenej osobe spôsobiť vážnu ujmu.

                          § 385

                          Dozorné rady alebo revízori zúčastnených osôb preskúmajú účtovníctvo každej zo zúčastnených osôb a zostavia správu o skutočnostiach, ktoré sú predmetom ich účtovníctva včítane stanoviska k návrhu zmluvy o zlúčení ak hospodárskym dôsledkom zlúčenia; správu je možné zostaviť aj ako spoločnú pre všetky zúčastnené osoby.

                          § 386
                          (1) Ak je zostavená správa podľa § 385, rozhodnú o zlúčení správnej rady zúčastnených osôb. Zasadnutie správnej rady musí byť ohlásené najmenej tridsať dní pred jeho konaním; v tejto lehote sa každému členovi správnej rady sprístupní

                          a) návrh zmluvy o zlúčení,

                          b) ak má dôjsť v dôsledku zlúčenia k zmene stanov nástupníckej osoby, jej stanovy,

                          c) účtovné závierky všetkých zúčastnených osôb; ak je účtovná závierka zostavená z údajov ku dňu, od ktorého ku dňu vyhotovenia návrhu zmluvy o zlúčení uplynulo viac ako šesť mesiacov, tiež medzitýmna účtovná závierka príslušnej osoby,

                          d) otváracia súvaha nástupníckej osoby a

                          e) správa podľa § 385.

                          (2) Správna rada môže návrh zmluvy o zlúčení len prijať alebo odmietnuť.

                          (3) Ak sa zvolá zasadnutie správnych rád zúčastnených osôb ako spoločné, hlasujú jednotlivé správne rady o návrhu zmluvy o zlúčení oddelene. Ak sa však po schválení zmluvy volia členovia orgánov nástupníckej osoby, môžu správne rady zúčastnených osôb rozhodnúť, že budú o týchto členoch hlasovať spoločne.

                          § 387

                          (1) Zúčastnené osoby zverejnia najmenej tridsať dní pred zasadnutím správnej rady spoločné oznámenie, v ktorom uvedú, akých osôb sa zlúčenie týka a ktorá z nich sa stane nástupníckou osobou.

                          (2) Ak prihlási veriteľ zúčastnenej osoby pohľadávku do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa zápis zlúčenia stal voči nemu účinným, má právo na dostatočnú istotu, pokiaľ preukáže, že sa dobytnosť pohľadávky zhorší. Ak veriteľ preukáže, že sa v dôsledku zlúčenia dobytnosť pohľadávky podstatným spôsobom zhorší, má právo na dostatočnú istotu ešte pred zápisom rozdelenia do verejného registra.

                          § 388

                          Právo domáhať sa neplatnosti zmluvy o zlúčení má len zúčastnená osoba, člen správnej rady, člen dozornej rady alebo revízor; toto právo zaniká, ak návrh nie je podaný do troch mesiacov odo dňa, keď sa konalo zasadnutie správnej rady.

                          § 389

                          (1) Návrh na zápis zlúčenia do verejného registra podávajú spoločne všetky zúčastnené osoby; návrh podpíšu aj členovia štatutárneho orgánu nástupníckej osoby.

                          (2) Na základe návrhu sa vykoná zápis zlúčenia tak, že k tomu istému dňu vymaže vo verejnom registri zanikajúce osoby, poznamená, kto je ich právny nástupca, au nástupníckej osoby uvedie deň účinnosti zlúčenia a názvy, adresy sídla a identifikujúce údaje osôb, ktoré sa s nástupníckou osobou zlúčili, a prípadné ďalšie zmeny u nástupníckej osoby, ak v dôsledku zlúčenia nastali.

                          § 390

                          (1) Ak zúčastnené osoby nepodajú návrh na zápis zlúčenia do šiestich mesiacov odo dňa, keď bola zmluva o zlúčení uzavretá, môže ktorákoľvek z tých zúčastnených osôb, ktorá bola pripravená návrh podať, od zmluvy odstúpiť. Ak odstúpi od zmluvy aj len jedna strana, zanikajú tým záväzky všetkých strán, založené zmluvou.

                          (2) Ak nepodajú zúčastnené osoby návrh na zápis zlúčenia do jedného roka odo dňa, keď bola zmluva o zlúčení uzavretá, platí, že od zmluvy odstúpili všetky zúčastnené osoby.

                          (3) Spoločne a nerozdielne so zúčastnenou osobou, ktorá spôsobila, že návrh na zápis zlúčenia nebol podaný včas, nahradí ostatným zúčastneným osobám škodu z toho vzniknutú členovia jej štatutárneho orgánu okrem tých, ktorí preukážu, že vyvinuli dostatočné úsilie, aby návrh bol podaný včas.

                          Zmena právnej formy nadácie na nadačný fond

                          § 391

                          (1) Ak to pripustí nadačná listina výslovne, môže správna rada po predchádzajúcom vyjadrení dozornej rady alebo revízora rozhodnúť o zmene právnej formy nadácie na nadačný fond, avšak len pokiaľ došlo k zníženiu hodnoty nadačnej istiny pod výšku stanovenú v § 330 ods. 1 na dobu nie prechodnú .

                          (2) Rozhodnutie o zmene právnej formy musí obsahovať

                          a) označenie nadácie názvom, sídlom a identifikujúcim údajom,

                          b) názov nadačného fondu po zmene právnej formy,

                          c) rozhodný deň,

                          d) údaje o členoch orgánov nadačného fondu, ktoré sa zapisujú do verejného registra.

                          (3) Rozhodnutie vyžaduje formu verejnej listiny.

                          § 392

                          Rozhodnutie o zmene právnej formy nadobúda účinnosť dňom zápisu do verejného registra.

                          § 393

                          (1) Najmenej tridsať dní pred zasadnutím správnej rady nadácia zverejní oznámenie o zámere prijať rozhodnutie o zmene právnej formy.

                          (2) Veriteľ nadácie, ktorý prihlási svoju pohľadávku do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa zápis zmeny právnej formy stal účinným voči tretím osobám, môže žiadať zabezpečenie svojej pohľadávky dostatočnou istotou, ak sa v dôsledku zmeny právnej formy jej dobytnosť zhorší. Ak veriteľ preukáže, že sa v dôsledku zmeny právnej formy dobytnosť jeho pohľadávky podstatným spôsobom zhorší, patrí mu dostatočná istota ešte pred zápisom zmeny právnej formy do verejného registra.

                          Pododdiel 3Nadačný fond

                          § 394

                          (1) Zakladateľ zakladá nadačný fond na účel užitočný spoločensky alebo hospodársky.

                          (2) Názov nadačného fondu musí obsahovať slová „nadačný fond“.

                          § 395

                          Nadačný fond sa zakladá zakladacou listinou alebo obstaraním pre prípad smrti.

                          § 396
                          (1) Zakladateľské právne konanie obsahuje aspoň

                          a) názov a sídlo nadačného fondu,

                          b) meno zakladateľa a jeho bydlisko alebo sídlo,

                          c) vymedzenie účelu, pre ktorý sa nadačný fond zakladá,

                          d) údaj o výške vkladu, prípadne o jeho nepeňažnom predmete,

                          e) počet členov správnej rady aj mená a bydlisko jej prvých členov a údaj, akým spôsobom členovia správnej rady za nadačný fond konajú,

                          f) počet členov dozornej rady aj mená a bydliska jej prvých členov, alebo meno a bydlisko prvého revízora,

                          g) určenie správcu vkladov a

                          h) podmienky pre poskytovanie príspevkov z majetku nadačného fondu alebo vymedzenie okruhu činností, ktoré nadačný fond môže vzhľadom na svoj účel vykonávať.

                          (2) Ak sa nadačný fond zakladá obstaraním pre prípad smrti a ak neurčí zakladateľ ani spôsob vymenovania prvých členov správnej a dozornej rady, prípadne prvého revízora, menuje ich vykonávateľ závetu; inak ich vymenuje súd na návrh osoby, ktorá na tom osvedčí právny záujem.

                          § 397Vznik nadačného fondu

                          Nadačný fond vzniká dňom zápisu do verejného registra.

                          § 398

                          (1) Majetok nadačného fondu tvorí súbor vzniknutý z vkladov a darov, ktorých predmet nemusí spĺňať predpoklad trvalého výnosu. Čo je v majetku nadačného fondu, nemožno zastaviť, ani inak použiť na zabezpečenie dlhu; na právne konanie, ktoré tomu odporuje, sa neprihliada.

                          (2) Majetok nadačného fondu možno scudziť, ak je to v súlade s účelom nadačného fondu. Možno ho tiež použiť na investíciu považovanú za obozretnú.

                          (3) Nadačný fond nevytvára nadačnú istinu ani nadačný kapitál.

                          § 399

                          (1) Ak to pripustí výslovne zakladateľské právne konanie, môže správna rada rozhodnúť po predchádzajúcom vyjadrení dozornej rady alebo revízora o zmene právnej formy nadačného fondu na nadáciu. Rozhodnutie o zmene právnej formy musí obsahovať aspoň označenie nadačného fondu názvom, sídlom a identifikujúcim údajom a náležitosti ustanovené pre nadačnú listinu.

                          (2) Rozhodnutie vyžaduje formu verejnej listiny.

                          § 400

                          (1) Najmenej tridsať dní pred zasadnutím správnej rady zverejní nadačný fond oznámenie o zámere zmeniť právnu formu.

                          (2) Veriteľ nadačného fondu, ktorý prihlási svoju pohľadávku do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa zápis zmeny stal účinným voči tretím osobám, môže žiadať zabezpečenie svojej pohľadávky dostatočnou istotou, ak sa v dôsledku zmeny právnej formy zhorší dobytnosť pohľadávky. Ak veriteľ preukáže, že sa v dôsledku zmeny právnej formy dobytnosť jeho pohľadávky podstatným spôsobom zhorší, patrí mu dostatočná istota ešte pred zápisom zmeny právnej formy do verejného registra.

                          § 401

                          (1) Ak nie je trvalo možné, aby nadačný fond naďalej plnil svoj účel, rozhodne správna rada o zrušení nadačného fondu s likvidáciou a zvolí likvidátora.

                          (2) Ak nadačný fond neplní účel, na ktorý bol zriadený, súd ho zruší na návrh osoby, ktorá na tom osvedčí právny záujem, a nariadi jeho likvidáciu.

                          Oddiel 4Ústav

                          § 402

                          Ústav je právnická osoba zriadená za účelom vykonávania činnosti užitočnej spoločensky alebo ekonomicky s využitím svojej osobnej a majetkovej zložky. Ústav vykonáva činnosť, ktorej výsledky sú každému rovnocenne dostupné za podmienok vopred stanovených.

                          § 403

                          Ak ústav prevádzkuje obchodný závod alebo inú vedľajšiu činnosť, nesmie byť prevádzka na ujmu akosti, rozsahu a dostupnosti služieb poskytovaných v rámci hlavnej činnosti ústavu. Zisk môže ústav použiť len na podporu činnosti, pre ktorú bol založený, a na úhradu nákladov na vlastnú správu.

                          § 404Názov ústavu

                          Názov ústavu musí obsahovať slová „zapísaný ústav“, postačí však skratka „z. ú.“

                          § 405Založenie ústavu
                          (1) Ústav sa zakladá zakladacou listinou alebo obstaraním pre prípad smrti. Zakladateľské právne konanie obsahuje aspoň

                          a) názov ústavu a jeho sídlo,

                          b) účel ústavu vymedzením predmetu jeho činnosti, prípadne aj predmet jeho podnikania,

                          c) údaj o výške vkladu, prípadne o jeho nepeňažnom predmete,

                          d) počet členov správnej rady, ako aj mená a bydlisko jej prvých členov a

                          e) podrobnosti o vnútornej organizácii ústavu, ak sa jej úprava štatútu ústavu nevyhradí.

                          (2) Ak zakladateľské právne konanie zriadi dozornú radu, uvedú sa v ňom počet členov dozornej rady a mená i bydlisko jej prvých členov.

                          § 406

                          (1) O zmenách zakladateľského právneho konania rozhoduje aj za trvania ústavu zakladateľ.

                          (2) Ak nie je rozhodovanie zakladateľa možné, nadobúda jeho práva voči ústavu osoba určená zakladateľským právnym konaním v rozsahu tam uvedenom, inak ich nadobúda správna rada; v takom prípade sa však na rozhodnutie správnej rady o zmene účelu ústavu alebo o jeho zrušení vyžaduje predchádzajúci súhlas súdu.

                          § 407Vznik ústavu

                          Ústav vzniká zápisom do verejného registra.

                          § 408Riaditeľ

                          (1) Riaditeľ je štatutárny orgán ústavu. Štatút môže pre tento orgán zvoliť aj iné označenie, pokiaľ tým nevzbudí klamný dojem o jeho povahe.

                          (2) Riaditeľ nemôže byť členom správnej rady a ak bola zriadená dozorná rada alebo iný orgán obdobnej povahy, potom ani členom takého orgánu. Ak bola riaditeľom zvolená osoba odsúdená za úmyselný trestný čin, neprihliada sa na voľbu.

                          Správna rada

                          § 409

                          (1) Ak zakladateľské právne konanie neurčí iný spôsob, vymenuje a odvoláva členov správnej rady zakladateľ. Ak to nie je možné, volí a odvoláva členov správnej rady dozorná rada, ak bola zriadená; inak správna rada volí a odvoláva svojich členov sama.

                          (2) Ak zakladateľské právne konanie neurčí iné funkčné obdobie člena správnej rady, je trojročné. Ak to nevylúči zakladateľské právne konanie, možno člena správnej rady voliť aj opakovane; ak však správna rada volí a odvoláva svojich členov sama, možno tú istú osobu opakovane zvoliť nanajvýš na dve po sebe idúce funkčné obdobia.

                          (3) Ak bola zriadená dozorná rada, je členstvo v správnej rade av dozornej rade nezlučiteľné.

                          § 410

                          Správna rada volí aj odvoláva riaditeľa, dohliada na výkon jeho pôsobnosti a rozhoduje o právnych rokovaniach ústavu voči riaditeľovi; ak nie je určené inak, prejavuje za ústav pri týchto právnych rokovaniach vôľu predseda správnej rady.

                          § 411

                          (1) Správna rada schvaľuje rozpočet, riadnu a mimoriadnu účtovnú závierku a výročnú správu ústavu.

                          (2) Správna rada rozhoduje o začatí prevádzky obchodného závodu alebo inej vedľajšej činnosti ústavu alebo o zmene jej predmetu, pokiaľ zakladateľské právne konanie neurčí niečo iné.

                          § 412
                          (1) Ak zakladateľské právne konanie neurčí ďalšie obmedzenia, udeľuje správna rada predchádzajúci súhlas k právnemu konaniu, ktorým ústav

                          a) nadobúda alebo stráca vlastnícke právo k nehnuteľnej veci,

                          b) vlastnú nehnuteľnú vec zaťažuje,

                          c) nadobúda alebo stráca právo autorské alebo priemyselné alebo

                          d) zakladá inú právnickú osobu alebo sa na takej osobe podieľa vkladom.

                          (2) Ak zakladateľské právne konanie neurčí niečo iné, udeľuje správna rada predchádzajúci súhlas aj na právne konanie, ktorým ústav nadobúda alebo stráca vlastnícke právo na hnuteľnú veci, ktorej hodnota je vyššia ako hodnota zákazky malého rozsahu podľa zákona upravujúceho verejné zákazky.

                          § 413Štatút ústavu

                          (1) Ak to určí zakladateľské právne konanie alebo ak je to účelné, vydá správna rada štatút ústavu a upraví v ňom vnútornú organizáciu ústavu a podrobnosti o jeho činnosti.

                          (2) Ústav štatút uverejní uložením do zbierky listín. Každý môže vo verejnom registri do štatútu nazerať a vyhotovovať si z neho výpisy, odpisy alebo kópie. Rovnaké právo možno uplatniť aj v sídle ústavu.

                          § 414

                          Ak zakladacia listina neurčí, že členom orgánov ústavu patrí za výkon funkcie odmena a spôsob jej určenia, platí, že riaditeľovi patrí odmena obvyklá a predpokladá sa, že funkcie členov ostatných orgánov sú čestné. V takom prípade určí výšku odmeny riaditeľa alebo spôsob jej určenia správna rada.

                          § 415

                          (1) Ústav účtuje oddelene o nákladoch a výnosoch spojených s hlavným predmetom činnosti, s prevádzkou obchodného závodu alebo inou vedľajšou činnosťou a so správou ústavu.

                          (2) Účtovnú závierku ústavu overuje audítor, pokiaľ mu to ukladá zakladateľské právne konanie alebo štatút, alebo pokiaľ výška čistého obratu ústavu prekročí desať miliónov Sk. V týchto prípadoch audítor overuje aj výročnú správu ústavu.

                          § 416Výročná správa

                          (1) Výročná správa ústavu obsahuje okrem náležitostí ustanovených iným právnym predpisom upravujúcim účtovníctvo ďalšie významnejšie údaje o činnosti a hospodárení ústavu, včítane výšky plnenia poskytnutých členom orgánov ústavu, ao prípadných zmenách zakladateľského právneho konania alebo zmenách členstva v orgánoch ústavu.

                          (2) Ak zakladateľské právne konanie neurčí aj ďalší spôsob uverejnenia, uverejní ústav výročnú správu najneskôr do šiestich mesiacov po skončení účtovného obdobia uložením do zbierky listín. Každý môže vo verejnom registri do štatútu nazerať a vyhotovovať si z neho výpisy, odpisy alebo kópie.

                          § 417

                          Ak ústav nenapĺňa dlhodobo svoj účel, zruší ho súd na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem.

                          § 418

                          V ostatnom sa na právne pomery ústavu použijú obdobne ustanovenia o nadácii; nepoužijú sa však ustanovenia o nadačnej istine a nadačnom kapitále.

                          Diel 4Spotrebiteľ

                          § 419

                          Spotrebiteľom je každý človek, ktorý mimo rámca svojej podnikateľskej činnosti alebo mimo rámca samostatného výkonu svojho povolania uzatvára zmluvu s podnikateľom alebo s ním inak rokuje.

                          Diel 5Podnikateľ

                          § 420

                          (1) Kto samostatne vykonáva na vlastný účet a zodpovednosť zárobkovú činnosť živnostenským alebo obdobným spôsobom so zámerom robiť tak sústavne za účelom dosiahnutia zisku, je považovaný so zreteľom na túto činnosť za podnikateľa.

                          (2) Na účely ochrany spotrebiteľa a na účely § 1963 sa za podnikateľa považuje aj každá osoba, ktorá uzatvára zmluvy súvisiace s vlastnou obchodnou, výrobnou alebo obdobnou činnosťou alebo pri samostatnom výkone svojho povolania, prípadne osoba, ktorá koná v mene alebo na účet podnikateľa.

                          § 421

                          (1) Za podnikateľa sa považuje osoba zapísaná v obchodnom registri. Za akých podmienok sa osoby zapisujú do obchodného registra, ustanovuje iný zákon.

                          (2) Má sa za to, že podnikateľom je osoba, ktorá má na podnikanie živnostenské alebo iné oprávnenie podľa iného zákona.

                          § 422

                          Podnikateľ, ktorý nemá obchodnú firmu, právne koná pri svojom podnikaní pod vlastným menom; ak k nemu pripoja dodatky charakterizujúce bližšie jeho osobu alebo obchodný závod, nesmú byť klamlivé.

                          Obchodná firma

                          § 423

                          (1) Obchodná firma je meno, pod ktorým je podnikateľ zapísaný do obchodného registra. Podnikateľ nesmie mať viac obchodných firiem.

                          (2) Ochrana práv k obchodnej firme patrí tomu, kto ju po práve použil prvýkrát. Kto bol dotknutý vo svojom práve k obchodnej firme, má rovnaké práva ako pri ochrane pred nekalou súťažou.

                          § 424

                          Obchodná firma nesmie byť zameniteľná s inou obchodnou firmou ani nesmie pôsobiť klamlivo.

                          § 425

                          (1) Človek sa zapíše do obchodného registra pod obchodnou firmou tvorenou spravidla v jeho mene. Ak sa zmení jeho meno, môže používať v obchodnej firme aj naďalej svoje predchádzajúce meno; zmenu mena však uverejní.

                          (2) Ak sa človek zapíše do obchodného registra pod inou obchodnou firmou ako pod svojím menom, musí byť zrejmé, že nejde o obchodnú firmu právnickej osoby.

                          § 426

                          Ak je viac obchodných závodov niekoľkých podnikateľov spojených do podnikateľského zoskupenia, môžu ich mená alebo obchodné firmy obsahovať zhodné prvky; verejnosť však musí byť schopná ich odlíšiť.

                          § 427

                          (1) Kto nadobudne obchodnú firmu, má právo ju používať, pokiaľ na to má súhlas svojho predchodcu alebo jeho právneho nástupcu; vyžaduje sa však, aby k obchodnej firme pripojil údaj vyjadrujúci právne nástupníctvo.

                          (2) Pri premene právnickej osoby prejde obchodná firma na právneho nástupcu, pokiaľ s tým súhlasí; súhlas inej osoby sa nevyžaduje. Ak má právnická osoba viac právnych nástupcov a ak sa neurčí, na ktorého z nich obchodná firma prechádza, neprejde obchodná firma na žiadneho z nich.

                          § 428

                          Odvolať súhlas s použitím svojho mena v obchodnej firme právnickej osoby má právo ten, kto má na to taký závažný dôvod, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby jeho meno bolo v obchodnej firme využívané; takým dôvodom môže byť najmä zmena prevažujúcej povahy podnikania právnickej osoby alebo zmena vlastníckej štruktúry obchodnej korporácie. Za týchto podmienok má právo odvolať súhlas aj právny nástupca osoby, ktorá súhlas udelila.

                          § 429Sídlo podnikateľa

                          (1) Sídlo podnikateľa sa určí adresou zapísanou vo verejnom registri. Ak sa fyzická osoba nezapisuje ako podnikateľ do verejného registra, je jeho sídlom miesto, kde má hlavný obchodný závod, prípadne kde má bydlisko.

                          (2) Ak podnikateľ uvádza ako svoje sídlo iné miesto ako svoje skutočné sídlo, môže sa každý dovolať aj jeho skutočného sídla. Proti tomu, kto sa dovolá sídla podnikateľa zapísaného vo verejnom registri, nemôže podnikateľ namietať, že má skutočné sídlo v inom mieste.

                          Zastúpenie podnikateľa

                          § 430

                          (1) Ak podnikateľ poverí niekoho pri prevádzke obchodného závodu určitou činnosťou, zastupuje táto osoba podnikateľa vo všetkých rokovaniach, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

                          (2) Podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, pokiaľ bola tretia osoba v dobrej viere, že jednajúca osoba je na konanie oprávnená.

                          § 431

                          Ak zástupca podnikateľa prekročí zástupčie oprávnenie, podnikateľa právne konanie zaväzuje; to neplatí, ak vedela tretia osoba o prekročení alebo ak musela o ňom vedieť vzhľadom na okolnosti prípadu.

                          § 432Zákaz konkurencie

                          (1) Osoba, ktorá vystupuje ako podnikateľov zástupca pri prevádzke obchodného závodu, nesmie bez súhlasu podnikateľa robiť na vlastný alebo cudzí účet nič, čo spadá do odboru obchodného závodu. Ak sa tak stane, môže sa podnikateľ domáhať, aby sa jeho zástupca takého konania zdržal.

                          (2) Ak konal zástupca na vlastný účet, môže sa podnikateľ domáhať, aby zástupcovo konanie bolo vyhlásené za urobené na jeho účet. Ak konal zástupca na cudzí účet, môže sa podnikateľ domáhať, aby mu bolo postúpené právo na odmenu alebo aby mu bola vydaná odmena už poskytnutá. Tieto práva zanikajú, pokiaľ neboli uplatnené do troch mesiacov odo dňa, keď sa podnikateľ o pojednávaní dozvedel, najneskôr však rok odo dňa, keď k pojednávaniu došlo.

                          (3) Namiesto práva podľa odseku 2 môže podnikateľ požadovať náhradu škody; to však len vtedy, ak mal a mohol zástupca vedieť, že svojou činnosťou podnikateľa poškodzuje. Ak mal a mohol vedieť aj ten, v prospech ktorého podnikateľov zástupca nedovolene konal, že ide o činnosť poškodzujúcu podnikateľa, je povinný na náhradu škody aj on.

                          § 433

                          (1) Kto ako podnikateľ vystupuje voči ďalším osobám v hospodárskom styku, nesmie svoju kvalitu odborníka ani svoje hospodárske postavenie zneužiť na vytváranie alebo na využitie závislosti slabšej strany a na dosiahnutie zrejmé a nedôvodné nerovnováhy vo vzájomných právach a povinnostiach strán.

                          (2) Má sa za to, že slabšou stranou je vždy osoba, ktorá voči podnikateľovi v hospodárskom styku vystupuje mimo súvislosti s vlastným podnikaním.

                          § 434

                          Ak podnikateľ dá verejnosti najavo, v ktorom mieste podniká, umožní verejnosti vstupovať s ním v tomto mieste do právneho styku v určenom prevádzkovom čase; inak v dobe obvyklej.

                          § 435

                          (1) Každý podnikateľ musí uvádzať na obchodných listinách av rámci informácií sprístupňovaných verejnosti prostredníctvom diaľkového prístupu svoje meno a sídlo. Podnikateľ zapísaný v obchodnom registri uvedie na obchodnej listine aj údaj o tomto zápise včítane oddielu a vložky; podnikateľ zapísaný v inom verejnom registri uvedie údaj o svojom zápise do tohto registra; podnikateľ nezapísaný vo verejnom registri uvedie údaj o svojom zápise do inej evidencie. Ak bol podnikateľovi pridelený identifikujúci údaj, uvedie aj ten.

                          (2) Na listine podľa odseku 1 možno uviesť aj ďalšie údaje, ak nie sú spôsobilé vyvolať klamlivý dojem.

                          HLAVA IIIZASTÚPENIE

                          Diel 1Všeobecné ustanovenia

                          § 436

                          (1) Kto je oprávnený právne konať v mene iného, ​​je jeho zástupcom; zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Ak nie je zrejmé, že niekto koná za iného, ​​platí, že koná vo vlastnom mene.

                          (2) Ak je zástupca v dobrej viere alebo ak musel vedieť o určitej okolnosti, prihliada sa na to aj u zastúpeného; to neplatí, ak ide o okolnosť, o ktorej sa zástupca dozvedel pred vznikom zastúpenia. Ak nie je zastúpený v dobrej viere, nemôže sa dovolať dobrej viery zástupcu.

                          § 437

                          (1) Zastúpiť iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, ​​ibaže pri zmluvnom zastúpení zastúpený o takom rozpore vedel alebo musel vedieť.

                          (2) Ak konal zástupca, ktorého záujem je v rozpore so záujmom zastúpeného, ​​s treťou osobou a ak vedela táto osoba o tejto okolnosti alebo ak musela o nej vedieť, môže sa toho zastúpený dovolať. Má sa za to, že tu je rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného, ​​pokiaľ zástupca koná aj za túto tretiu osobu alebo pokiaľ koná vo vlastnej záležitosti.

                          § 438

                          Zástupca koná osobne. Ďalšieho zástupcu môže poveriť, ak je to so zastúpeným dohodnuté alebo ak to vyžaduje potrebná potreba, zodpovedá však za riadny výber jeho osoby.

                          § 439

                          Ak má zastúpený pre tú istú záležitosť viac zástupcov, má sa za to, že každý z nich môže konať samostatne.

                          § 440

                          (1) Ak zástupca oprávnenie prekročil zástupca, zaväzuje právne konanie zastúpeného, ​​pokiaľ prekročenie schváli bez zbytočného odkladu. To platí aj v prípade, keď za iného právne koná osoba, ktorá na to nie je oprávnená.

                          (2) Ak nie je právne konanie bez zbytočného odkladu schválené, je osoba, ktorá právne konala za iného, ​​zaviazaná sama. Osoba, s ktorou sa konalo a ktorá bola v dobrej viere, môže od konajúceho požadovať, aby splnil, čo bolo dojednané, alebo aby nahradil škodu.

                          Diel 2Zmluvné zastúpenie

                          Oddiel 1Všeobecné ustanovenia

                          § 441

                          (1) Ak si to dojednajú strany, zastupuje jedna z nich druhú v dojednanom rozsahu ako splnomocnenec.

                          (2) Splnomocniteľ uvedie rozsah zástupcu oprávnenia v plnomocenstve. Ak sa zastúpenie netýka len určitého právneho konania, udelí sa plnomocenstvo v písomnej forme. Ak sa na právne konanie vyžaduje osobitná forma, udelí sa v tej istej forme aj plnomocenstvo.

                          § 442

                          Splnomocniteľ sa nemôže vzdať práva odvolať splnomocnenie, ak si však dojednajú strany pre jeho odvolanie určité dôvody, nemožno splnomocnenie odvolať z iného dôvodu. To neplatí, ak má splnomocniteľ pre odvolanie splnomocnenia obzvlášť závažný dôvod.

                          § 443

                          Pri splnomocnení právnickej osoby patrí výkon zástupcu oprávnenia do pôsobnosti jej štatutárneho orgánu. Na výkon zastúpenia je oprávnená aj osoba, ktorú štatutárny orgán určí.

                          § 444

                          (1) Kto vlastnou vinou vyvolá u tretej osoby domnienku, že splnomocnil niekoho iného na právne konanie, nemôže sa dovolať nedostatku splnomocnenia, ak bola tretia osoba v dobrej viere a ak mohla rozumne predpokladať, že splnomocnenie bolo udelené.

                          (2) Ak splnomocniteľ dal inej osobe najavo, že splnomocnenca splnomocnil na určité právne konania, môže sa voči nej dovolať, že splnomocnenie neskôr zaniklo, len pokiaľ jej to pred splnomocnencovým konaním oznámil, alebo pokiaľ táto osoba pri splnomocnencovom rokovaní o zániku vedela.

                          § 445

                          Ak konala ako zástupca osoba nespôsobilá v príslušnej záležitosti sama právne konať, nemožno sa toho dovolať voči tomu, kto o tejto skutočnosti nevedel ani nemohol vedieť.

                          § 446

                          Ak splnomocnenec prekročil zástupčie oprávnenie a ak s tým nesúhlasí splnomocniteľ, oznámi to osobe, s ktorou splnomocnenec právne konal, bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o právnom konaní dozvedel. Ak to neurobí, platí, že prekročenie schválil; to neplatí, pokiaľ osoba, s ktorou zástupca právne konal, mala a mohla z okolností bez pochybností spoznať, že splnomocnenec zástupca oprávnenia zjavne prekračuje.

                          § 447

                          Ak sú pokyny splnomocniteľa obsiahnuté v plnomocenstve a ak museli byť známe osobe, voči ktorej splnomocnenec konal, považuje sa ich prekročenie za porušenie zástupcu.

                          § 448

                          (1) Splnomocnenie zanikne vykonaním právneho konania, na ktoré bolo zastúpenie obmedzené; splnomocnenie zanikne aj v prípade, že ich splnomocniteľ odvolá alebo splnomocnenec vypovie. Ak zomrie splnomocnenec alebo splnomocniteľ, alebo ak je niektorým z nich právnická osoba a ak zanikne, zanikne aj splnomocnenie, ibaže sa dojednalo niečo iné.

                          (2) Kým nie je odvolanie splnomocnencovi známe, má jeho právne konanie tie isté účinky, ako by splnomocnenie ešte trvalo. Toho sa však nemôže dovolať strana, ktorá o odvolaní splnomocnenia vedela, alebo mala a mohla vedieť.

                          § 449

                          (1) Ak zomrie splnomocniteľ alebo ak splnomocnenec vypovie splnomocnenie, urobí splnomocnenec ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu. Jeho právne konanie má tie isté účinky, ako by splnomocnenie ešte trvalo, ak neodporuje tomu, čo nariadil ešte splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca.

                          (2) Splnomocnenec vydá bez zbytočného odkladu po zániku splnomocnenia všetko, čo mu splnomocniteľ prepožičal, prípadne čo pre splnomocniteľa získal. Ak zomrel splnomocnenec, má voči splnomocniteli túto povinnosť každý, kto má tieto veci pri sebe.

                          Oddiel 2Prokúra

                          § 450

                          (1) Udelením prokúry splnomocňuje podnikateľ zapísaný v obchodnom registri prokuristu k právnym konaniam, ku ktorým dochádza pri prevádzke obchodného závodu, prípadne pobočky, a to aj k tým, pre ktoré sa inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Scudziť alebo zaťažiť nehnuteľnú vec je však prokurista oprávnený, ak je to výslovne uvedené.

                          (2) Pri udelení prokúry musí byť výslovne uvedené, že ide o prokúru. Ak podnikateľ udeľuje prokúru pre niektorú pobočku svojho obchodného závodu alebo pre niektorý z niekoľkých svojich obchodných závodov, označí výslovne pobočku alebo obchodný závod.

                          § 451

                          Prokurista nie je oprávnený preniesť prokúru na niekoho iného ani udeliť ďalšiu prokúru; na opačné dojednania sa neprihliada.

                          § 452

                          (1) Zakazuje sa udeliť prokúru právnickej osobe.

                          (2) Ak je prokúra udelená niekoľkým osobám, zastupuje každá z nich podnikateľa samostatne, ibaže je pri udelení prokúry určené niečo iné.

                          § 453

                          Obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi nemá účinky voči tretím osobám, aj keď bolo zverejnené.

                          § 454

                          Prokurista vykonáva prokúru so starostlivosťou riadneho hospodára.

                          § 455

                          Prokurista sa podpisuje tak, že k firme podnikateľa pripojí svoj podpis a údaj označujúci prokúru; ak bola prokúra udelená pre jednotlivú pobočku alebo jeden z viacerých obchodných závodov, pripojí tiež údaj označujúci pobočku alebo obchodný závod.

                          § 456

                          Prokúra zaniká aj prevodom alebo pachtom obchodného závodu alebo pobočky, pre ktoré bola udelená. Smrťou podnikateľa prokúra nezaniká, ibaže bolo dojednané niečo iné.

                          Diel 3Zákonné zastúpenie a opatrovníctvo

                          Oddiel 1Všeobecné ustanovenia

                          § 457

                          Zákonné zastúpenie i opatrovníctvo sleduje ochranu záujmov zastúpeného a napĺňanie jeho práv.

                          § 458

                          Zákonný zástupca alebo opatrovník nie je oprávnený za zastúpeného právne konať v záležitostiach týkajúcich sa vzniku a zániku manželstva, výkonu rodičovských povinností a práv, ako aj obstarania pre prípad smrti alebo vyhlásenia o vydedení a ich odvolaní.

                          § 459

                          Zákonný zástupca nesmie odňať zastúpenému vec osobitnej obľuby, ibaže to odôvodňuje ohrozenie jeho života či zdravia, a ak ide o maloletého, ktorý nie je plne svojprávny, aj iný závažný dôvod. Vec osobitnej obľuby musí byť zastúpenému ponechaná aj pri jeho umiestnení v zdravotníckom zariadení, v zariadení sociálnych služieb, zariadení sociálno-právnej ochrany detí alebo podobnom zariadení.

                          § 460

                          Ak dôjde ku stretu záujmu zákonného zástupcu alebo opatrovníka so záujmom zastúpeného alebo ku stretnutiu záujmov tých, ktorí sú zastúpení tým istým zákonným zástupcom alebo opatrovníkom, alebo ak hrozí takýto stret, vymenuje súd zastúpenému kolízneho opatrovníka.

                          § 461

                          (1) Ak zákonný zástupca alebo opatrovník spravuje imanie zastúpeného, ​​patrí mu bežná správa takého imania. Ak nejde o bežnú záležitosť, vyžaduje sa na naloženie s imaním zastúpeného schválenie súdu.

                          (2) Dar, dedičstvo alebo odkaz určený pre zastúpeného s podmienkou, že ho bude spravovať tretia osoba, sú zo správy podľa odseku 1 vylúčené. Zákonný zástupca alebo opatrovník však môže prijatie takého daru, dedičstva alebo odkazu odmietnuť; na odmietnutie sa vyžaduje schválenie súdu.

                          § 462

                          Zákonný zástupca ani opatrovník nemôže požadovať od zastúpeného odmenu za zastúpenie. Ak však má povinnosť spravovať imanie, možno za správu priznať odmenu. O jej výške rozhodne súd s prihliadnutím na náklady správy, na hodnotu spravovaného majetku a na výnosy z neho, ako aj na časovú i pracovnú náročnosť správy.

                          § 463

                          (1) Opatrovníka vymenuje súd; súčasne určí rozsah opatrovníkových práv a povinností. Osoba, ktorej bol opatrovník menovaný, sa na dobu trvania opatrovníctva stáva opatrovancom.

                          (2) Ak o to požiada opatrovník, súd ho odvolá; súd opatrovníka odvolá aj v prípade, že neplní svoje povinnosti. Zároveň opatrovanciu menuje nového opatrovníka.

                          § 464

                          (1) Ak nejde o správu imania, možno osobe vymenovať iba jediného opatrovníka. Ak je vymenovaný osobitný opatrovník pre správu imania zastúpeného alebo pre správu časti jeho imania a zároveň opatrovník osoby, patrí druhému z nich výlučné zastúpenie zastúpeného pred súdom, a to aj keď sa záležitosť týka spravovaného imania.

                          (2) Ak súd vymenuje viac opatrovníkov a ak nerozhodne, v ktorých záležitostiach je každý z nich spôsobilý právne konať za opatrovanca samostatne, sú opatrovníci povinní konať spoločne.

                          Oddiel 2Opatrovníctvo človeka

                          § 465

                          (1) Súd vymenuje opatrovníka človeku, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov, alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Súd vymenuje opatrovníka najmä tomu, koho vo svojprávnosti obmedzil, tomu, o kom nie je známe, kde sa zdržiava, neznámemu človeku zúčastnenému na určitom právnom konaní alebo tomu, ktorého zdravotný stav mu spôsobuje ťažkosti pri správe imania alebo obhajovania práv.

                          (2) Ak to odôvodňujú okolnosti, môže súd opatrovníkovi uložiť, aby sa v primeranom rozsahu poistil pre prípad, že pri výkone svojej funkcie spôsobí opatrovancii alebo inej osobe škodu.

                          § 466

                          (1) K povinnostiam opatrovníka patrí udržiavať s opatrovancom vhodným spôsobom av potrebnom rozsahu pravidelné spojenie, prejavovať o opatrovanke skutočný záujem, ako aj dbať o jeho zdravotný stav a starať sa o naplnenie opatrovancových práv a chrániť jeho záujmy.

                          (2) Ak opatrovník rozhoduje o opatrovancových záležitostiach, vysvetlí opatrovancii zrozumiteľne povahu a následky rozhodnutia.

                          § 467

                          (1) Opatrovník pri plnení svojich povinností napĺňa opatrovancove právne vyhlásenie a dbá jeho názorov, aj keď ich opatrovanec prejavil skôr, vrátane presvedčenia alebo vyznania, sústavne na ne prihliada a zariaďuje opatrovancove záležitosti v súlade s nimi. Ak to nie je možné, postupuje opatrovník podľa záujmov opatrovanca.

                          (2) Opatrovník dbá, aby spôsob opatrovancovho života nebol v rozpore s jeho schopnosťami a aby, ak tomu nemožno rozumne odporovať, zodpovedal aj osobitným opatrovancovým predstavám a prianiam.

                          § 468

                          Smrťou opatrovníka alebo jeho odvolaním opatrovníctvo nezaniká a dokiaľ súd nemenuje opatrovanci nového opatrovníka, prechádza na verejného opatrovníka podľa iného zákona.

                          § 469

                          (1) Človeku, ktorému pôsobí zdravotný stav pri správe jeho majetku alebo pri hájení jeho práv ťažkosti, vymenuje súd na jeho návrh opatrovníka av zhode s takým návrhom určí opatrovníkovi rozsah pôsobnosti. Na návrh opatrovanca súd opatrovníka tiež odvolá.

                          (2) Opatrovník koná spravidla spoločne s opatrovancom; ak koná opatrovník samostatne, koná v súlade s vôľou opatrovanca. Ak nemožno vôľu opatrovanca zistiť, rozhodne na návrh opatrovníka súd.

                          § 470

                          Ak si niekto opatrí správcu svojho imania sám, nemožno mu vymenovať opatrovníka pre správu imania. To neplatí, ak nie je správca imania známy, ak odmietne konať v záujme zastúpeného alebo ak zanedbáva túto povinnosť, alebo ak nemôže imanie spravovať.

                          § 471

                          (1) Ak súd rozhoduje o vymenovaní opatrovníka človeku, môže tak urobiť až po jeho zhliadnutí, ak tomu nebráni neprekonateľná prekážka; musí tiež vypočuť jeho vyjadrenie alebo inak zistiť jeho stanovisko a vychádzať z neho.

                          (2) Súd vymenuje opatrovníka osobu, ktorú navrhol opatrovanec. Ak to nie je možné, vymenuje súd opatrovníkom spravidla príbuzného alebo inú osobu opatrovanciu blízku, ktorá osvedčí o opatrovanke dlhodobý a vážny záujem a schopnosť prejavovať ho aj do budúcnosti. Ak nie je možné ani to, vymenuje súd opatrovníkom inú osobu, ktorá spĺňa podmienky na to, aby sa stala opatrovníkom, alebo verejného opatrovníka podľa iného zákona.

                          (3) Spôsobilosť byť verejným opatrovníkom má obec, kde má opatrovanec bydlisko, alebo právnická osoba zriadená touto obcou na plnenie úloh tohto druhu; vymenovanie verejného opatrovníka podľa iného zákona nie je viazané na jeho súhlas.

                          Opatrovnícka rada

                          § 472

                          (1) Ak je vymenovaný opatrovník, môže opatrovanec alebo každá osoba opatrovancii blízka žiadať o ustanovenie opatrovníckej rady; opatrovník zvolá schôdzu osôb blízkych opatrovancii a jeho priateľov, ak sú mu známi, tak, aby sa schôdza konala do tridsiatich dní po prijatí žiadosti. Ak schôdza nie je včas zvolaná alebo ak sa nekoná z iného dôvodu, alebo ak na nej nie je zvolená opatrovnícka rada, zvolá schôdzu súd, a to aj bez návrhu.

                          (2) Schôdze sa môže zúčastniť opatrovanec, každá osoba opatrovancii blízka a ktokoľvek z jeho priateľov, hoci nebol pozvaný; každý z nich má jeden hlas. Ak sa na schôdzi zúčastní aspoň päť osôb, môže byť opatrovnícka rada zvolená.

                          § 473

                          (1) Osoby prítomné na schôdzi volia členov opatrovníckej rady, prípadne aj ich náhradníkov, väčšinou hlasov. Pri voľbe sa musí dbať, ak je to možné, o rovnomerné zastúpenie osôb uvedených v § 472.

                          (2) Členom opatrovníckej rady môže byť len osoba, ktorá o opatrovanke osvedčí dlhodobý a vážny záujem a schopnosť prejavovať ho aj do budúcnosti a ktorej záujmy neodporujú záujmom opatrovanca. Opatrovník nemôže byť členom opatrovníckej rady.

                          § 474

                          Opatrovnícka rada má aspoň troch členov. Je schopná uznášať sa za prítomnosti väčšiny členov; ak má však opatrovnícka rada troch členov, vyžaduje sa prítomnosť všetkých. Rozhodnutie prijíma opatrovnícka rada väčšinou hlasov prítomných členov.

                          § 475

                          O voľbe členov opatrovníckej rady a náhradníkov vyhotoví zápisnicu zapisovateľ, ktorého určí prítomní. Zo zápisnice musí byť zrejmé, kedy sa schôdza konala, kto sa jej zúčastnil, kto bol zvolený zapisovateľom, členom opatrovníckej rady a náhradníkom a koľkými hlasmi, či proti priebehu rokovania niekto protestoval az akého dôvodu. Protesty podané v písomnej forme musia byť k zápisu pripojené. Zápis o voľbe členov opatrovníckej rady zapisovateľ doručí opatrovníkovi a súdu, ktorý opatrovníka vymenoval.

                          § 476

                          (1) Súd môže na návrh opatrovníka alebo ktorejkoľvek osoby oprávnenej na účasť na schôdzi, alebo bez návrhu vyhlásiť voľbu za neplatnú, pokiaľ pri nej došlo k takému porušeniu zákona, že v dôsledku toho hrozí opatrovancova ujma. V takom prípade súd bez zbytočného odkladu nariadi novú voľbu.

                          (2) Ak sú na to vážne dôvody, môže súd po začatí konania pozastaviť výkon práv člena opatrovníckej rady až do rozhodnutia o neplatnosti voľby.

                          § 477

                          (1) Člen opatrovníckej rady je volený na dobu neurčitú. Zo svojej funkcie môže odstúpiť; odstúpenie je účinné doručením písomného oznámenia opatrovníkovi a súdu. Odstúpenie oznámi ďalším členom opatrovníckej rady.

                          (2) Súd môže odvolať z funkcie člena opatrovníckej rady na návrh opatrovníka alebo ktorejkoľvek z osôb oprávnených na účasť na schôdzi, alebo z vlastného podnetu, pokiaľ člen opatrovníckej rady závažne alebo opakovane poruší svoje povinnosti, ak stratí o opatrovancov záujem alebo ak sa ocitnú jeho záujmy opakovane v rozpore so záujmami opatrovanca. Ustanovenie § 476 ods. 2 sa použije obdobne.

                          (3) Pri zániku funkcie člena opatrovníckej rady opatrovník alebo predseda opatrovníckej rady zariadi voľbu nového člena opatrovníckej rady alebo náhradníka. Ak sa neuskutoční voľba bez zbytočného odkladu, postupuje súd podľa § 472 ods. 1 obdobne.

                          § 478

                          (1) Opatrovnícka rada zasadá najmenej raz za rok; na zasadanie ju zvolá jej predseda, alebo opatrovník, inak ktorýkoľvek člen opatrovníckej rady, prípadne súd na návrh osoby, ktorá osvedčí vážny záujem o opatrovanca, alebo aj bez návrhu.

                          (2) Opatrovnícka rada prizve na zasadnutie opatrovanca aj opatrovníka.

                          (3) Zo zápisnice o zasadnutí opatrovníckej rady musí byť zrejmé, kedy sa konalo, kto sa ho zúčastnil, aké rozhodnutia boli prijaté, kto vzniesol protest a kto zápisnicu vyhotovil. Ak nie je v zápisnici uvedené, kto hlasoval za návrh a kto proti návrhu, predpokladá sa, že všetci prítomní členovia opatrovníckej rady hlasovali za prijatie návrhu. Zápisnicu doručí predseda opatrovníckej rady opatrovníkovi a súdu, ktorý opatrovníka vymenoval.

                          § 479

                          (1) Opatrovnícka rada na svojom pravidelnom zasadaní prerokuje správu opatrovníka o jeho činnosti v záležitostiach opatrovanca, vyjadruje sa k súpisu imania opatrovanca a na vyúčtovanie jeho správy aj k vyúčtovaniu prípadnej odmeny opatrovníka za správu imania.

                          (2) Ak sa na tom uznesie opatrovnícka rada, podá jej člen poverený na to uznesením návrh súdu na zmenu výšky odmeny opatrovníka za správu imania opatrovanca.

                          (3) Ak sa na tom uznesie opatrovnícka rada, podá jej poverený člen súdu návrh na zrušenie opatrovníctva, alebo na odvolanie opatrovníka a jeho nahradenie inou osobou.

                          § 480
                          (1) Bez súhlasu opatrovníckej rady nesmie opatrovník rozhodnúť o

                          a) zmene bydliska opatrovanca,

                          b) umiestnenie opatrovanca do uzavretého ústavu alebo podobného zariadenia v prípade, keď to zdravotný stav opatrovanca zjavne nevyžaduje, alebo

                          c) zásahoch do integrity opatrovanca, ak nejde o zákroky bez závažných následkov.

                          (2) Bez súhlasu opatrovníckej rady nesmie opatrovník naložiť s majetkom opatrovanca, ak ide o

                          a) nadobudnutie alebo odcudzenie majetku v hodnote prevyšujúcej sumu zodpovedajúcu stonásobku životného minima jednotlivca podľa iného právneho predpisu,

                          b) nadobudnutie alebo scudzenie majetku prevyšujúce jednu tretinu opatrovancovho majetku, ibaže táto tretina predstavuje hodnotu len nepatrnú, alebo

                          c) prijatie alebo poskytnutie pôžičky, úveru alebo zábezpeky v hodnotách uvedených v písmene a) alebo b),

                          ibaže sa na takéto rozhodnutia vyžaduje aj súhlas súdu.

                          (3) Ak je to v záujme opatrovanca, môže sa opatrovnícka rada uzniesť, aké ďalšie rozhodnutia opatrovníka o opatrovancii podliehajú jej súhlasu; také uznesenia nesmú obmedzovať opatrovníka nad mieru primeranú okolnostiam.

                          § 481

                          Člen opatrovníckej rady, ktorý na jej rozhodnutie nehlasoval, opatrovník alebo opatrovanec môže do pätnástich dní od prijatia rozhodnutia navrhnúť súdu, aby rozhodnutie opatrovníckej rady zrušil a nahradil ich svojím rozhodnutím. Kým súd nerozhodne, nenadobudne rozhodnutie opatrovníckej rady právne účinky.

                          § 482

                          (1) Ak nemožno opatrovnícku radu zriadiť pre nezáujem dostatočného počtu osôb uvedených v § 472 ods. 1 alebo z iných podobných dôvodov, môže súd na návrh niektorej z týchto osôb rozhodnúť, že pôsobnosť opatrovníckej rady bude vykonávať len jedna z týchto osôb a rozhodne zároveň o jej vymenovanie.

                          (2) Ak nie je zvolená opatrovnícka rada a ak nie je možný ani postup podľa odseku 1, schvaľuje opatrenie opatrovníka strán opatrovanca alebo jeho imanie namiesto opatrovníckej rady súd.

                          § 483

                          (1) Ak to neschválil súd, nesmie opatrovník vysloviť súhlas so zmenou osobného stavu opatrovanca.

                          (2) Ak spravuje opatrovník opatrovancovo imanie, nesmie bez súhlasu súdu, ak súd nerozhodol o ďalších obmedzeniach,

                          a) zaviazať opatrovanca na plnenie niektorému z členov opatrovníckej rady alebo osoby tomuto členovi blízkej,

                          b) nadobudnúť pre opatrovanca nehnuteľnú vec alebo podiel na nej, ani opatrovancovu nehnuteľnú vec alebo podiel na nej scudziť či zaťažiť,

                          c) nadobudnúť pre opatrovancov obchodný závod, podiel na obchodnom závode alebo podiel na právnickej osobe, ani tento majetok scudziť alebo zaťažiť; to neplatí, ak ide o nadobudnutie účastníckych alebo podobných cenných papierov zaisťujúcich bezpečný výnos,

                          d) uzavrieť za opatrovanca zmluvu zaväzujúcu ho k trvajúcemu alebo opakovanému plneniu na dobu dlhšiu ako tri roky,

                          e) odmietnuť dedičstvo alebo iné plnenie z pozostalosti, alebo

                          f) zaviazať opatrovanca na bezodplatné plnenie inej osobe, ibaže sa jedná o dar poskytnutý na obvyklú príležitosť podľa zásad slušnosti v primeranom rozsahu a opatrovanec je schopný úsudku a prejavil s darom súhlas.

                          (3) Bez zreteľa na ustanovenie odseku 2 opatrovník nesmie, ak to neschválil súd, naložiť s majetkom opatrovanca, ak ide o

                          a) nadobudnutie alebo scudzenie majetku v hodnote prevyšujúcej sumu zodpovedajúcu päťstonásobku životného minima jednotlivca podľa iného právneho predpisu,

                          b) nadobudnutie alebo scudzenie majetku prevyšujúce jednu polovicu opatrovancovho majetku, ibaže táto polovica predstavuje hodnotu len nepatrnú a nejedná sa o vec, ktorá je pre opatrovancov vecí osobitnej obľuby, alebo

                          c) prijatie alebo poskytnutie pôžičky, úveru alebo zábezpeky v hodnotách uvedených pod písmenom a) alebo b).

                          (4) Súd si pred rozhodnutím podľa odsekov 1 až 3 vyžiada stanovisko opatrovníckej rady. Ak neoznámi opatrovnícka rada súdu stanovisko v primeranej lehote, potom súd rozhodne sám.

                          § 484

                          (1) Právnická osoba, ktorej hlavná činnosť spočíva v starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím a ochrane ich záujmov, má právo navrhnúť, aby bola zvolaná schôdza na zriadenie opatrovníckej rady.

                          (2) Právnická osoba, ktorej hlavná činnosť spočíva v starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím a ochrane ich záujmov, ktorá pôsobí v Českej republike nepretržite aspoň tri roky a bola s opatrovancom v pravidelnom spojení aspoň tri mesiace, má právo byť členom opatrovníckej rady alebo sa zúčastňovať na jej zasadnutí schôdze na ustanovenie opatrovníckej rady a navrhnúť súdu, aby rozhodnutie opatrovníckej rady zrušil a nahradil ich svojím rozhodnutím. Ak však táto právnická osoba neuplatňuje svoje práva v súlade so záujmami opatrovanca, súd jej tieto práva na návrh opatrovanca, opatrovníka alebo členov opatrovníckej rady odníme.

                          § 485Súpis imania a vyúčtovania správy

                          (1) Opatrovník, ktorý spravuje imanie opatrovanca, vyhotoví do dvoch mesiacov od svojho vymenovania súpis spravovaného imania a doručí ho súdu, opatrovancii a opatrovníckej rade.

                          (2) Za trvania opatrovníctva vyhotoví opatrovník vyúčtovanie správy imanie každoročne vždy do 30. júna, ibaže sa s členmi opatrovníckej rady dohodne, že vyúčtovanie predloží skôr. Ak je pre to dôležitý dôvod, môže opatrovanec alebo opatrovnícka rada navrhnúť súdu, aby opatrovníkovi uložil povinnosť vyhotoviť mimoriadne vyúčtovanie. Opatrovník doručí každé vyúčtovanie opatrovancii, opatrovníckej rade a súdu.

                          (3) Opatrovník, ktorého funkcia končí, doručí konečné vyúčtovanie správy imanie opatrovancii, opatrovníckej rade a súdu, prípadne aj ďalšiemu opatrovníkovi alebo súdnemu komisárovi vymenovanému v konaní o dedičstve. Ak zomrie opatrovník, vydá súdu, ktorý ho vymenoval, listiny a ďalšie doklady týkajúce sa opatrovanca a jeho záležitostí každý, kto má tieto listiny a doklady pri sebe.

                          Oddiel 3Opatrovníctvo právnickej osoby

                          § 486

                          (1) Súd vymenuje opatrovníka právnickej osobe, ktorá to potrebuje, aby mohli byť spravované jej záležitosti alebo aby mohli byť obhajované jej práva.

                          (2) Opatrovníkom právnickej osoby môže súd vymenovať len osobu, ktorá spĺňa podmienky ustanovené pre spôsobilosť byť členom štatutárneho orgánu. Ak prestane opatrovník tieto podmienky spĺňať, oznámi to súdu bez zbytočného odkladu. Ak sa súd dozvie, že opatrovník uvedené podmienky nespĺňa, nahradí ho bez zbytočného odkladu novým opatrovníkom.

                          § 487

                          (1) Pre práva a povinnosti opatrovníka právnickej osoby platia obdobne ustanovenia o právach a povinnostiach člena štatutárneho orgánu. Pôsobnosť opatrovníka sa primerane spravuje ustanoveniami o pôsobnosti štatutárneho orgánu.

                          (2) Súd opatrovníkovi uloží, aby sa s odbornou starostlivosťou usiloval o riadne obnovenie činnosti štatutárneho orgánu právnickej osoby; ak je to potrebné, súd pôsobnosť opatrovníka ďalej vymedzí s prihliadnutím na pôsobnosť ďalších orgánov právnickej osoby, prípadne aj na práva spoločníkov.

                          § 488

                          Ak zakladateľské právne konanie určuje, že má byť právnickej osobe ako opatrovník vymenovaná určitá osoba, súd takú osobu opatrovníkom vymenuje, pokiaľ je na to spôsobilá a súhlasí s vymenovaním.

                          HLAVA IVVECI A ICH ROZDELENIE

                          Diel 1Všeobecné ustanovenia

                          § 489

                          Vec v právnom zmysle (ďalej len „vec“) je všetko, čo je rozdielne od osoby a slúži potrebe ľudí.

                          § 490

                          Vec určená na všeobecné užívanie je verejný statok.

                          § 491

                          (1) Plod je to, čo vec pravidelne poskytuje zo svojej prirodzenej povahy, ako je dané jej obvyklým účelovým určením a primerane k nemu, či už s pričinením človeka alebo bez neho.

                          (2) Úžitky sú to, čo vec pravidelne poskytuje zo svojej právnej povahy.

                          § 492

                          (1) Hodnota veci, ak ju možno vyjadriť v peniazoch, je jej cena. Cena veci sa určí ako cena obvyklá, ibaže je niečo iné dojednané alebo stanovené zákonom.

                          (2) Mimoriadna cena veci sa určí, ak sa má jej hodnota nahradiť, s prihliadnutím na osobitné pomery alebo na osobitnú obľubu vyvolanú náhodnými vlastnosťami veci.

                          § 493

                          Ľudské telo ani jeho časti, hoci boli od tela oddelené, nie sú vecou.

                          § 494

                          Živé zviera má zvláštny význam a hodnotu už ako zmysly nadaný živý tvor. Živé zviera nie je vecou a ustanovenia o veciach sa na živé zviera použijú obdobne len v rozsahu, v ktorom to neodporuje jeho povahe.

                          § 495

                          Súhrn všetkého, čo osobe patrí, tvorí jej majetok. Imanie osoby tvorí súhrn jej majetku a jej dlhov.

                          Diel 2Rozdelenie vecí

                          § 496Veci hmotné a nehmotné

                          (1) Hmotná vec je ovládateľná časť vonkajšieho sveta, ktorá má povahu samostatného predmetu.

                          (2) Nehmotné veci sú práva, ktorých povaha to pripúšťa, a iné veci bez hmotnej podstaty.

                          § 497Ovládateľné prírodné sily

                          Na ovládateľné prírodné sily, s ktorými sa obchoduje, sa použijú primerane ustanovenia o hmotných veciach.

                          § 498Nehnuteľné a hnuteľné veci

                          (1) Nehnuteľné veci sú pozemky a podzemné stavby so samostatným účelovým určením, ako aj vecné práva k nim, a práva, ktoré za nehnuteľné veci vyhlásia zákon. Ak iný právny predpis ustanovuje, že určitá vec nie je súčasťou pozemku, a ak nemožno takú vec preniesť z miesta na miesto bez porušenia jej podstaty, je aj táto vec nehnuteľná.

                          (2) Všetky ďalšie veci, či je ich podstata hmotná alebo nehmotná, sú hnuteľné.

                          § 499Zastupiteľná vec

                          Hnuteľná vec, ktorá môže byť nahradená inou vecou toho istého druhu, je zastupiteľná; ostatné veci sú nezastupiteľné. V pochybnostiach sa prípad posúdi podľa zvyklostí.

                          § 500Zužívateľná vec

                          Hnuteľná vec, ktorej bežné použitie spočíva v jej spotrebovaní, spracovaní alebo odcudzení, je zužívateľná; zužívateľné sú aj tie hnuteľné veci, ktoré patria k skladu alebo k inému súboru, pokiaľ ich bežné použitie spočíva v tom, že sa predávajú jednotlivo. Ostatné veci sú nezužívateľné.

                          § 501Hromadná vec

                          Súbor jednotlivých vecí patriacich tej istej osobe, považovaný za jeden predmet a ako taký nesúci spoločné označenie, pokladá sa za celok a tvorí hromadnú vec.

                          § 502Obchodný závod

                          Obchodný závod (ďalej len „závod“) je organizovaný súbor imania, ktorý podnikateľ vytvoril a ktorý z jeho vôle slúži na prevádzkovanie jeho činnosti. Má sa za to, že závod tvorí všetko, čo spravidla slúži na jeho prevádzku.

                          § 503Pobočka

                          (1) Pobočka je taká časť závodu, ktorá vykazuje hospodársku a funkčnú samostatnosť ao ktorej podnikateľ rozhodol, že bude pobočkou.

                          (2) Ak je pobočka zapísaná do obchodného registra, jedná sa o odštepný závod; to platí aj o inej organizačnej zložke, pokiaľ o nej iný právny predpis ustanovuje, že sa zapíše do obchodného registra. Vedúci odštepného závodu je oprávnený zastupovať podnikateľa vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa odštepného závodu odo dňa, ku ktorému bol ako vedúci odštepného závodu zapísaný do obchodného registra.

                          § 504Obchodné tajomstvo

                          Obchodné tajomstvo tvorí konkurenčne významné, určiteľné, oceniteľné av príslušných obchodných kruhoch bežne nedostupné skutočnosti, ktoré súvisia so závodom a ktorých vlastník zabezpečuje vo svojom záujme zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie.

                          Diel 3Súčasť veci a príslušenstvo veci

                          Súčasť veci

                          § 505

                          Súčasť veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a čo nemôže byť od veci oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila.

                          § 506

                          (1) Súčasťou pozemku je priestor nad povrchom i pod povrchom, stavby zriadené na pozemku a iné zariadenia (ďalej len „stavba“) s výnimkou dočasných stavieb, vrátane toho, čo je zapustené v pozemku alebo upevnené v stenách.

                          (2) Ak podzemná stavba nie je nehnuteľnou vecou, ​​je súčasťou pozemku, aj keď zasahuje pod iný pozemok.

                          § 507

                          Súčasťou pozemku je rastlinstvo na ňom vzídené.

                          § 508

                          (1) Stroj alebo iné upevnené zariadenie (ďalej len „stroj“) nie je súčasťou nehnuteľnej veci zapísanej do verejného zoznamu, ak bola so súhlasom jej vlastníka zapísaná do toho istého zoznamu výhrada, že stroj jeho vlastníctvom nie je. Výhrada bude vymazaná, ak preukáže vlastník nehnuteľnej veci alebo iná osoba oprávnená na to podľa zápisu vo verejnom zozname, že sa vlastník nehnuteľnej veci stal vlastníkom stroja.

                          (2) Ak má byť takým strojom nahradený stroj, ktorý je súčasťou nehnuteľnej veci, možno výhradu do verejného zoznamu zapísať, pokiaľ proti tomu osoba zapísaná vo výhodnejšom poradí nevznesie odpor. Právo odporu však nemá osoba, ktorej právo nemôže byť zápisom výhrady skrátené, ani osoba, ktorej pohľadávka bola už splnená; za tým účelom môže byť splnená aj pohľadávka dosiaľ nedospelá.

                          § 509

                          Inžinierske siete, najmä vodovody, kanalizácie alebo energetické či iné vedenie, nie sú súčasťou pozemku. Má sa za to, že súčasťou inžinierskych sietí sú aj stavby a technické zariadenia, ktoré s nimi prevádzkovo súvisia.

                          Príslušenstvo veci

                          § 510

                          (1) Príslušenstvo veci je vedľajšia vec vlastníka pri veci hlavnej, ak je účelom vedľajšej veci, aby sa jej trvalo užívalo spoločne s hlavnou vecou v rámci ich hospodárskeho určenia. Ak bola vedľajšia vec od hlavnej veci prechodne odlúčená, neprestáva byť príslušenstvom.

                          (2) Má sa za to, že právne konanie a práva a povinnosti týkajúce sa hlavnej veci sa týkajú aj jej príslušenstva.

                          § 511

                          Ak sú pochybnosti, či je niečo príslušenstvom veci, posúdi sa prípad podľa zvyklostí.

                          § 512

                          Ak je stavba súčasťou pozemku, sú vedľajšie veci vlastníka pri stavbe príslušenstvom pozemku, ak je ich účelom, aby sa ich so stavbou alebo pozemkom v rámci ich hospodárskeho účelu trvalo užívalo.

                          § 513

                          Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

                          Diel 4Cenný papier

                          Oddiel 1Všeobecné ustanovenia

                          § 514

                          Cenný papier je listina, s ktorou je právo spojené takým spôsobom, že ich po vydaní cenného papiera nemožno bez tejto listiny uplatniť ani previesť.

                          § 515

                          Ak emitent nevydal cenný papier ako druh s náležitosťami osobitne upravenými zákonom, musí listina určiť aspoň odkazom na emisné podmienky právo, ktoré je s cenným papierom spojené, a údaj o emitentovi.

                          § 516Zastupiteľné cenné papiere

                          (1) Cenné papiere toho istého druhu vydané tým istým emitentom v tej istej forme, z ktorých vznikajú rovnaké práva, sú zastupiteľné.

                          (2) Podpis emitenta na zastupiteľnom cennom papieri môže byť nahradený jeho odtlačkom, ak sú na listine súčasne použité ochranné prvky proti jej falšovaniu alebo pozmeneniu.

                          § 517

                          NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 524/2013

                          z 21. mája 2013

                          o riešení spotrebiteľských sporov on-line ao zmene nariadenia (ES) č. 2006/2004 a smernice 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov on-line)

                          EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

                          so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

                          so zreteľom na návrh Európskej komisie,

                          po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

                          so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

                          v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

                          vzhľadom na tieto dôvody:

                          (1)

                          V článku 169 ods. 1 av článku 169 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „Zmluva o fungovaní EÚ“) sa stanovuje, že Únia prispieva k zabezpečeniu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa prostredníctvom opatrení prijatých podľa článku 114 ZFEÚ. Článok 38 Charty základných práv Európskej únie stanovuje, že v politikách Únie je zabezpečená vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa.

                          (2)

                          V súlade s článkom 26 ods. 2 ZFEÚ vnútorný trh zahŕňa priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb tovaru a služieb. Aby mali spotrebitelia dôveru v digitálnu dimenziu vnútorného trhu a aby využívali jeho výhody, je nevyhnutné, aby mali prístup k jednoduchým, efektívnym, rýchlym a lacným spôsobom riešenia sporov vzniknutých v súvislosti s predajom tovaru alebo poskytovaním služieb on-line. To je dôležité najmä v prípadoch, keď spotrebitelia nakupujú v zahraničí.

                          (3)

                           

                          (4)

                          Roztrieštenosť vnútorného trhu brzdí úsilie o zvýšenie konkurencieschopnosti a rastu. Okrem toho rôzna dostupnosť a kvalita jednoduchých, efektívnych, rýchlych a lacných prostriedkov riešenia sporov vznikajúcich pri predaji tovaru či poskytovaní služieb po celej Únii a rôzne povedomie o týchto prostriedkoch predstavujú prekážku pre vnútorný trh, ktorá podkopáva dôveru spotrebiteľov a obchodníkov v cezhraničné nakupovanie a predaj.

                          (5)

                          Európska rada vyzvala vo svojich záveroch zo zasadnutí 24. a 25. marca 2011 a 23. októbra 2011 Európsky parlament a Radu, aby do konca roku 2012 prijali prvý súbor prioritných opatrení, ktoré majú pre jednotný trh predstavovať nový impulz.

                          (6)

                          Vnútorný trh je pre spotrebiteľa každodennou realitou, keď cestujú, nakupujú a uskutočňujú platby. Spotrebitelia sú na vnútornom trhu kľúčovými hráčmi, a preto by mali stáť v jeho strede. Digitálna dimenzia vnútorného trhu začína mať pre spotrebiteľov aj obchodníkov zásadný význam. Spotrebitelia rastúcou mierou nakupujú prostredníctvom internetu a stále väčší počet obchodníkov predáva on-line. Spotrebitelia a obchodníci by mali mať dôveru v vykonávanie transakcií on-line, a preto je nevyhnutné odstrániť existujúce prekážky a podporiť dôveru spotrebiteľov. K dosiahnutiu tohto cieľa by značne prispelo, keby bolo k dispozícii spoľahlivé a efektívne riešenie sporov on-line.

                          (7)

                          Prístup k ľahkému a lacnému riešeniu sporov môže posilniť dôveru spotrebiteľov a obchodníkov v jednotný digitálny trh. Spotrebitelia a obchodníci napriek tomu stále čelia prekážkam pri hľadaní mimosúdneho riešenia, najmä v prípade sporov vzniknutých v súvislosti s cezhraničnými transakciami vykonávanými on-line. Tieto spory tak v súčasnosti zostávajú často nevyriešené.

                          (8)

                          Riešenie sporov on-line ponúka jednoduché, efektívne, rýchle a lacné mimosúdne riešenie sporov vzniknutých v súvislosti s transakciami vykonávanými on-line. V súčasnosti však chýbajú mechanizmy, ktoré by spotrebiteľom a obchodníkom umožňovali riešiť tieto spory elektronickými prostriedkami; táto skutočnosť je na úkor spotrebiteľov, pôsobí ako prekážka predovšetkým pre cezhraničné transakcie vykonávané on-line, vytvára nerovné podmienky pre obchodníkov, av jej dôsledku dochádza k poškodzovaniu celkového rozvoja obchodovania on-line.

                          (9)

                          Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na mimosúdne riešenie sporov začatých spotrebiteľmi s bydliskom v Únii a namierených proti obchodníkom usadeným v Únii, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov ( smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (3).

                          (10)

                          Aby bolo možné zabezpečiť, že platformu na riešenie sporov on-line možno použiť aj na postupy alternatívneho riešenia sporov, ktoré umožňujú obchodníkom podávať sťažnosti proti spotrebiteľom, malo by sa toto nariadenie vzťahovať aj na mimosúdne riešenie sporov začatých obchodníkmi a namierených proti spotrebiteľom, ak subjekty alternatívne riešenie sporov uvedené na zozname v súlade s článkom 20 ods. 2 smernice 2013/11/EÚ ponúkajú príslušné postupy alternatívneho riešenia sporov. Uplatňovanie tohto nariadenia na takéto spory by nemalo ukladať členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby subjekty ARS takéto postupy ponúkali.

                          (11)

                           

                          (12)

                          Týmto nariadením by nemala byť dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o niektorých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (4).

                          (13)

                          Definícia „spotrebiteľa“ by mala zahŕňať fyzické osoby konajúce mimo rámca svojej obchodnej činnosti, podnikania, remesla alebo povolania. Ak je však zmluva uzavretá za účelom čiastočne spadajúcim do rámca a čiastočne mimo rámca obchodnej činnosti danej osoby (zmluvy majúce dvojaký účel) a obchodný účel tejto činnosti je natoľko okrajový, že v celkovom kontexte dotknutej transakcie neprevažuje, mala by sa táto osoba považovať aj za spotrebiteľa.

                          (14)

                          Definícia „kúpnej zmluvy uzatváranej on-line alebo zmluvy o poskytovaní služieb uzatváranej on-line“ by mala zahŕňať kúpnu zmluvu alebo zmluvu o poskytovaní služieb, keď obchodník alebo jeho prostredník ponúkol tovar alebo služby prostredníctvom internetovej stránky alebo iného elektronického prostriedku a spotrebiteľ si takýto tovar alebo služby na tejto stránke alebo prostredníctvom iného elektronického prostriedku objednal. To by sa malo vzťahovať aj na prípady, keď sa spotrebiteľ dostal na internetovú stránku alebo k inej službe informačnej spoločnosti prostredníctvom mobilného elektronického zariadenia, ktorým je napríklad mobilný telefón.

                          (15)

                          Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na spory medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi, ktoré vzniknú v súvislosti s kúpnymi zmluvami alebo zmluvami o poskytovaní služieb uzavretými off-line, ani na spory medzi obchodníkmi.

                          (16)

                          Toto nariadenie je potrebné chápať v spojení so smernicou 2013/11/EÚ, ktorá vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili možnosť predloženia pri všetkých sporoch medzi spotrebiteľmi s bydliskom v Únii a obchodníkmi usadenými v Únii, ktoré vzniknú v súvislosti s predajom tovaru alebo poskytovaním služieb. týchto sporov subjektu ARS.

                          (17)

                          Ešte pred tým, ako spotrebitelia podajú prostredníctvom platformy na riešenie sporov on-line svoju sťažnosť subjektu ARS, by ich mali členské štáty podporiť, aby všetkými vhodnými prostriedkami kontaktovali obchodníkov s cieľom vyriešiť spor zmierlivo.

                          (18)

                          Cieľom tohto nariadenia je vytvorenie platformy na riešenie sporov on-line na úrovni Únie. Platforma na riešenie sporov on-line by mala mať podobu interaktívnej internetovej stránky ponúkajúcej jednotné miesto, na ktoré sa môžu obrátiť spotrebitelia a obchodníci usilujúci sa o mimosúdne vyriešenie sporov, ktoré vznikli v súvislosti s transakciami vykonávanými on-line. Platforma na riešenie sporov on-line by mala poskytovať všeobecné informácie o mimosúdnom riešení zmluvných sporov medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi, ktoré vznikajú v súvislosti s kúpnymi zmluvami alebo zmluvami o poskytovaní služieb uzatváranými on-line. Mala by umožniť spotrebiteľom a obchodníkom podať sťažnosť vyplnením elektronického formulára na podávanie sťažností dostupného vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie a pripojiť príslušné dokumenty. Tieto sťažnosti by mala postúpiť subjektu ARS príslušnému na riešenie daného sporu. Platforma na riešenie sporov on-line by mala bezplatne ponúkať nástroj elektronickej správy prípadov, ktorý umožňuje subjektom ARS viesť postup riešenia sporov so stranami prostredníctvom platformy na riešenie sporov on-line. Subjekty ARS by nemali mať povinnosť používať nástroj elektronickej správy prípadov.

                          (19)

                          Komisia by mala byť zodpovedná za vývoj, prevádzku a údržbu platformy na riešenie sporov on-line a poskytovať akékoľvek technické vybavenie potrebné na fungovanie platformy. Platforma pre riešenie sporov on-line by mala ponúkať funkciu elektronického prekladu, ktorá stranám sporu a subjektu ARS umožní prístup k informáciám, ktoré sa prostredníctvom platformy pre riešenie sporov on-line vymieňajú a sú nevyhnutné pre riešenie sporu, a to prípadne aj v preloženej podobe. Táto funkcia by mala byť schopná spracovávať všetky potrebné preklady a prípadne by mala byť doplnená službami prekladateľa. Komisia by mala v rámci platformy na urovnávanie sporov online tiež poskytovať sťažovateľom informácie o možnosti požiadať o pomoc kontaktné miesta na urovnávanie sporov on-line.

                          (20)

                          Platforma na riešenie sporov on-line by mala zaručovať bezpečnú výmenu údajov so subjektmi ARS a rešpektovať základné zásady Európskeho rámca interoperability prijatého podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady 2004/387/ES z 21. apríla 2004 o interoperabilnom poskytovaní celoeurópskych služieb elektronickej správy (eGovernment) orgánom verejnej správy, podnikom a občanom (IDABC) (5).

                          (21)

                          Platforma na riešenie sporov on-line by mala byť prístupná najmä prostredníctvom portálu Vaša Európa zriadeného v súlade s prílohou II k rozhodnutiu 2004/387/ES, ktorý umožňuje prístup k celoeurópskym, viacjazyčným informačným a interaktívnym službám poskytovaným podnikom a občanom v Únii on- line. Platforma na riešenie sporov on-line by mala byť na portáli Vaša Európa výrazne viditeľná.

                          (22)

                           

                          (23)

                          Tým, že budú všetky subjekty ARS uvedené na zozname podľa článku 20 ods. 2 smernice 2013/11/EÚ registrované v rámci platformy na riešenie sporov on-line, by sa malo umožniť plné pokrytie systémov mimosúdneho riešenia sporov on-line vznikajúcich v súvislosti s kúpnymi zmluvami alebo zmluvami o poskytovaní služieb uzatváranými on-line.

                          (24)

                           

                          (25)

                          V každom členskom štáte by mali byť určené kontaktné miesta na riešenie sporov on-line s aspoň dvoma poradcami na riešenie sporov on-line. Kontaktné miesta na riešenie sporov on-line by mali podporovať strany sporu predloženého prostredníctvom platformy na riešenie sporov on-line bez toho, aby mala povinnosť prekladať dokumenty týkajúce sa sporu. Členské štáty by mali mať možnosť preniesť zodpovednosť za kontaktné miesta na riešenie sporov on-line na svoje centrá zapojené do siete európskych spotrebiteľských centier. Členské štáty by mali túto možnosť využiť na to, aby umožnili kontaktným miestam na riešenie sporov on-line plne ťažiť zo skúseností centier pôsobiacich v sieti európskych spotrebiteľských centier v rámci pomoci pri urovnávaní sporov medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi. Komisia by mala zriadiť sieť kontaktných miest na riešenie sporov on-line s cieľom uľahčiť ich spoluprácu a činnosť av spolupráci s členskými štátmi zabezpečiť pre kontaktné miesta na riešenie on-line sporov zodpovedajúcu odbornú prípravu.

                          (26)

                          Právo na účinné prostriedky nápravy a spravodlivý proces sú základné práva stanovené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie. Riešenie sporov on-line nemá za cieľ a nemôže nahrádzať súdne konanie a ani by nemalo zbavovať spotrebiteľov alebo obchodníkov ich práva obrátiť sa pri zjednávaní nápravy na súdy. Toto nariadenie by preto nemalo brániť stranám sporu vo výkone ich práva na prístup k súdnictvu.

                          (27)

                          Spracovanie informácií podľa tohto nariadenia by malo podliehať prísnym zárukám dôvernosti a malo by byť v súlade s pravidlami na ochranu osobných údajov stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov. údajov ao voľnom pohybe týchto údajov (6) av nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov orgánmi a inštitúciami Spoločenstva ao voľnom pohybe týchto údajov (7). Tieto pravidlá by sa mali uplatňovať na spracovanie osobných údajov vykonávané podľa tohto nariadenia rôznymi aktérmi platformy, či už konajú samostatne, alebo spoločne s inými aktérmi platformy.

                          (28)

                          Subjekty údajov by mali byť informované o spracovaní svojich osobných údajov v rámci platformy na riešenie sporov on-line, s ktorým by mali vysloviť svoj súhlas, ao svojich právach súvisiacich s uvedeným spracovaním, a to prostredníctvom súhrnného oznámenia o ochrane osobných údajov uverejneného Komisiou, v ktorým sa jasným a zrozumiteľným jazykom objasnia jednotlivé operácie spracovania vykonávané v rámci zodpovednosti rôznych aktérov platformy, v súlade s článkami 11 a 12 nariadenia (ES) č. 45/2001 as vnútroštátnymi právnymi predpismi prijatými v súlade s článkami 10 a 11 smernice 95/46 /ES.

                          (29)

                          Týmto nariadením by nemali byť dotknuté ustanovenia o dôvernosti vo vnútroštátnych právnych predpisoch týkajúcich sa alternatívnych riešení sporov.

                          (30)

                          Aby sa zabezpečilo široké povedomie spotrebiteľov o existencii platformy na riešenie sporov on-line, mali by obchodníci usadení v Únii, ktorí sú stranami kúpnych zmlúv alebo zmlúv o poskytovaní služieb uzatváraných on-line, na svojich internetových stránkach uvádzať elektronický odkaz na túto platformu. Obchodníci by mali tiež oznámiť svoju e-mailovú adresu, ktorá slúži ako prvé kontaktné miesto pre spotrebiteľov. Značný podiel kúpnych zmlúv a zmlúv o poskytovaní tovaru uzatváraných on-line sa uzatvára cez internetové trhovisko, ktoré umožňujú alebo uľahčujú transakcie medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi vykonávané on-line. Tieto internetové trhovisko sú on-line platformy, ktoré umožňujú obchodníkom sprístupniť svoj tovar alebo služby spotrebiteľom. Tieto internetové trhy by preto mali mať rovnakú povinnosť uvádzať elektronický odkaz na platformu na riešenie sporov on-line. Touto povinnosťou by nemal byť dotknutý článok 13 smernice 2013/11/EÚ týkajúci sa informovania spotrebiteľov zo strany obchodníkov o postupoch ARS, ktoré sa vzťahujú na uvedených obchodníkov, ao tom, či sa na riešenie sporov so spotrebiteľmi zaviazali používať postupy ARS. alebo nie. Okrem toho by touto povinnosťou nemali byť dotknuté článok 6 ods. 1 písm. t) a článok 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov (8). V článku 6 ods. 1 písm. t) smernice 2011/83/EÚ sa stanovuje, že v prípade spotrebiteľských zmlúv uzavretých na diaľku alebo mimo obchodných priestorov musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy obchodníkom informovaný o možnosti využitia mechanizmu na mimosúdne urovnanie sťažností a prostriedky nápravy, ktorý sa na obchodníka vzťahuje, ao spôsobe prístupu k nemu. Z rovnakého dôvodu týkajúceho sa povedomia spotrebiteľov by členské štáty mali podporiť združenia spotrebiteľov a združenia obchodníkov, aby uvádzali elektronický odkaz na internetovú stránku platformy na riešenie sporov on-line.

                          (31)

                          S cieľom zabezpečiť zohľadnenie kritérií, podľa ktorých subjekty ARS vymedzujú rozsah svojej pôsobnosti, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o špecifikáciu informácií, ktoré musí sťažovateľ uviesť v elektronickom formulári pre podávanie sťažností, ktoré sú k dispozícii v rámci platformy na riešenie sporov on-line. Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie vrátane konzultácií na odbornej úrovni. Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty zasielali súčasne, včas a vhodným spôsobom Európskemu parlamentu a Rade.

                          (32)

                          Na zabezpečenie jednotných podmienok na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o fungovanie platformy na riešenie sporov on-line, spôsoby podávania sťažností a spolupráca so sieťou kontaktných miest na riešenie sporov on-line. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa stanovujú pravidlá a všeobecné zásady spôsobu, akým členské štáty kontrolujú Komisiu pri výkone vykonávacích právomocí (9). Na prijímanie vykonávacích aktov týkajúcich sa elektronického formulára na podávanie sťažností by sa mal použiť poradný postup, pretože ide o čisto technickú záležitosť. Na prijímanie pravidiel týkajúcich sa spôsobov spolupráce medzi poradcami v rámci siete kontaktných miest na riešenie sporov on-line by sa mal použiť postup preskúmania.

                          (33)

                           

                          (34)

                          Keďže ciele tohto nariadenia, totiž zriadiť európsku platformu na riešenie sporov on-line, ktorá by sa riadila spoločnými pravidlami, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, a preto ho z dôvodu rozsahu a účinkov tohto nariadenia možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

                          (35)

                          Toto nariadenie dodržiava základné práva a dodržiava zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie, a najmä články 7, 8, 38 a 47 uvedenej charty.

                          (36)

                          Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov sa konzultoval v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 a prijal stanovisko 12. januára 2012 (10),

                          -

                          SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o žalobách o zdržanie sa konania v oblasti ochrany záujmov spotrebiteľov (kodifikované znenie) (Text s významom pre EHP) EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, zriadenie Európskeho spoločenstva, a najmä článok 95 tejto zmluvy, so zreteľom na návrh Komisie, so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1), v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy (2), vzhľadom na tieto dôvody: ( 1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o žalobách o zdržanie sa konania v oblasti ochrany záujmov spotrebiteľov (3) bola niekoľkokrát podstatne zmenená (4). Z dôvodu zrozumiteľnosti a prehľadnosti by mala byť uvedená smernica kodifikovaná. (2) Určité smernice uvedené v prílohe I k tejto smernici stanovujú pravidlá na ochranu záujmov spotrebiteľov. (3) Existujúce mechanizmy tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva, ktoré zabezpečujú dodržiavanie týchto smerníc, neumožňujú vždy včas odstrániť porušovanie predpisov poškodzujúcich kolektívne záujmy spotrebiteľov.

                          Kolektívne záujmy predstavujú záujmy, pri ktorých nejde iba o nahromadenie záujmov jednotlivcov, ktorým bola porušením predpisov spôsobená ujma.

                          Týmto zostávajú nedotknuté samostatné návrhy jednotlivcov, ktorí boli poškodení porušením predpisov. (4) Vzhľadom na účel zabrániť praktikám, ktoré sú v rozpore s platným vnútroštátnym právom, pokiaľ sa tieto praktiky prejavujú v inom členskom štáte, než odkiaľ pochádzajú, môže byť obmedzená účinnosť vnútroštátnych opatrení vykonávajúcich uvedené smernice, vrátane ochranných opatrení, ktoré presahujú rámec požadovaný týmito smernicami a ktoré sú zlučiteľné so Zmluvou a prípustné podľa uvedených smerníc. (5) Tieto ťažkosti môžu narušiť plynulé fungovanie vnútorného trhu v dôsledku toho, že stačí premiestniť zdroj protiprávnej praktiky do iného štátu, aby sa dostal mimo dosahu akéhokoľvek spôsobu uplatnenia práva.

                          Toto spôsobuje narušenie hospodárskej súťaže. (6) Uvedené problémy môžu znížiť dôveru spotrebiteľov vo vnútorný trh a obmedziť pole pôsobnosti spotrebiteľských organizácií, ktoré zastupujú kolektívne záujmy spotrebiteľov, alebo nezávislých verejnoprávnych subjektov, ktoré sú zodpovedné za ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov, ak sú tieto záujmy nepriaznivo ovplyvnené praktikami, ktoré porušujú právo Spoločenstva. (7) Také praktiky často presahujú hranice medzi členskými štátmi.

                          Preto je naliehavo potrebné aproximovať vnútroštátne ustanovenia o zamedzení takýchto protiprávnych praktík v určitom rozsahu bez ohľadu na to, v ktorom členskom štáte sa prejavujú. Vzhľadom na súdnu právomoc zostávajú nedotknuté predpisy medzinárodného práva súkromného, ​​ako aj platné dohody medzi členskými štátmi, pričom je potrebné dodržiavať všeobecné záväzky členských štátov vyplývajúce zo Zmluvy, najmä záväzky súvisiace s riadnym fungovaním vnútorného trhu. (8) Ciele určeného opatrenia možno dosiahnuť len prostredníctvom Spoločenstva. Spoločenstvo je preto povinné konať. (9) Podľa článku 5 tretieho odseku zmluvy Spoločenstvo neprekročí rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmluvy. Na základe uvedeného článku treba čo najviac zohľadniť osobitosti vnútroštátnych právnych poriadkov tak, že sa členským štátom poskytne možnosť vybrať si z rôznych variantov s rovnakým účinkom. Súdy alebo správne orgány, ktoré sú príslušné viesť konanie v zmysle tejto smernice, by mali byť oprávnené preskúmavať účinky skorších rozhodnutí. (10) Jedna možnosť by mala spočívať v požiadavke, keď by jeden alebo viac nezávislých verejnoprávnych subjektov výlučne poverených ochranou kolektívnych záujmov spotrebiteľov uplatňovali touto smernicou stanovené právo konať. Ďalšia možnosť by mala zabezpečiť, aby tieto subjekty, ktorých cieľom je ochrana kolektívnych záujmov spotrebiteľov, uplatňovali tieto práva v súlade s kritériami podľa vnútroštátneho práva. (11) Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť sa pre

                          Odstúpenie od zmluvy v lehote 14 dní, ako ste zvyknutí v prípade nákupu ASIC minerov, čí iných ťažiacich zariadení na ktorékoľvek kryptomeny, alebo jej esenciálnych súčastí, či služieb poskytnutia, zabezpečenia, rezervácie týchto zariadení, či odstúpenie pre tieto zariadenia a jej súčasti a ich služby na základe ustanovení paragrafu 1829 ods. 1 v spojení s ustanovením paragrafu 1818 zákona č. 29/2012 Zb. nie je možné z dôvodu uvedeného zákonu číslo 89/2012 Zb. -Občiansky Zákonník paragraf 1837, že sa jedná o službu a produkt jeho cena závisí od výchyliek finančného trhu nezávisle na vôli predávajúceho.

                          NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 2006/2004

                          z 27. októbra 2004

                          o spolupráci medzi vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za presadzovanie dodržiavania zákonov na ochranu záujmov spotrebiteľa („nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa“)

                          (Text s významom pre EHP)

                          EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

                          so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

                          so zreteľom na návrh Komisie,

                          so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

                          po konzultácii s Výborom regiónov,

                          v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy (2),

                          vzhľadom na tieto dôvody:

                          (1)

                          Uznesenie Rady z 8. júla 1996 o spolupráci medzi správnymi orgánmi pri presadzovaní dodržiavania právnych predpisov o vnútornom trhu (3) potvrdilo, že je potrebné trvalé úsilie na prehĺbenie spolupráce medzi správnymi orgánmi, a vyzvalo členské štáty a Komisiu, aby prednostne posúdili možnosť posilnenia administratívnej spolupráce pri presadzovaní práva.

                          (2)

                          Súčasné vnútroštátne pravidlá týkajúce sa presadzovania dodržiavania zákonov na ochranu záujmov spotrebiteľov nie sú prispôsobené potrebám presadzovania práva v rámci vnútorného trhu a efektívna a účinná spolupráca pri presadzovaní práva nie je v týchto prípadoch v súčasnosti možná. Tieto ťažkosti vyvolávajú prekážky spolupráce verejných orgánov presadzovania práva pri odhaľovaní a vyšetrovaní prípadov porušenia zákonov na ochranu záujmov spotrebiteľov v rámci Spoločenstva a pri dosahovaní ukončenia alebo zákazu týchto porušení. Výsledný nedostatok účinného vymáhania dodržiavania zákonov v cezhraničných prípadoch umožňuje predajcom a dodávateľom vyhýbať sa pokusom o vymáhanie dodržiavania zákonov premiestňovaním svojich obchodných činností v rámci Spoločenstva. Dochádza tak k narušeniu hospodárskej súťaže s miestnymi alebo cezhraničnými predajcami a dodávateľmi, ktorí zákony dodržiavajú. Problémy s presadzovaním dodržiavania zákonov v cezhraničných prípadoch takisto podkopávajú dôveru spotrebiteľov vo využívanie cezhraničných ponúk, a tým aj ich dôveru vo vnútorný trh.

                          (3)

                          Je preto vhodné uľahčiť spoluprácu orgánov verejnej moci príslušných na vymáhanie dodržiavania zákonov na ochranu záujmov spotrebiteľa pri riešení prípadov ich porušenia v rámci Spoločenstva a prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu, kvalite a dôslednosti vymáhania dodržiavania zákonov na ochranu záujmov spotrebiteľa a sledovaniu ochrany ekonomických záujmov spotrebiteľa.

                          (4)

                          Právne predpisy Spoločenstva obsahujú siete na spoluprácu pri presadzovaní práva, ktoré chránia spotrebiteľov nad rámec ich ekonomických záujmov, v neposlednom rade tam, kde ide o ich zdravie. Medzi sieťami zriadenými týmto nariadením a uvedenými inými sieťami by malo dochádzať k výmene osvedčených postupov.

                          (5)

                          Rozsah pôsobnosti ustanovení o vzájomnej spolupráci obsiahnutých v tomto nariadení by sa mal obmedziť na porušenie právnych predpisov Spoločenstva na ochranu záujmov spotrebiteľa, ku ktorým dôjde v rámci Spoločenstva. Účinnosť, s akou je stíhané porušenie na vnútroštátnej úrovni, by mala zabezpečiť neexistenciu diskriminácie medzi vnútroštátnymi transakciami a transakciami v rámci Spoločenstva. Toto nariadenie sa nedotýka pôsobnosti Komisie, pokiaľ ide o porušenie právnych predpisov Spoločenstva členskými štátmi, ani Komisii neudeľuje právomoc ukončiť porušenie v rámci Spoločenstva vymedzenú v tomto nariadení.

                          (6)

                          Ochrana spotrebiteľov pred porušením v rámci Spoločenstva si vyžaduje zriadenie siete verejných orgánov presadzovania práva v celom Spoločenstve a tieto orgány musia mať minimálne spoločné vyšetrovacie a donucovacie právomoci na účel účinného uplatňovania tohto nariadenia a odradenia predajcov alebo dodávateľov od porušenia v rámci Spoločenstva.

                          (7)

                          Na zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu a ochrany spotrebiteľa je nevyhnutné, aby príslušné orgány boli schopné voľne a na základe reciprocity spolupracovať pri výmene informácií, odhaľovaní a vyšetrovaní porušenia v rámci Spoločenstva av prijímaní opatrení na ukončenie alebo zákaz týchto porušovaní.

                          (8)

                          Príslušné orgány by v prípade potreby mali tiež využiť ďalšie právomoci alebo opatrenia zverené na vnútroštátnej úrovni vrátane právomoci bezodkladne začať vyšetrovanie alebo odovzdať vec na trestné stíhanie na účely ukončenia alebo zákazu porušenia v rámci Spoločenstva, prípadne na základe žiadosti o vzájomnú pomoc.

                          (9)

                          Informácie, ktoré sú predmetom výmeny medzi príslušnými orgánmi, by mali podliehať najprísnejším zárukám dôvernosti a služobného tajomstva, aby nedošlo k ohrozeniu vyšetrovania alebo nespravodlivému poškodeniu povesti predajcov alebo dodávateľov. V súvislosti s týmto nariadením by sa mala uplatňovať smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov. (4) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov orgánmi a inštitúciami Spoločenstva ao voľnom pohybe týchto údajov (5).

                          (10)

                          Súčasné výzvy v oblasti presadzovania práva prekračujú hranice Európskej únie a záujmy spotrebiteľov Spoločenstva treba chrániť pred nečestnými obchodníkmi usadenými v tretích krajinách. Preto je potrebné dojednať s tretími krajinami medzinárodné zmluvy o vzájomnej pomoci pri vymáhaní dodržiavania zákonov na ochranu záujmov spotrebiteľov. Tieto medzinárodné zmluvy by sa mali dohodnúť na úrovni Spoločenstva v oblasti pôsobnosti tohto nariadenia, aby sa zabezpečila optimálna ochrana spotrebiteľov Spoločenstva a riadne fungovanie spolupráce s tretími krajinami pri presadzovaní práva.

                          (11)

                          Je vhodné na úrovni Spoločenstva koordinovať činnosť členských štátov v oblasti presadzovania práva v prípadoch porušenia v rámci Spoločenstva s cieľom zlepšiť uplatňovanie tohto nariadenia a zvýšiť úroveň a dôslednosť presadzovania práva.

                          (12)

                          Je vhodné na úrovni Spoločenstva koordinovať administratívnu spoluprácu členských štátov v oblastiach, ktoré majú rozmer Spoločenstva, aby sa zdokonalilo uplatňovanie zákonov na ochranu záujmov spotrebiteľa. Táto koordinácia už bola predvedená pri zriadení európskej mimosúdnej siete.

                          (13)

                          Ak si spolupráca členských štátov vyžaduje v rámci tohto nariadenia finančnú podporu Spoločenstva, rozhodnutie o udelení takejto pomoci sa prijme postupmi stanovenými v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 20/2004/ES z 8. decembra 2003 o vytvorení všeobecného rámca na financovanie opatrení Spoločenstva na podporu politiky ochrany spotrebiteľa v rokoch 2004 – 2007 (6), a najmä v akciách 5 a 10 stanovených v prílohe k uvedenému rozhodnutiu a budúcich rozhodnutiach.

                          (14)

                          Spotrebiteľské organizácie zohrávajú dôležitú úlohu pri informovaní a vzdelávaní spotrebiteľov a ochrane ich záujmov, vrátane riešenia sporov, a mali by byť nabádané k spolupráci s príslušnými orgánmi s cieľom zlepšiť uplatňovanie tohto nariadenia.

                          (15)

                          Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (7).

                          (16)

                          Účinné monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia a účinnosť ochrany spotrebiteľa si vyžaduje pravidelné podávanie správ členskými štátmi.

                          (17)

                           

                          (18)

                          Keďže ciele tohto nariadenia, totiž spolupráca medzi vnútroštátnymi orgánmi príslušnými na presadzovanie dodržiavania zákonov na ochranu záujmov spotrebiteľa, nemôže byť uspokojivo dosiahnutá na úrovni členských štátov, a preto ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného cieľa,

                          PRIJALI TOTO NARIADENIE:

                          KAPITOLA I

                          ÚVODNÉ USTANOVENIA

                          Článok 1

                          Cieľ

                          Toto nariadenie stanovuje podmienky, za ktorých orgány v členských štátoch určené ako príslušné na presadzovanie dodržiavania zákonov na ochranu záujmov spotrebiteľov spolupracujú navzájom as Komisiou s cieľom zabezpečiť dodržiavanie týchto zákonov a riadne fungovanie vnútorného trhu as cieľom posilniť ochranu ekonomických záujmov spotrebiteľov.

                          Článok 2

                          Rozsah pôsobnosti

                          1. Ustanovenia kapitol II a III o vzájomnej pomoci sa vzťahujú na porušenia v rámci Spoločenstva.

                          2. Týmto nariadením nie sú dotknuté pravidlá Spoločenstva pre medzinárodné právo súkromné, najmä pravidlá o súdnej príslušnosti a rozhodnom práve.

                          3. Týmto nariadením nie je dotknuté uplatňovanie opatrení týkajúcich sa justičnej spolupráce v trestných a občianskych veciach v členských štátoch, a najmä fungovania Európskej justičnej siete.

                          4. Týmto nariadením nie je dotknuté plnenie žiadnych ďalších záväzkov týkajúcich sa vzájomnej pomoci v oblasti ochrany kolektívnych ekonomických záujmov spotrebiteľov vrátane pomoci v trestných veciach vyplývajúcich z iných právnych aktov vrátane dvojstranných alebo mnohostranných zmlúv členskými štátmi.

                          5. Týmto nariadením nie je dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o žalobách o zdržanie sa rokovaní v oblasti ochrany záujmov spotrebiteľov (9).

                          6. Týmto nariadením nie je dotknuté právo Spoločenstva týkajúce sa vnútorného trhu, najmä predpisy týkajúce sa voľného pohybu tovaru a služieb.

                          7. Týmto nariadením nie je dotknuté právo Spoločenstva týkajúce sa televízneho vysielania.

                          Článok 3

                          Definícia

                          Na účely tohto nariadenia sa rozumie:

                          a)

                          „zákony na ochranu záujmov spotrebiteľov“ smernice, ako sú transponované do vnútroštátneho práva členských štátov, a nariadenia uvedené v prílohe;

                          b)

                          „protiprávne konanie v rámci Spoločenstva“ je každé konanie alebo opomenutie, ktoré je v rozpore so zákonmi na ochranu záujmov spotrebiteľa v zmysle písmena a) a ktoré poškodzuje alebo môže poškodiť spoločné záujmy spotrebiteľov s bydliskom v členskom štáte alebo členských štátoch iných ako členský štát, v ktorom má uvedené konanie alebo opomenutie pôvod alebo v ktorom k nemu došlo; alebo v ktorom je usadený zodpovedný predajca alebo dodávateľ; alebo v ktorom sa nachádzajú dôkazy alebo aktíva týkajúce sa tohto konania alebo opomenutia;

                          c)

                          „príslušný orgán“ je každý orgán verejnej moci zriadený na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni osobitne poverený vymáhaním dodržiavania zákonov na ochranu záujmov spotrebiteľov;

                          d)

                          „ústredný styčný úrad“ je orgán verejnej moci v každom členskom štáte, ktorý je určený ako príslušný na koordináciu uplatňovania tohto nariadenia v danom členskom štáte;

                          e)

                          „príslušný úradník“ je úradník orgánu určeného ako príslušný na uplatňovanie tohto nariadenia;

                          f)

                          „dožadujúci orgán“ je príslušný orgán, ktorý podáva žiadosť o vzájomnú pomoc;

                          g)

                          „dožiadaný orgán“ je príslušný orgán, ktorý dostane žiadosť o vzájomnú pomoc;

                          h)

                          „predávajúcim alebo dodávateľom“ fyzická alebo právnická osoba, ktorá z hľadiska zákonov na ochranu záujmov spotrebiteľov koná za účelom prevádzkovania svojho obchodu, živnosti alebo remesla alebo výkonu slobodného povolania;

                          i)

                          „činnosť dohľadu nad trhom“ je činnosť príslušného orgánu zameraná na zistenie, či v jeho miestnej pôsobnosti došlo porušenie v rámci Spoločenstva;

                          j)

                          „sťažnosť spotrebiteľa“ je primerane doložené vyhlásením, že predávajúci alebo dodávateľ porušil alebo môže porušiť zákony na ochranu záujmov spotrebiteľov;

                          k)

                          „spoločné záujmy spotrebiteľov“ sú záujmy viacerých spotrebiteľov, ktorí sú alebo môžu byť poškodení protiprávnym konaním.

                          Č

                          V Prahe dňa 1. februára 2023

                           

                           

                          Konateľ spoločnosti Kentino sro

                          Doprava zadarmo

                          Pri nákupe nad 70 000 Kč

                          Jednoduché 14 denné vrátenie

                          14 denná záruka vrátenia peňazí

                          Medzinárodná záruka

                          Štandardne Dĺžka záruky 2 roky

                          Bezpečná platba

                          PayPal/MasterCard/Visa

                          Vyberte svoju menu
                          EUR euro